Registrácia

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link na dokončenie registrácie.

Zabudli ste svoje heslo?

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj prihlasovací e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link, na ktorom si budete môcť nastaviť nové heslo.

Nádej pre vašu prácu II.

George Smyth @ Flickr.com, https://www.flickr.com/photos/glsmyth/3384947944/

  • 10. Dec '14
  • 12 minút
  • 1393

Evanjelium, nádej a svet (prepis kázne, 25. október 2009)

Prípadová štúdia nádeje

Chcel by som sa zaoberať časťou listu Títovi, kde sa hovorí o tom, ako evanjelium ovplyvňuje váš verejný život, a aplikovať to na jednu konkrétnu oblasť, pretože pre zbor Redeemer je toto veľmi dôležitá oblasť.

Veríme v pomoc ľuďom integrovať ich vieru s ich prácou. Faktom je, že väčšina kresťanov izoluje svoju vieru od svojej práce. Sú kresťanmi počas víkendov alebo vo svojich súkromných životoch, ale keď prídeme k ich práci, majú tendenciu jednoducho povedať: „Budem sa vyhýbať všetkému, čo je nemorálne alebo nelegálne a nebudem o tom premýšľať.“ Ale musíme o tom premýšľať!

Písmo hovorí, že vždy pracujete pre Boha — Boh sa pozerá na vašu prácu (Efezským 6:5–8). Kristus musí byť vládcom nad každou časťou nášho života (Kolosenským 1:18). Každá jedna vec, ktorú konáte, musí byť robená na slávu Božiu (1. Korintským 10:31). A Ježiš hovorí: Nechcem, aby moji učeníci išli preč zo sveta. Chcem vás vo svete, ale nie zo sveta. Chcem, aby ste v ňom boli hlboko zahrnutí, ale odlišní (Ján 17:14–19). To znamená, že sa musíme pozerať na to, čo robíme.

Musíme sa snažiť zistiť, ako nádej prichádzajúca z evanjelia formuje spôsob, akým pracujeme. To je veľkou súčasťou nášho verejného života. Keď text hovorí, že to, ako žijete vonku vo svete, musí byť tvarované evanjeliovou nádejou, pre mnohých z nás je najväčšou časťou toho, čo robíme vo svete, naša práca. Takže o nej musíme premýšľať, a nie je to vôbec tá najjednoduchšia vec na premyslenie.

Ak ste moralistom, to znamená, ak ste si istý, že vás Boh miluje len preto, že dodržiavate všetky pravidlá — ak veľmi neveríte evanjeliu milosti alebo mu nerozumiete, alebo ho neprijímate, či ste si ho veľmi neosvojili — potom zistíte, že túto oblasť nenávidíte, pretože ste druhom človeka, ktorý chce mať všetko čiernobielo. Všetko musí byť veľmi, veľmi konkrétne: „Chcem presne vedieť, čo znamená byť kresťanským človekom v biznise, čo presne znamená byť kresťanským umelcom.“ A viete čo? Nedostávate nič „presne“. Nedostávate zopár pravidiel a obmedzení. Dostávate smer a vedenie, ktoré sú veľmi dôležité, ale nedostanete vždy presný pokyn, čo robiť. Toto sú veľmi náročné problémy, o ktorých kresťania musia hovoriť vo svojich povolaniach.

Napríklad, ak ste kresťanom vo svete finančníctva, sú isté finančné nástroje, ktoré sú pravidelne využívané vykorisťovateľským spôsobom? Určite sú. Ste súčasťou finančnej inštitúcie, v ktorej sa to deje? Možno o tom nechcete premýšľať, ale musíte o tom premýšľať, pretože Kristus musí vládnuť nad každou oblasťou vášho života. Všetko, čo robíte, musí byť na Božiu slávu.

Alebo ak ste v reklame či marketingu, kedy reklama, na ktorej pracujete, podporuje modlárstvo? Kedy daná reklama naozaj pôsobí na neistotu človeka a podsúva mu, že ak by ste boli taký krásny ako tento model, tak by vaše problémy boli vyriešené? Kde sa ako kresťan zúčastňujete na pomoci kultúrnemu modlárstvu posúvať sa ďalej do ľudských sŕdc? Možno o tom ako kresťan nechcete premýšľať. Alebo chcete presne vedieť, aké reklamy môže kresťan tvoriť a aké nie? Alebo v akých príbehoch môže herečka — kresťanka hrať a v akých nemôže?

