Nádej pre vašu prácu I.

Títovi 2:11–3:9 — Lebo zjavila sa milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom, vychovávajúca nás, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a mierne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete, očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy nášho veľkého Boha a Spasiteľa Krista Ježiša, ktorý sa vydal za nás, aby nás vykúpil zo všetkej neprávosti a očistil vzácny ľud, horliaci za dobré skutky. Toto hovor, (takto) napomínaj, karhaj so všetkou dôraznosťou a nikto nech tebou nepohŕda.

Pripomínaj im, aby boli poddaní vrchnostiam a mocnostiam, poslúchali ich, boli hotoví do každého dobrého diela, nikomu nezlorečili, neboli hašteriví, ale prívetiví, dokazujúc všemožnú miernosť všetkým ľuďom. Lebo aj my sme boli kedysi nerozumní [a] neposlušní; blúdili sme a slúžili žiadostiam a rozličným rozkošiam, trávili sme život v zlobe a v závisti; boli sme nenávidení a navzájom sme sa nenávideli. Ale keď sa zjavila dobrota a láskavosť nášho Spasiteľa Boha k ľuďom, spasil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme konali, ale podľa svojho milosrdenstva, (a to) kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Ducha Svätého, ktorého vylial na nás hojne skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby, ospravedlnení Jeho milosťou, stali sme sa dedičmi podľa nádeje večného života. Verná to reč, a žiadam si — toto zdôrazňuj: aby tí, čo uverili Bohu, snažili sa konať dobré skutky. To je dobré a užitočné ľuďom. Daromným sporným otázkam, rodokmeňom, svárom a hádkam o zákone sa vyhýbaj, lebo sú neužitočné a márne.

V tejto sérii vidíme, čo všetko má za cieľ zbor Redeemer vykonať tu v meste. Každý týždeň sa pozeráme na to, ako nám evanjelium dáva nádej a ako táto nádej tvaruje spôsob, ako v meste žijeme.

Dnes sa zameriame na to, ako nám evanjelium dáva nielen vnútorný pokoj či ovplyvňuje náš rodinný život, ale ako formuje náš verejný život vo svete, a konkrétne spôsob, akým vykonávame svoju prácu.
Uvedená pasáž listu Títovi je veľmi bohatým textom. Je tam toho veľa, ale pozrieme sa na ňu len s ohľadom na to, ako nádej evanjelia utvára náš verejný život. Chcel by som, aby ste videli vášeň nádeje, prípadovú štúdiu nádeje (budeme to aplikovať na „prácu“) a dôvod pre nádej.

Vášeň nádeje

Pozrite sa na verše Títovi 2:12–14. Hovoria: „Očakávame blahoslavenú nádej — slávny príchod nášho veľkého Boha a Spasiteľa, Ježiša Krista.“ K čomu to vedie? Čakáme na Jeho druhý príchod, ktorý je nazývaný blahoslavenou nádejou, a to vytvára ľud, ktorý „sa horlivo usiluje o dobré skutky“, je vášnivý pre konanie toho, čo je dobré; a ako hovorí verš 12, ktorý je schopný viesť spravodlivé životy.

Nechajte ma to všetko rýchlo zhrnúť. Myslíte si, že ak veríte v návrat Ježiša Krista — vo verejnú, osobnú, historickú udalosť v budúcnosti — robí vás to niekým, ako sú ľudia stojaci na rohoch ulíc s transparentmi „Koniec je blízko!“? Z nejakého dôvodu sa nikdy neholia; máte pocit, že preto, lebo im vlastne nezáleží, čo sa stane tomuto svetu, pretože každú chvíľu skončí. Takže ak veríte v druhý príchod Ježiša Krista, ku ktorému môže dôjsť kedykoľvek, znamená to, že sa nestaráte o tento svet? Nie, vôbec nie.

Keď Biblia spomína druhý Kristov príchod (a mimochodom, spomína ho veľakrát — v Novej zmluve je spomínaný takmer tristokrát; každý trinásty verš je o Jeho druhom príchode), nikdy sa to nespomína preto, aby vás to viedlo k špekuláciám o konci. Ježiš hovorí, že keď bol na zemi, ani On nevedel, kedy má druhý koniec nastať (Matúš 24:36). Celý význam spomínania Jeho druhého príchodu — kedykoľvek to vytiahne Pavol, Ján, Ježiš alebo ktokoľvek iný — je vždy v tom, aby vás to naplnilo vášňou pre život teraz, vášňou pre život tu.

Ako to funguje? Cornelius Plantinga vo svojej knihe Engaging God's World (Angažovanie Božieho sveta) hovorí, že druhý Ježišov príchod je dobrou správou pre ľudí, ktorých životy sú naplnené zlými správami. Ak ste otrokom vo faraónskom Egypte alebo na juhu Spojených Štátov na začiatku devätnásteho storočia, alebo ak ste Izraelitom v babylonskom zajatí, alebo Kosovčanom v exile v Albánsku, ak ste ženou v kultúre, kde vás váš manžel môže zamknúť do šatníka alebo zavolať svojich kamarátov a vyhrážať sa, že ich nechá znásilniť vás, keď sa na vás hnevá, ak ste kresťanom v dnešnej subsaharskej Afrike, kde AIDS ničí celú populáciu, nezívate, keď niekto spomenie Ježišov návrat. Príchod kráľovstva závisí od príchodu Kráľa a príchod Kráľa znamená, že spravodlivosť konečne naplní Zem.

