Najdôležitejšia vec, ktorú môžeš dnes urobiť

Predstav si, že kráčaš sám na horu. Ale nie je to taká obyčajná hora. Zem pod tebou sa trasie a celá hora ja zakrytá dymom. Na jej vrchole je mrak s bleskami a hrmením. Boh zostúpil na horu v ohni a zakaždým, keď k Nemu prehovoríš, odpovedá hrmením. Toto zažil Mojžiš v 2. knihe Mojžišovej v 19. kapitole.

Teraz porovnaj tento zážitok so svojou poslednou modlitbou.

Roztržitá, povinná, obyčajná — pochybujem, že niektoré z týchto slov behali Mojžišovi po mysli, keď vystupoval na horu. Ale o nejakých tritisíc rokov neskôr, málokedy žasneme, že Boh dovolí nedokonalým ľuďom pristupovať do Jeho prítomnosti.

Ako sa to šokujúce stalo pre nás obyčajným? Je vôbec možné, aby náš zážitok s Bohom bol takýto fascinujúci?

Výstup na horu

Môj mentor žije v Indii. Minulý rok mi volal nariekajúc nad cirkvou v Amerike. Zdá sa, že ľudia v Amerike by sa uspokojili s tým, že by si s Mojžišom spravili selfie. Nevedia, že sami môžu vystúpiť na horu? Prečo nechcú vystúpiť na horu?

Kedy si si naposledy užil zmysluplný čas s Bohom osamote? Čas taký dobrý, že si nechcel prestať. Bol si osamote čítajúc si Božie slovo v Jeho svätej prítomnosti.

Mal som 15 rokov keď ma náš pastor naučil modliť sa a čítať si Božie slovo osamote. Teraz, o viac ako 30 rokov neskôr, si stále neviem predstaviť lepší spôsob ako začať deň. Neviem si predstaviť aký by bol môj život, ak by som sa denne nesústredil na výstup na horu.

V samote s Ním upustím od pýchy, klamstiev, stresu.

• Pýcha — táť pred Osobou odenou v neprípustnom svetle ťa pokorí (1. Tim 6:16)
• Klamstvá — rozprávanie k Vševediacemu Sudcovi má tendenciu vyvolať úprimnosť (Žid 4:13)
• Stres — kľačať pred Bohom, ktorý rozhoduje o úspechu či neúspechu, nahrádza úzkosť pokojom (Ž 127:1)

Profesionálni zhromažďovači

Často strávime mnoho času a dávame veľa úsilia do toho, aby sme zhromaždili veriacich dokopy. Stali sme sa expertmi na zhromažďovanie kresťanov okolo skvelých skupín, rečníkov a udalostí. Zlyhali sme v učení veriacich, ako byť s Bohom osamote. Kedy si naposledy počul niekoho hovoriť nadšene o tom, ako strávil čas sám s Ježišom pri Jeho slove? Zhromažďovanie veriacich, ktorí netrávia čas s Bohom sami, môže byť nebezpečná vec.

Dietriech Bonhoeffer napísal v knihe Život v spoločenstve:

Kto nemôže byť sám, nech sa stráni spoločenstva. Uškodil by sebe aj spoločenstvu. Sám si stál pred Bohom keď ťa povolal, sám si musel toto povolanie nasledovať, sám si musel vziať svoj kríž, bojovať a modliť sa, a sám zomrieš a vydáš pečať Bohu. Nemôžeš sa vyhnúť sám sebe, pretože Boh ťa vyčlenil. Keď nemôžeš byť sám, zavrhuješ Kristove volanie a nemôžeš mať podiel na spoločenstve povolaných.

Slovo spoločenstvo sa používa v kresťanských kruhoch celkom často. Ale naše zhromaždenia môžu byť jedovaté, ak netrávime čas s Bohom osamote. Bol som v mnohých skupinách, kde ľudia zdieľali navzájom svoje postrehy. Problém je nie len v tom, že naše postrehy nie sú také hlboké ako si myslíme, ale že sme tak horliví zdieľať myšlienky, ktoré pochádzajú od nás samých, keď máme Boha, ktorý hovorí:

Lebo moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami ani moje cesty nie sú vašimi cestami, hovorí Hospodin. Lebo o koľko vyššie sú nebesia než zem, o toľko sú vyššie moje cesty než vaše cesty a moje myšlienky než vaše myšlienky. Iz 55:8–9

Chcem poznať Božie učenie. Chcem sa stretávať s ľuďmi, ktorí čítajú Božie slovo, s ľuďmi ktorí sa modlia a komunikujú s Ním. Chcem mať spoločenstvo s tými, ktorí majú spoločenstvo s Bohom. Je mi to úplne jedno, či máš doktorát z teológie alebo 60 rokov skúseností. Radšej by som hovoril s 15 ročným, ktorý je v Božej prítomnosti.

Môžeš milovať kázne až príliš?

Je mnoho diskusií o knihách, kázaniach a konferenciách. Nie som proti tomu. Vlastne, venujem významnú časť svojho života kázaniu, písaniu kníh a chodeniu na konferencie. Ale niekedy si hovorím, či nie je čas presunúť našu pozornosť.

Musíme sa pozrieť na fakty. Americkí kresťania prijímajú viac kázní a kníh ako akákoľvek skupina v minulosti, ale zvážme stav cirkvi. Vedie zvýšenie prostriedkov k väčšej svätosti? Väčšej dôvernosti s Ježišom?

Môžete argumentovať, že stav cirkvi bez týchto prostriedkov by bol ešte horší. Možno to je dôvod. Alebo to môže byť tak, že tieto prostriedky (dokonca aj tento článok) odvracajú pozornosť od samotného Zdroja? Možno všetky tieto knihy a kázne o Ježišovi v skutočnosti bránia ľuďom v priamom vzťahu s Ježišom. Môže to znieť rúhavo naznačiť, že naše modlitebné životy môžu byť oslabené konzumovaním kresťanského materiálu. Avšak, práve to chcem naznačiť.

Žijeme v dobe, kedy má väčšina ľudí problém sústrediť sa na čokoľvek. Neustále hľadáme rýchlu opravu a rýchlejšie riešenia. Takže, premýšľanie nad Písmom a modlenie sa v hlbokom tichu je nahrádzané počúvaním kázni počas šoférovania. Aj keď je to rozhodne lepšie ako nič (s ohľadom na všetko ostatné čím sme denne bombardovaní), zmyslom tohto článku je, že nič nemôže nahradiť čas strávený s Bohom osamote.

Musíme sa znova naučiť tichosti.

Niečo musí odísť

Pre Pavla to bolo jednoduché. Miloval byť s Ježišom. „Veď pre mňa žiť je Kristus a umrieť je zisk.“ (F 1:21)

Poznať Boha, prijať Ho do hĺbky (F 3:8). Nič nemôže nahradiť čas strávený s Bohom osamote. Ak nemáš čas, musíš niečo vypustiť, aby sa ti vytvoril priestor. Vynechaj jedlo. Zruš stretnutie. Ukonči nejakú pravidelnú povinnosť. Skutočne nie je nič dôležitejšie, čo by si mohol dnes urobiť.

Boh doslova určuje, či sa znova nadýchneš. „… On dáva všetkému život, dych a všetko“ (Sk 17:25). Je niečo dôležitejšie než stretnutie s Tým, ktorý rozhoduje či budeš dnes žiť? Môže byť niečo lepšie? Ako si nemôžeme urobiť čas na Stvoriteľa času?

Aké plány na dnes sú pre teba tak dôležité, že sa budeš ponáhľať okolo Stvoriteľa, aby si ich stihol?