Nedostávate pravidlá. Dostávate smer. A niektorí ľudia to nenávidia, najmä ľudia, ktorí nevedia, že sú spasení milosťou. Biblia hovorí, že máte prinášať vládu Krista do každej oblasti svojho života.

Aké sú vodiace línie? Tu sú tri. Sú v texte a ovplyvnia to, ako pracujete, aj keď musíte prísť na ich detaily v spoločnosti. Evanjelium má niečo do činenia s vašou motiváciou, primeranosťou a útechou.

V prvom rade, motivácia. Prečo pracujete a prečo prijímate prácu, ktorú máte? Niektorí sekulárni ľudia v podstate hovoria, že berú práce len preto, aby zarábali peniaze. Musíte jesť, takže niekedy to tak funguje.

Iní ľudia hovoria: „Nechcem prácu len preto, aby som zarábal peniaze; chcem zamestnanie, ktoré ma bude emocionálne napĺňať“ (a ľudia prijímajúci emocionálne napĺňajúcu prácu opovrhujú ľuďmi, ktorí berú prácu len preto, aby zarábali peniaze). Samozrejme, potrebujete prácu, ktorú nebudete úplne nenávidieť a ktorá do istej miery pasuje k vašim schopnostiam a talentom, ale Biblia nám na troch miestach v tomto texte — v 2:14, 3:1 a 3:8 — hovorí, že kresťania sú ľudia, ktorým záleží na spoločnom dobre.

Znamená to, že sa napokon musíte opýtať: „Pomáha moja práca ľudským bytostiam nejakým spôsobom prosperovať? Buduje ľudskú spoločnosť?“ Musím sa pýtať túto otázku a musím prijímať prácu, ktorá nemusí byť až tak finančne napĺňajúca alebo ani tak emocionálne napĺňajúca, ak viem, že ju môžem robiť spôsobom, ktorý naozaj prispieva k ľudskej prosperite.

Je to v istom zmysle „bombastické“ slovo, ale musíme sa vrátiť k pôvodnému miestu v Starej zmluve, kde prvá dvojica Adam a Eva dostáva prácu, a ich prvou prácou bolo záhradníčenie. Záhradníčenie je paradigmou pre všetku prácu. Čo taký záhradník robí? Záhradník nie je strážcom parku, ktorý sa len dookola prechádza a ničoho sa nedotýka. Záhradník tiež nedláždi záhradu. Záhradník je niekto, kto kope do zeme a premiestňuje surový materiál zo zeme a do zeme, aby vyprodukoval niečo, čo ľudské bytosti skutočne potrebujú. Čo potrebujú? Potrebujú jedlo alebo kvety pre svoje fyzické či emocionálne potreby.

Všetka práca znamená v základe toto. Berie surový materiál a transformuje ho, aby dala ľudským bytostiam niečo, čo potrebujú.

Hudba berie surový materiál, zvuk a transformuje ho, aby nám dala zvuky, ktoré majú význam, ktoré nás pozdvihujú, menia nás a pomáhajú nám. Architekt berie surový materiál zeme a tvorí most, budovu alebo ulicu, a toto sú veci, ktoré ľudské bytosti potrebujú, ak chceme žiť v komunite alebo ak chceme prežiť zimu. Spisovatelia a herci stvárňujú príbehy. Berú surový materiál ľudskej skúsenosti a tvoria príbehy, ktoré nás učia, pomáhajú nám alebo nám dávajú zmysel. Podnikavý kapitalista je niekto, kto berie surový materiál nápadu (či talentu) a zdrojov a dáva ich dokopy a vy máte nový podnik, nové produkty, ktoré pridávajú životu hodnotu, a nové pracovné miesta.

Všetka práca je premieňaním istého druhu surového materiálu, aby sme dali ľuďom, čo ľudské bytosti potrebujú. Robíte to? Samozrejme pravdepodobne áno; predpokladám, že sú isté zamestnania, v ktorých produkujete niečo, čo nikto nepotrebuje, ale zarába to peniaze, pretože ľudia to kupujú, aj keď je to pre nich zlé. Kresťania by sa od takýchto zamestnaní mali držať ďaleko. (Mám obmedzený čas, takže v tomto nepôjdem do detailov.) Na druhej strane, nie sú aj zamestnania, ktoré neprodukujú veci až tak veľmi pre ľudskú prosperitu ako iné?

