Nebezpečenstvo lásky k pohodliu

Ako kresťania žijúci na západe čelíme jednému pokušeniu (často si neuvedomujeme, že mu čelíme), a tým je pokušenie pohodlia, spokojnosti a úplného nezáujmu o čokoľvek, čo by mohlo ohroziť pokoj, ktorý sme si sami vytvorili. Žijeme ako Bilbo Baggins v Kraji cirkevných dejín, ktorý je schovaný pred mnohými nebezpečenstvami a nepohodlím. Veríme, že sme v bezpečí, ako Tolkien napísal o Kraji v Hobitovi, takže „meče v týchto končinách sú väčšinou tupé, sekery sa používajú na stromy a štíty ako kolísky alebo prikrývky; a draci sú v bezpečnej vzdialenosti (a teda legendárni).“

So všetkými zostávajúcimi nedokonalosťami Ameriky si užívame viac slobody, bohatstva, luxusu a technológií ako ktokoľvek iný pred nami. Starodávni králi by nám mohli závidieť: môžeme cestovať po celom svete za pár hodín, naše správy a emaily lietajú okolo ich listov a poslov. Máme matrace, klimatizáciu, pece, mäso jeme skoro každý deň, čokoládu ako dezert, máme zubné kefky a dezodoranty, zubárov a nemocnice, morfín, antibiotiká a toalety. Dokonca aj mnohí z nižšej triedy nosia vo vreckách superpočítače. Hlad je takmer úplne vyhladený. Naša chudoba sa ani trochu nepodobá na tú historickú alebo biblickú chudobu.

„Čelíme nebezpečenstvu, že sa staneme ochabnutými a spokojnými pútnikmi bez odvahy.“

Boh nám všetkým dáva veľa milostí. Okrem materiálnych darov nám dal možnosť zvoliť si našich správcov, slobodne Ho uctievať (viac či menej), a byť súdený v rámci súdneho systému, ktorý je oveľa lepší ako vo väčšine krajín, minulých i súčasných. Dokonca ani dnešní kresťania by si nechceli vymeniť miesta s kráľmi z Prvej alebo Druhej knihy Kráľov, a to nielen preto, že žijeme podľa lepšej zmluvy. Žijeme v neopísateľnom blahobyte.

Temná strana blahobytu

Avšak blahobyt má aj odvrátenú stránku. Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí (1. Tim 6:10). Preto sa napríklad múdry muž Agur modlil, aby nezbohatol:

„Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa;

ani chudobu, ani bohatstvo mi nedávaj;

poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem,

aby som sa nepresýtil a nezaprel Ťa, aby som nepovedal: „Kto je Hospodin?“

alebo aby som neschudobnel a nekradol,

a tak nepotupil meno svojho Boha.“ (Pr 30:8–9)

Poučil sa z histórie Izraela, ktorá sa opakovala: najskôr požehnanie, potom zábudlivosť, modlárstvo, disciplína, vyhnanstvo a pokánie. Od začiatku Mojžiš varoval ľudí pred prežieraním a zábudlivosťou:

„Dbaj, aby si nezabudol na Hospodina, svojho Boha, a tak nezanedbával Jeho príkazy, právne predpisy a ustanovenia, ktoré ti dnes dávam. Keď sa naješ a nasýtiš, postavíš si krásne domy a budeš bývať v nich. Keď sa ti dobytok i ovce rozmnožia, rozhojní sa tvoje striebro a zlato i všetko, čo máš, nech potom nespyšnie tvoje srdce, nezabudni na Hospodina, svojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva.“ (5. M 8:11–14)

Rovnaké pokušenie vidíme na konci Ježišových listov, keď vyčíta prosperujúcej cirkvi v Laodicei ich vlažnosť:

„Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, vypľujem ťa z úst. Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý.“ (Zjav 3:15–17)

Temnou stránkou prosperity je to, že kvôli nej zabudneme na Boha, alebo sme voči Nemu menej horliví.

