Najväčšia chyba, ktorú som spravila ako matka

Chcela by som viac dôverovať Bohu.

Jeden z mojich najobľúbenejších veršov je Žalm 37:3: „Dôveruj Hospodinovi a čiň dobre.“ Počas môjho každodenného materstva som si však poradie slov v tomto verši občas vymenila. „Čiň dobre“ som umiestnila pred „dôveruj Hospodinovi“.

Bola som posadnutá svojimi zlyhaniami a prehliadala som Božiu vernosť.

Nemôžem povedať, že som Bohu skutočne nedôverovala. No z času na čas sa „čiň dobre“ dostalo do popredia a „dôveruj Hospodinovi“ ostalo na druhom mieste. Sústredila som sa na to, čo robím (alebo nerobím) pre svoje deti a len málo som si bola vedomá toho, čo pre život mojich detí robil Boh. Dôverovať Bohu sa zmenilo len na nejakú myšlienku a svoje deti som vychovávala, ako keby to bolo celé len na mne. 

Prenasledovala ma vina

Keď som uprednostnila „činiť dobre“ namiesto „dôverovať Hospodinovi“, moje materstvo začala prenasledovať vina. Ak sa moje dieťa príliš veľmi hnevalo, myslela som si, že moja disciplína pri jeho výchove nie je dosť dôsledná. Ak bol môj tínedžer duchovne letargický, verila som, že moja disciplína nie je dosť presvedčivá. Ak moje dieťa meškalo, spravilo chybu, alebo nejakým spôsobom zhrešilo, vyčítala som si, že mu dosť nepomáham.

Strávila som bezsenné noci tak, že som si v mysli prehrávala moje nedostatky a plány, ako byť na druhý deň lepšou mamou. Bola som posadnutá svojimi zlyhaniami a prehliadala som Božiu vernosť. Ak som uprednostnila „činiť dobre“, nič dobré, čo som spravila, nebolo dosť dobré.

Prenasledoval ma strach

Keď som namiesto dôvery v Hospodina uprednostnila činiť dobre, moje materstvo začal prenasledovať strach. Bála som sa, že výsledkom mojej snahy bude zlyhanie. Bála som sa, že moje obmedzenia budú brzdiť moje deti. Bála som sa, že ich moje hriechy poznačia na celý život. Bála som sa, že moja nádej a moje túžby, ktoré som pre ne mala, skončia trpkým sklamaním.

Keď moju snahu „činiť dobre“ poháňal strach, mala som záchvaty paniky v prípade, že moji tínedžeri nedodržali pravidlá. Vytrvalo som ich karhala, kým neukázali ľútosť. Pre svoje deti som sa pokúšala byť Duchom Svätým a všetci vieme, ako dobre to funguje.

Čo by mala robiť unavená mama?

„Zaťažený vinou a strachom, letím k Tebe, môj Pán.“ Isaac Watts

Čo by mala robiť unavená, vinou a strachom prenasledovaná matka? Musíme spraviť to, čo Isaac Watts: letieť k Bohu. Musíme Bohu veriť počas toho, ako činíme dobre. Dôvera v Boha nevylučuje dobré činy, práve naopak, každý jeden zmocňuje. Dôvera v Hospodina ničí naše obavy a úplne premieňa našu snahu. Dôvera v Hospodina napĺňa naše dobré činy pokojom, radosťou a povzbudzujúcou nádejou. „Dôverovať Hospodinovi“ a „činiť dobre“ sú činnosti, ktoré idú v skutočnosti ruka v ruke. Nemôžeme robiť jedno bez druhého. Iba ak dôverujeme Bohu, dokážeme robiť pre naše deti dobro.

Musíme dôverovať Bohu, že aj keď máme ďaleko od dokonalosti, sme dokonalými matkami pre naše deti. Musíme dôverovať Bohu, že hoci naše dobré činy nestačia, Boh koná oveľa lepšie veci, ako si dokážeme predstaviť (Ef 3:20). Musíme dôverovať Bohu, že počuje plač biednych, vyzdvihuje pokorných a odmeňuje verných (Ž 34:18, Jk 4:10, Mt 25:21). Musíme dôverovať Bohu, že naša slabá snaha činiť dobre prináša ovocie len preto, lebo On pre nás aktívne a s veľkým nasadením koná dobro (Ž 23:6).

Čo vravím svojim dcéram

Ak moje dcéry nariekajú nad svojimi chybami a obavami v materstve: „Nie som dosť dôsledná v disciplíne pri výchove svojho dieťaťa,“ alebo „čo ak sa svojmu tínedžerovi nedokážem dostatočne priblížiť“, vravím im: „presne ako vaša matka! Tiež som sa z času na čas cítila prikrátka a strápená, no dobrou správou je, že náš milostivý Boh robí pre nás stále iba to dobré. Preto Mu dôverujte a čiňte ďalej dobre.“

Musíme dôverovať Bohu, že aj keď máme ďaleko od dokonalosti, sme dokonalými matkami pre naše deti.

Jedna z výhod starnutia je, že môžem nahliadnuť späť a vidieť, že Boh robil to, čo by som ja nikdy nedokázala. Verím, že Boh bude robiť ďalej nad rámec toho, čo by som mohla robiť ja. Teraz pozerám na svoje štyri dospelé deti a vidím, že prinášajú viac ovocia, než som kedy dúfala. Neznamená to však, že som nemusela prekonávať žiadne prekážky a neúspechy. Jedno ale viem: Boh je dôveryhodný.

Osemnásť rokov po tom, čo mi prvýkrát položili otázku: „Čo by si spravila inak?“, odpovedám stále rovnako, no dodávam ešte jednu vec: Chcela by som viac dôverovať Bohu, pretože On je dôveryhodný. Povedala by som to s oveľa väčším sebavedomím, pretože som presvedčená oveľa viac než kedykoľvek predtým, že Boh je verný. To vravím aj vám, drahé mamy, zaťažené vinou a strachom, leťte k Nemu už dnes. Dôverujte Mu.