Plantinga hovorí, že to znamená, že „vášniví kresťania chcú Pánov návrat. A nechajte ma dodať, že to chcú aj súcitní kresťania“. Premýšľajme nad tým. Ak túžite po Kristovom príchode, potom túžite po podmienkach, ktoré budú ten návrat sprevádzať. Aké sú dve základné veci, ktoré sa udejú, keď sa vráti? Bude spoznaný — každé oko Ho uvidí, všetci budú poznať Jeho pravdu — a bude to koniec smrti, chorôb, nespravodlivosti, utrpenia, hladu. Teda, ak vám záleží na Jeho druhom príchode, Plantinga hovorí, že vás to robí vášnivými a súcitnými, aby ste konali tie isté dve veci. Chcete, aby Ho každý poznal, a chcete tiež uzrieť koniec utrpenia, choroby a nespravodlivosti. A ako výsledok, hovorí, každý, kto túži po príchode Ježiša, je horlivý činiť dobro — horlivý volať ľudí, aby verili, a dychtivý milovať a obetavo slúžiť každému, či už verí alebo nie. To je to, čo vás robí súcitnými a vášnivými.

Verš 12 nám tiež hovorí, že vás to vedie k tomu, aby ste žili „vzpriamené“ životy. Preklad toho slova „vzpriamené“ veci trošku zatieňuje. Je to veľmi dôležité slovo. Je to grécke slovo dikaiós, ktoré znamená „spravodlivosť“. Znamená to žiť spravodlivý život. (Autor tu hovorí o anglickom preklade textu, slovenský text prekladá toto slovo ako „spravodlivo“ — pozn. prekladateľa.)

Čo to znamená žiť vo svete spravodlivo? Keď vidíme v Biblii slovo „spravodlivý“, takmer okamžite nám napadne súkromná morálnosť. Myslíme na toto: „Nepodvádzaj svojho manželského partnera, hovor pravdu, choď do kostola, modli sa a tak ďalej.“ To nie je to, čo toto slovo znamená. Slovo „spravodlivý“ znamená žiť spravodlivo vo svete. Bruce Waltke, známy odborník na Bibliu, hovorí po prečítaní celej Biblie, zameriavajúc sa na myšlienku toho, čo to znamená byť spravodlivý, toto: V Biblii sú „spravodlivými“ tí, ktorí „sú ochotní znevýhodniť samých seba, aby zvýhodnili komunitu; [nespravodliví] sú ochotní znevýhodniť komunitu, aby zvýhodnili samých seba“.

Ďalej hovorí, že väčšina ľudí myslí na stav, keď „je človek nespravodlivý“, ako na klamanie či páchanie cudzoložstva, a to je samozrejme pravda, ale nespravodlivosť, alebo žitie s nedostatkom spravodlivosti, sa tiahne oveľa ďalej. Príslovia 3:27 hovoria: „Neodopieraj dobrodenie… ak je v tvojej moci vykonať to.“ Spravodlivým človekom je niekto, kto žije neustále rozpoznávajúc nároky ľudskej spoločnosti voči nemu. A teda je nespravodlivé nekŕmiť chudobných, keď máte silu robiť to, brať zo svojho biznisu taký príjem, že vaši zamestnanci sú platení úboho, alebo byť príliš zaneprázdnený vlastnými záujmami na to, aby ste si všímali svojich starších blížnych.

Uvedomujete si, čo hovorí? Keď Biblia hovorí, že žijete „vzpriamený“ život, znamená to, že žijete spravodlivý život, čo znamená, že neustále vnímate, rozpoznávate a cítite nároky ľudskej spoločnosti voči vám. Bruce Waltke hovorí, že spravodlivý človek vníma svoje zdroje ako patriace ľudskej spoločnosti okolo seba, zatiaľ čo zlý človek je niekto, kto hovorí: „To je moje!“

Blahoslavená nádej vás mení na spravodlivú osobu, osobu, ktorá je neuveriteľne ľudsky zameraná, osobu, ktorá je neuveriteľne verejne zameraná, dychtivá po verejnej spravodlivosti. Vášnivá. To je prvá vec, ktorú vidíme, a je veľmi dôležité ju rozoznať.

Mimochodom, ak by som na tomto trávil viac času, mohol by som vám ukázať, ako táto viera v blahoslavenú nádej — ktorá vás robí človekom horlivým konať, čo je dobré, žijúcim spravodlivý život — vedie k Títovi 3:1–2: „Pripomínaj im, aby boli poddaní vrchnostiam a mocnostiam, poslúchali ich, boli hotoví do každého dobrého diela, nikomu nezlorečili, neboli hašteriví, ale prívetiví, dokazujúc všemožnú miernosť všetkým ľuďom.“ To nehovorí len o súkromnom živote. Hovorí to o vašom verejnom živote: dodržiavaní zákonov, práci na mieri v spoločnosti, ukazujúc postoj pokorného služobníka voči všetkým ľuďom — všetkých vyznaní, všetkých rás — práci na mieri so všetkými skupinami tam vonku, a predovšetkým, pripravenosti konať, čokoľvek je dobré. Všetci autori komentárov hovoria, že toto nemôže znamenať len etické dobro vo všeobecnosti. Toto je spoločné dobro. Čo by bolo najlepšie urobiť pre naše mesto, niečo, z čoho by mal úžitok každý? Možno zlepšiť štátne školy. Dobre, tak sa budeme venovať tomuto. O tomto tu hovoríme — o vášni, ktorú kresťanská nádej vytvára. Blahoslavená nádej vás robí ľuďmi dychtivými pracovať pre spoločné dobro.

Pokračovanie môžete nájsť tu.