A kresťania urobia toto — kresťania vždy povedia: „Pomáham na mojom pracovisku, v mojom zamestnaní, v mojej práci ľuďom prosperovať duchovne, fyzicky, emocionálne, vzťahovo a spoločensky? A budem v tejto práci pokračovať, aj keď nie je až tak profesionálne naplňujúca, až tak emocionálne naplňujúca ani tak finančne naplňujúca, pretože podstatné je to — čo ľudia potrebujú.“ To ovplyvní váš výber povolania. Ak to použijete ako jednoznačné pravidlo, ovplyvní to spôsob, akým robíte svoju prácu, a druh práce, ktorú robíte, a dokonca aj to, v ktorom oddelení budete pracovať v kariére, ktorú máte. To je motivácia.

Po druhé, primeranosť. Je tu slovíčko, ktoré je jedným z mojich obľúbených. Je to grécke slovo epithumia, ktoré znamená „nezriadené žiadosti“. Hovorí: „aj my sme boli kedysi nerozumní [a] neposlušní; blúdili sme a slúžili žiadostiam a rozličným rozkošiam“ (Títovi 3:3). To je to slovo, keď hovorí: „slúžili sme žiadostiam“ (v anglickom preklade „boli sme uväznení všetkými druhmi žiadostí — pozn. prekladateľa), a je to negatívne slovo. Znamená to prehnanú túžbu, nezriadenú žiadosť, túžbu po niečom, čo je dobré, ale stalo sa pre vás závislosťou.

Ak ste prišli do New Yorku, neprišli ste si tu užívať — prišli ste sem pracovať. A teda môžu byť iné miesta, kde by som to nemusel zdôrazňovať, ale tu áno: a ide o to, že väčšina z nás, ktorí prichádzame do New Yorku, nechceme len pracovať. Veľmi často chceme zo svojej práce získať svoje ja. Pracovali sme do úmoru, aby sme sa dostali na tú školu alebo získali tú prácu a teraz sme to „dokázali“. Problém s prepracovanosťou — disproporčnou prácou — je to, že pretože sa stala závislosťou, nemáme zo seba dobrý pocit, pokiaľ niečo nedosiahneme a nemôžeme povedať: „Mám tú prácu.“

Problém s rozprávaním o tomto v New Yorku je problémom rozprávania rybe o vode. Ak poviete rybe: „Povedz mi o vode,“ ryba povie: „Čo je voda?“ Ryba nevie, čo je voda, pretože ryba nikdy nebola vonku z vody. Ak hovoríte Newyorčanovi o prepracovanosti, povie vám to isté: „Čo je prepracovanosť? Ako by som vedel, čo to je? Nie je to prepracovanosť. Každý v New Yorku pracuje takto.“
Priemerný Newyorčan je ospravedlnený svojou prácou — „Cítim sa byť v poriadku. Cítim sa dobre. Cítim sa v pohode pre svoju prácu.“ Ale ak je pravda, že ste spasený milosťou — „On nás spasil nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme konali… aby, ospravedlnení Jeho milosťou, stali sme sa dedičmi podľa nádeje večného života“ (Títovi 3:5–7) — a ak evanjelium naozaj preniká do srdca, robí vás to primeranými vo svojej práci. Dovoľuje vám to odpočívať. Dovoľuje vám to nestavať prácu pred rodinu a vzťahy, neuprednostňovať ju pred zdravím, neklásť ju pred váš zdravý rozum, pred inú prácu, ktorá vám nedáva až tak veľa postavenia a peňazí, ale je prácou, v ktorej môžete mať vyrovnaný život. Evanjelium vytvára „primeranosť“, ktorá naozaj ovplyvňuje spôsob, akým pracujete.

