Najnenápadnejšia forma pýchy

Väčšinou sa to prejavuje ako rešpekt pred ostatnými: Prečo by som hovoril ja, keď môže hovoriť niekto iný? Prečo by som mal triedu učiť ja, keď ostatní sú schopnejší? Prečo by som mal prijať túto pozíciu, keď iní si ju zaslúžia viac? Či už sa to týka rozprávania, skutkov alebo prijímania, vždy nechávam ostatných ísť predo mnou. A hoci meriam takmer dva metre, sám som zo seba urobil toho najmenšieho v rodine.

Nikdy som sa to nepokúšal zmeniť, pretože som to považoval za znak pokory. Ak pýcha znamená, že sa príliš zaoberáme sami sebou, že všetko je o nás, že trávime život pred zrkadlom, potom protikladom musí byť pokora. Ako som však nevyužíval príležitosti práve kvôli môjmu pocitu menejcennosti, pocit malosti vo mne iba vzrastal.

Ak aj ty žiješ pod tým tmavým oblakom nedostatočnosti, ak ťa sebaľútosť okráda o všetku silu ísť tam, kde ťa volá Boh, a ak ti tvoj strach z menejcennosti nedovolí vykročiť vo viere, vyzývam ťa, aby si spolu so mnou činil pokánie.

Maličký vo vlastných očiach

Skrýval sa medzi zásobami.

Nikdy nechcel tú úlohu. Nikdy sa neuchádzal o trón. Bol z najmenšej čeľade najmenšieho izraelského kmeňa (1. S 9:21) Prečo by práve on mal byť na čele? Obklopovali ho tisícky schopných mužov, prečo by práve on mal byť prvým (ľudským) kráľom Izraela? Bol vydesený, ľud si ho vybral za svojho kráľa, a preto ušiel a dúfal, že ho nikdy nenájdu.

Pocit bezvýznamnosti bol dôvodom, prečo Saul, najvyšší muž v Izraeli, hral schovávačku, aby ušiel svojmu povolaniu.

Avšak prehral, ľudia ho našli a korunovali za kráľa. Obklopený mnohými nepriateľmi, Saul onedlho čelil vojsku, ktoré sám nemohol poraziť. Boh sa však postaral o víťazstvo Izraela a prikázal Saulovi, aby zničil všetko a všetkých. Namiesto toho si Izraelci nechali dobytok, cennosti a zároveň ušetrili Agaga, porazeného kráľa, a nechali ho nažive. Keď sa Samuel spýtal Saula, prečo stále počuje békanie oviec, Saul sa mu priznal, čo spravili.

Všimnite si, čo Samuel povedal Saulovi:

„Hoci si bol malým vo vlastných očiach, si hlavou izraelských kmeňov. A Hospodin ťa pomazal za kráľa nad Izraelom. Navyše Hospodin ťa poslal na cestu a povedal ti: Choď a vykonaj kliatbu nad hriešnikmi amálékovskými a bojuj proti nim až do ich zničenia.“ (1. S 15:17–19)

Saul nepočúvol Boha, pretože bol príliš malý vo vlastných očiach. Najväčší v Izraeli sa oproti ľudu cítil ako červík (1. S 15:24). Bál sa ľudí viac ako Boha,  a preto spravil kompromis a nesplnil všetko, čo mu Boh prikázal.

Pokorný alebo ustráchaný?

Malosť v našich očiach je ako vírus, ktorý napodobňuje pokoru a pokúša nás urobiť rovnakú chybu ako Saul. Dobre vedel, čo mu Boh prikázal, videl, ako si ľud odnáša ovce, ale kto bol on, aby im hovoril, že to nemajú robiť? Bol nikým, ničím, červíkom v zemi. Nebral do úvahy to, že to Pán z neho urobil kráľa ani to, že to Boh mu zveril úlohu všetko zničiť. Mal sa chopiť príležitostí nie preto, že on sám bol veľkým, ale preto, že Kráľ, ktorému slúžil, je veľký.

Malosť v jeho očiach a jeho silný pocit menejcennosti podnietili hriech Saula i celého ľudu. Saul utiekol pred zodpovednosťou, pretože sa jej necítil byť hodný. Jeho zbabelosť ohrozila celý ľud a ako dôsledok neskôr stratil úrad kráľa.

Pokora hovorí: „Ja som malý… ale môj Boh je veľký, preto pôjdem, budem hovoriť a konať.“ Zbabelosť, pýcha a zaoberanie sa samým sebou hovoria: „Som drobný, ostatní sú lepší a ja nechcem nič pokaziť sebe ani ostatným.“

V skutočnosti tým vlastne hovoríme: „Boh nevie, čo robí, keď posiela mňa. Nebudem márniť svoj čas. Keď príde búrka a vlny, Boh pri mne nebude stáť, a preto radšej ostanem v loďke. Ježišova milosť vôbec nestačí a jeho moc sa nedokonáva v mojich slabostiach.“

Vyvolený ľud

Pravdou je, že vždy sa nájde niekto kompetentnejší. Niekto naozaj pozná Bibliu lepšie ako ty. Niektorí sú pokornejší, obetavejší, schopnejší viesť. No keď ťa vševediaci Stvoriteľ, ktorý povoláva, koho On chce, vyzýva, aby si hovoril, slúžil a konal, nech je ti radosťou poslúchnuť Ho. To On nám dáva hodnotu a pripomína nám:

„Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.“ (1. Pt 2:9)

Tak už viac nenariekaj, a hoci si malý vo vlastných očiach, mocný Boh, ktorý ťa povoláva, aby si bol Jeho veľvyslancom, ti zároveň sľubuje, že pôjde s tebou (Mt 28:18–20; Žid 13:5). Úžasná správa, ktorú zvestujeme, prekonáva náš život v strachu a úzadí.

Pozri na Jeho veľkosť

Možno sa stále cítiš nesmierne slabým… ale Boh si nielenže používa slabých, Jeho moc sa v slabostiach dokonáva (2. K 12:9–10). Kresťania by nemali byť ako tento svet a snažiť sa schovať svoje slabosti niekde v pivnici. Podobne ako Paul by sme sa mali chváliť našimi slabosťami, pretože keď sme slabí, sme silní.

Stojím vzpriamene vo vlastných očiach a rozhodol som sa, s Božou pomocou, vykročiť vo viere a byť dôkazom, že spravodliví sa cítia bezpeční ako levíčatá (Pr 28:1).

Nech sa teda nenápadná pýcha, ktorá nás zdržiava, zlomí, keď napodobňujeme mocný rev Krista. On jediný posilňuje nesmelé srdcia, posmeľuje vystrašených učeníkov a slabých robí silnými. Pozdvihnime naše oči od našej slabosti k Nemu.

On musí byť veľký v našich očiach.