Nevypočutá modlitba

Rozmýšľame: „Počul Boh vôbec moju prosbu?“ Keď sa modlíme a okamžite sa nedostavia zreteľné výsledky, myslíme si, že Boh naše modlitby zamietol. V Jakubovi 5:13–16 sme nabádaní, aby sme sa vytrvalo modlili s prísľubom mocných a úžasných účinkov. Prečo Boh zdôrazňuje dôležitosť modlitby, a potom sa rozhodne neodpovedať radostným vypočutím?

Keď Boh odpovedá na modlitbu, najprv reaguje na náš postoj, tak ako rodič odpovedá svojmu vzácnemu dieťaťu (Ž 103:13–14). Naše detinské skutky a postoje veľmi často vplývajú na želané výsledky modlitby. Neodpustenie (Mk 11:25–26), sebectvo (Pr 21:13), pochybnosti (Mt 21:21–22), žiadostivosť (Jk 4:2–3), pýcha (2. Kron 7:14–15) a tvrdohlavosť (Zach 7:11–13) bránia Božej túžbe na modlitbu odpovedať.

Nečakané odpovede

Modlitba nie je občasný jednostranný rozhovor. Nie je ani zárukou života bez bolesti a zápasov. Modlitba znamená úprimne uznať, že Boh je zdrojom všetkej moci a veriť, že svojimi odpoveďami, či už očakávanými, alebo neočakávanými uskutoční ešte väčšie veci (Iz 46:9–10; 64:3).

Matt a naša dcéra Jackie boli obaja hudobníci a stali sa z nich blízki priatelia. Keď spievala v chválospevovej skupine, Matt ju podporoval hrou na bicie. Jeho najhlbšou túžbou bolo vyučovať Božie Slovo a vstúpiť do tejto služby. Spoločné záujmy ich zblížili. Na začiatku strednej školy Jackie dúfala, že bude môcť chodiť na rovnakú univerzitu. Neskôr však Mattovi diagnostikovali pokročilé štádium rakoviny lymfatických uzlín. Jackie si spomína: „Mala som veľkú vieru, že Boh Matta uzdraví. Mal v sebe obrovskú vášeň stať sa kňazom a učiť druhých. Vedela som, že Boh mu nevezme život, pretože mohol v tomto svete veľa zmeniť.“ Modlila sa za jeho uzdravenie.

Keď bola Jackie v maturitnom ročníku, v septembri Matt zomrel. Jackie reagovala hnevom a nedôverou voči Bohu, lebo sa zdalo, že neodpovedal na jej modlitby. „Najprv som vinila Boha, potom som začala viniť seba. Myslela som si, že som sa nemodlila dosť vytrvalo, možno som v modlitbách náhodou vynechala nejaký deň.“ Po maturite začala chodiť na kresťanskú univerzitu. Prostredníctvom priateľov sa začala oslobodzovať od bolesti a smútku, ktorý ju v samote zvnútra zožieral. „Až keď som o svojom trápení povedala niekomu inému, začalo sa uzdravovanie a ja som znovu prežila Božiu lásku a silu.“ (2. Tes 2:16–17)

Matt nás všetkých naučil, že si večný vzťah s Bohom cenil viac ako akýkoľvek dočasný život, ktorý by prežil na zemi. Všetci sme sa modlili, aby Matt žil a Boh odpovedal úžasným „Áno!“ (J 11:25) V poslednom semestri prvého ročníka na vysokej škole stretla naša dcéra Michaela. „Spočiatku ma priťahovala jeho veľká láska k Bohu. Spoznala som, že Boh napĺňa svoj plán v životoch nás všetkých.“ Dnes Michael slúži Pánovi, s obrovským nadšením vyučuje druhých a rozdáva medzi nimi Božiu lásku. A keď Jackie spieva o Božej veľkosti, jej oddaný manžel Michael ju sprevádza hrou na bongu. (Jer 29:11)

Pochopenie odpovedí

Niekedy Boh na naše úpenlivé prosby odpovie „nie“. Nijaký oneskorený alebo neočakávaný výsledok nás ale nemusí sklamať. Aký je skutočný Boží cieľ, keď odpovedá na naše modlitby? (J 14:13) Čo v nás chce Boh zdokonaliť pomocou modlitby? (J 16:23–24) Chce, aby sme Mu prinášali každú potrebu a On odpovie (áno alebo nie) podľa svojho charakteru a podľa svojej vôle. Boh nikdy nenaplní žiadosti, ktoré odporujú Jeho vôli. Keď nám odpovedá „áno“, zvyčajne nás to teší a sme šťastní, Boh nám však šťastie nikdy nezasľúbil. Šťastie je založené na okolnostiach, ale Boh nám chce dať nekončiacu radosť, obzvlášť, keď Jeho odpoveď znie: „Nie, stane sa to v čase, ktorý určím Ja, nie ty. Nie, ja zjavím svoju slávu.“

V Lukášovi 22:41–44 sa Ježiš trápil myšlienkami na udalosti vedúce k Jeho smrti. Vo vrúcnej modlitbe je Jeho najväčšou túžbou podriadiť sa Božej vôli a nenechať sa odradiť trápením a bolesťou. (Žid 12:2) Keď sa neprestajne modlíme (1. Tes 5:16–18), Boh vždy odpovedá a každá odpoveď prináša radosť.

Uverejnené 4.11.2011