Napokon, útecha. Otrasné množstvo ľudí sa vo svojom živote presúva medzi idealizmom — „Prostredníctvom mojej práce zvládnem toto; napíšem ten úžasný americký román; dosiahnem toto; dosiahnem spravodlivosť vo svete“ — a cynizmom po niekoľkých rokoch — „Nič sa nikdy v tomto svete skutočne nezmení; bil som hlavou o stenu.“

Ale to, čo máme, je blahoslavená nádej — Ježiš Kristus prichádza späť a keď sa vráti, všetko napraví. To na jednej strane znamená, že teraz neočakávame, že všetko pôjde dobre. Ale na druhej strane vieme, že svet, ktorý chceme, prichádza.

Čo to znamená? J. R. R. Tolkien rozprával príbeh o tom, ako zažíval spisovateľský blok, pretože nemohol napísať svoj veľký román, svoj fantasy príbeh Pán prsteňov. Bol uprostred písania a jednoducho to nevedel dokončiť. Napísal krátky príbeh, ktorý sa volá „Leaf by Niggle“ (list od Nigglea) a je o umelcovi v malom meste. Mesto má verejnú budovu a žiada Niggle, aby na jej stene zhotovil nástennú maľbu. Zoberie peniaze a začína pracovať. Pokračuje celé mesiace a potom roky a keď ľudia prechádzajú okolo, vidia, že namaľoval iba list na malej časti steny. Je viac-menej jasné, že sa snaží namaľovať strom, ale maľuje iba list. Ľudia mu začínajú nadávať a hovoria: „Čo sa deje? Zaplatili sme tak veľa peňazí. Trvá to tak dlho. Kde je maľba?“ On odpovedá: „Pracujem na tom, pracujem na tom. Len to nejako neviem spraviť.“ A potom zomiera a je vo vlaku idúcom do neba, keď si zrazu všimne niečo na jednej strane a beží k tomu. Videl toto:

Stál pred ním Strom, jeho Strom, dokončený… jeho listy sa otvárali, jeho konáre rástli a ohýbali sa vo vetre, ktorý Niggle tak často cítil alebo si predstavoval, a ktorý sa mu nikdy nedarilo zachytiť. Čumel na Strom a pomaly dvíhal svoje ruky a naširoko ich otváral. „Je to darček!“, povedal.

Je tu umelec, dokáže si predstaviť strom, ale za celý svoj život z neho nedokáže dostať viac ako list. Ale strom existuje — je tam.
Povedzme, že sa ako mladý človek začnete venovať plánovaniu miest. Prečo? Ste z miest nadšení a máte víziu o tom, aké by skutočné mesto malo byť. Pokiaľ nerozumiete tomuto — že jedného dňa bude zem zaplnená tým najväčším mestom, Novým Jeruzalemom, a všetko na ňom bude dokonalé — budete znechutený, pretože počas svojho života vždy dokážete „namaľovať“ iba list či konár.

Alebo povedzme, že ste právnikom a idete na právo, pretože máte víziu spravodlivosti. No o desať rokov budete neuveriteľne rozčarovaný, pretože zistíte, že akokoľvek sa snažíte na veciach pracovať, mnoho z toho, čo robíte, sú drobnosti; raz alebo dvakrát v živote budete mať pocit, že ste konečne namaľovali list. Toto potrebujete vedieť. Strom existuje. Spravodlivosť bude. Mesto, spravodlivosť, krása, príbeh — čokoľvek sa usilujete dosiahnuť — existuje. A takto teraz nebudete šokovaný, ak sa vám podarí v tomto živote namaľovať iba list alebo dva.

Kresťania majú prostredníctvom tejto nádeje veľkú útechu, ktorá im umožňuje pracovať, pracovať a pracovať celou svojou bytosťou a nikdy sa nenechať odradiť frustrujúcou atmosférou tohto sveta, v ktorom rastú tŕne, keď sa snažíte vypestovať niečo iné. Je to súčasťou toho, čo je s týmto svetom zle, ale vy máte útechu.

Je motivácia. Je primeranosť. Je útecha. Tieto dáte dokopy a ovplyvňuje to spôsob, akým pracujete. Ovplyvňuje to zamestnania, ktoré prijímate. Ovplyvňuje to, ako pracujete. Ovplyvňuje to, prečo pracujete. Ale všetko to vychádza z nádeje.

Dôvod pre nádej

Prečo máme právo vidieť druhý Kristov príchod ako nádej? Nie je to úžasné, že Pavol môže nazývať druhý príchod Krista blahoslavenou nádejou?