Nasýtený ohňom

Čelíme nebezpečenstvu, že sa staneme ochabnutými a spokojnými pútnikmi bez odvahy. Že sa necháme ľahko zlákať milovať náš luxus a radikálny život pre Krista považovať za „nerozumný“ a „nerozvážny“. Aj keď si rád myslím, že som skôr ako Gandalf alebo Thorin — bojovníci, ktorí znášajú kamenné postele a skromné jedlá, ubíjajúce počasie a ozbrojených nepriateľov kvôli urgentnej misii —, viac sa podobám na Bilba spred jeho dobrodružstva, ako si pripúšťam. Keď som pozvaný vydať sa na neisté dobrodružstvo, rovnako ako on, si vnútorne hovorím: „Ja som nepoužiteľný pre dobrodružstvá. Hnusné, znepokojujúce, nepríjemné veci! Kvôli ktorým budem meškať na večeru!“

„Temnou stránkou prosperity je to, že kvôli nej zabudneme na Boha, alebo sme voči Nemu menej horliví.“

Tento duch je v rozpore s tým, do čoho nás volá Pán. Poveril ma (ako každého kresťana) veľkou úlohou — rozšíriť kráľovstvo, zachrániť stratené duše, bojovať proti tieňom (a temným duchom, ktoré skrývajú). Toto dobrodružstvo mi ponúka, aby som vymenil vreckovky a pohodlie za ťažkosti a kríž (L 9:23). Chce odo mňa, aby som sa obetoval, aby som uspokojil potreby ostatných, usmrtil to, čo je vo mne svetské, aby som konfrontoval bratov zapletených do neprávosti, svoj život považoval za nič v porovnaní s Jeho slávou, stál proti ľuďom sveta, telu a satanovi, a ak k tomu príde, zanechal všetko za sebou a zomrel pre Jeho meno. Každý deň ma volá do obrovského sveta — aj keď je to len cez ulicu –, aby som hovoril evanjelium svojim blížnym.

Keď príde Kristus ako zlodej v noci, koľkých z nás nájde v našich županoch a papučiach sedieť spokojne pri ohni a šepkať si: „Duša, máš dosť všetkého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa“ (L 12:19)? Z času na čas dúfam, že Ježiš by mohol uspokojiť americký život. Že už nikdy nemusím meškať na večeru.

Zúrivé prenasledovanie draka, neuveriteľné počty popráv nenarodených, nebezpečenstvo neveriacich susedov a zástupy stratených duší odchádzajúcich z tohto sveta bez toho, aby niekedy počuli o Kristovi, sa zdajú byť pohodlne vzdialené.

Naučte sa čeliť hojnosti

Ako často rozpoznáte, alebo dokonca ustojíte pokušenia, ktoré prichádzajú s hojnosťou? Pokušenie uznania tohto sveta? Pokušenie milovať svoj život na tomto svete?

Máločo zničí statočnosť kresťana tak, ako napríklad zastaviť sa na ceste a utáboriť sa na tejto strane Jordánu. Spohodlnieť. Pribrať. Zamotať sa do prenasledovania. Prestať slúžiť Kráľovi a nebeskej krajine. Stratiť cieľ z dohľadu, už viac nemať žalúdok na vedenie vojny. Priveľmi si obľúbiť naše kreslá a televízne seriály.

Riešením pre väčšinu z nás nie je zbaliť si veci a odsťahovať sa na Papua — Novú Guineu (aj keď pre niektorých možno áno). Nie všetci pôjdeme do zámoria a utečieme z našej krajiny. Namiesto toho nás Boh volá, aby sme verne žili svoj život za akýchkoľvek okolností. Musíme sa naučiť — a to je neintuitívne —, ako čeliť hojnosti.

„Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ (F 4:12–13)

Všetci si vieme predstaviť, že čelíme poníženiu a hladu a zúfalo potrebujeme Pánovu pomoc. Všimnite si však, aké ďalšie tajomstvá sa musel Pavol naučiť. Naučil sa čeliť množstvu utrpenia. Potreboval pomoc v škole tvrdých nárazov a mäkkých postelí. A naučil sa tajomstvo toho, ako mať úspech bez toho, aby ho to zničilo: dokázal všetko prostredníctvom Krista, ktorý ho posilňoval.

Mohli by sme predpokladať, že vo svete, ktorý sa zdá byť taký bezpečný, nám nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Ak nám nikto násilne nebúcha na dvere, predpokladáme, že nepotrebujeme rovnakú silu ako chudobní alebo prenasledovaní kresťania. Potrebujeme. Aj my potrebujeme Kristovu silu v blahobyte, ktorému čelíme. Potrebujeme Krista a Jeho silu, aby sme žili zameraní na nebo, riskovali reputáciu a šťastie, a aby bolo v krajine plnej hojnosti jasné, že hľadáme lepšiu krajinu — tú nebeskú.