Toto je dôvod, prečo je to úžasné. Súdny deň — fakt, že Ježiš sa vracia, aby napravil svet — znie skvele, keď pomyslíte na koniec utláčania, koniec genocídy, koniec vojny, koniec choroby, hladu a smrti. Och, ak nie je žiadny súdny deň, aká nádej je pre svet? Ale ak súdny deň je, otázka stojí takto: Aká je nádej pre vás a pre mňa?

Predstavte si, že by na jeden deň bolo všetko, čo ste robili a dokonca, čo ste si mysleli, zobrazené na monitore a počas jedného dňa by každý obraz vašej mysle bol zaznamenávaný, no vy by ste o tom nevedeli, takže by ste si žili svoj bežný deň. Ďalší deň by to obletelo svet prostredníctvom Internetu, cez YouTube — dvadsaťštyri hodín života vašich myšlienok. Čo by sa stalo? Zomreli by ste od hanby.

Aké by potom bolo skutočne sa objaviť pred Bohom, so všetkými ospravedlneniami, všetkým sebazapieraním, všetkými vecami, ktoré ste kedy povedali, aby ste sa pokúsili ospravedlniť svoju ponorenosť do seba, svoj egocentrizmus, svoju krutosť — všetky veci vo vašom živote, ktoré ste použili na ospravedlnenie spôsobu, akým žijete — ale zrazu všetky opadnú, pretože viete, že Boh do vás vidí až na spodok? Aká je tam nádej? Ako by ste takýto deň mohli nazvať nádejou — blahoslavenou nádejou?

Tu je odpoveď. Jediný dôvod, prečo máme právo nádejať sa — vidieť druhý Kristov príchod ako blahoslavenú nádej — je tento. Heidelbergský Katechizmus sa pýta túto otázku: „Akou útechou je pre vás to, že Kristus príde späť, aby súdil živých a mŕtvych?“ Odpoveď: „Že vo všetkých trápeniach a prenasledovaní môžem so zdvihnutou hlavou očakávať Sudcu z neba, ktorý už ponúkol samého seba Bohu na súdenie namiesto mňa a sňal zo mňa všetku kliatbu.“

Jediným dôvodom, prečo Pavol, vy a ja môžeme vnímať druhý príchod Ježiša Krista ako nádej pre svet a ako nádej pre nás — jediným dôvodom, prečo ho môžeme vidieť ako blahoslavený — je to, že máme Sudcu, ktorý prišiel, aby bol súdený. Už tu bol. Zomrel na kríži. Prijal náš trest namiesto nás.

Máme Sudcu, ktorý bol súdený. A teda náš súdny deň je v skutočnosti už v minulosti. Viete to? Boh „ho urobil hriechom, ktorý nepoznal hriech“ (2. Korintským 5:21). Súdil hriech v Ježišovi. Zomreli sme v ňom, takže všetko, čo máme pre budúcnosť, je blahoslavená nádej.

Žite v tej nádeji! Nechajte ju formovať spôsob, akým žijete vo svete. Modlime sa.

Otče náš, ďakujem Ti, že nám dávaš nádej, ktorá nás robí nezahanbenými. Ďakujem Ti, že to ovplyvňuje spôsob, akým žijeme, dávajúc nám útechu, zmysel pre primeranosť, novú motiváciu, mení spôsob, akým premýšľame to, ako naša viera formuje našu prácu. Ďakujeme ti, že si nás urobil komunitou ľudí, v ktorej sa schádzame, aby sme hovorili o tejto veľmi dôležitej oblasti života, a ďakujeme Ti za spôsob, akým nám to pomáha žiť vzpriamene a spravodlivo v tomto svete. Teraz sa modlíme, Otče, aby si nám daroval všetky tieto veci, lebo Ťa o ne prosíme prostredníctvom Ježiša. Modlíme sa v Jeho mene. Amen.

Copyright © 2010 by Timothy Keller, Redeemer Presbyterian Church. This transcript is based on the audio recording and has been lightly edited. The original was part of the Renew Campaign in Fall 2009, and can be found at http://renew.redeemer.com.

Pôvodnú kázeň môžete nájsť na sermons2.redeemer.com

(0 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.