On držal hviezdy na svojom mieste

Každý rok v decembri sa nám ponúkajú filmové klasiky: Život je krásny, Vianočný príbeh, Polárny expres, Vianočný škriatok, Santa Claus, Zázrak na 34. ulici, Vianočná koleda, Biele Vianoce. Uprostred nášho chaotického, šialeného a zmäteného sveta pre nás môžu byť celkom príjemným a vítaným rozptýlením. Ale žiaden z týchto príbehov sa ani len nepribližuje k tomu najväčšiemu príbehu: Boh sám sa narodil ako človek, aby nás zachránil. Ako vysvetľuje J. I. Packer: „Žiadna fikcia nie je tak fantastická ako je táto pravda vtelenia.“

Podobne dojatí môžeme byť, keď počujeme vianočné piesne, ale nič nás nepovzbudí a neuteší tak, ako keď spievame o tom, ako sa Slovo stalo telom. Je to realita, ktorú nikdy úplne neobsiahneme ani v miliónoch vianočných kolied. Slová nie sú dostatočne výstižné. To tajomstvo je príliš veľké.

Ale oplatí sa to aspoň skúsiť.

Neočakávaný príchod

Pred niekoľkými rokmi sme spolu s mojím dobrým priateľom Jasonom Hansenom napísali pieseň, v ktorej sme sa snažili pripomenúť si, prečo „žiadna fikcia nie je tak fantastická“ ako vtelenie. Dali sme jej názov God made low (Boh sa znížil).

Proroci už dávno sľubovali, že príde Kráľ, aby nám priniesol nádej.

A teraz panna čaká syna, nadišiel čas zachrániť svet.

„Nekonečné sa stalo nemluvňaťom. Vševediaci sa stal džavotajúcim dojčaťom.“

Hoci bolo iba zopár tých, ktorí si všimli jeho narodenie, Ježiš sa nezjavil bez varovania. Jeho príchod bol predpovedaný storočia predtým, než prišiel. On jednoducho iba nebol kráľom, akého sme očakávali. Do sveta vstúpil cez pannu, ktorej vlastné telo bolo tvarované dieťaťom, ktoré mala porodiť. Ježiš neprišiel tak, ako by sme čakali od kráľa — v sláve, nádhere a víťazstve –, ale v bezmocnom bábätku, tíšenom a živenom vyčerpaným dospievajúcim dievčaťom.

Presne v správnom čase.

Prišla nádej

Pokorní pastieri sa ponáhľali, aby uvideli Toho, ktorého anjeli oslavovali.

V maštali pre dobytok našli dievča, ktoré v náručí držalo nádej celého sveta.

Pastieri boli, pochopiteľne, otrasení z toho, čo počuli a videli v tú noc, keď sa Ježiš narodil: „báli sa bázňou veľkou,“ ako to opisuje Lukáš (L 2:9). Bol to prvý a poslednýkrát, čo videli na hviezdami posiatej oblohe spievať anjelov. Ale tá sláva, ktorá bola v tomto pohľade, bola čoskoro prekonaná pohľadom na Božieho Syna ako na „nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach“ (L 2:12).

Uprostred dobytka, škodlivého zápachu maštale a sveta, ktorý si nie je vedomý, že nádej roztrhala putá našej beznádeje (Ž 107:14), sa narodil Spasiteľ sveta.

Nielenže je s nami

Emanuel prišiel k nám, Kristus sa narodil, aleluja!

Boh sa znížil, aby nás zodvihol, Emanuel prišiel k nám.

Čo pre Boha znamenalo, že prišiel k nám? Ako ďaleko musel zájsť? Ak ste niekedy cestovali do cudzej krajiny, viete, čo znamená stretnúť sa s iným jazykom, novým krajom, novými zvykmi, novou finančnou menou a novou kultúrou. Cítite sa, že nezapadáte. Ako sa musel cítiť Boží Syn?

„Je to realita, ktorú nikdy úplne neobsiahneme ani v miliónoch vianočných kolied.“

Nekonečné sa stalo nemluvňaťom. Vševediaci sa stal džavotajúcim dojčaťom. Ako sa spieva v jednej piesni: „Autor vošiel do vnútra príbehu.“ Boh prišiel k nám, pretože my sami by sme nikdy k nemu neprišli. No Boh nielenže prišiel k nám. On sa stal jedným z nás. Ježiš nebol len Emanuel, „Boh s nami“. On bol nami.

Boh sa znížil, aby nás zodvihol a preniesol do večného života a nekonečnej radosti.

Spiaci a zvrchovaný

Popri tom, ako spí na slame, On drží mesiac a hviezdy na svojom mieste.

Hoci sa narodil ako nemluvňa, zostáva zvrchovaným Bohom nekonečných dní.

Keď sa Ježiš stal dieťaťom, nestratil nič zo svojej božskosti. Bol skutočným Bohom a skutočným človekom v jednej osobe. Dokonca aj vtedy, keď nevinne spal ako človek, držal celý vesmír pohromade ako Boh (Kol 1:17). Je to pre nás absolútna záhada, že Boh, ktorý povolal vesmír k bytiu, sa obliekol do našej ľudskej kože. Alebo presnejšie, pridal ľudskú prirodzenosť do svojej božskosti.

Boh nie je veľký iba kvôli svojej zvrchovanosti a vyvýšenosti nad všetkým svojím stvorenstvom, ale kvôli tomu, že sa vo svojej nevysloviteľnej pokore stal súčasťou svojho stvorenstva.

Naplnené každé prisľúbenie

Jedného dňa zomrie za všetky naše hriechy, aby nás urobil synmi Boha v nebesiach.

Nech mu každé srdce pripraví miesto, všetky prisľúbenia sa naplnili.

Stáročia sa ľudia snažili zmeniť Vianoce na okúzľujúci príbeh pre deti, ktorý nás inšpiruje k tomu, aby sme boli milšími a lepšími. Pokojnejšími. Milujúcejšími. Ako spieva John Lennon: „War is over if you want it.“ („Vojna sa skončí, ak chceš.“) Vianoce ale v podstate hovoria presný opak. Konfrontujú nás s krutou realitou, že nikdy nebudeme schopní byť milí, pokojní alebo milujúci. Bol nám daný raj, no my sme si vybrali vzdor. Vojna, či už vo svete, alebo v našich srdciach, sa nikdy neskončí, pokým Boh nezasiahne.

A On zasiahol. V prvých kapitolách Biblie Boh prisľubuje, že budúci potomok Evy rozmliaždi hlavu hada (1. M 3:15). Blúdiacemu Abrahámovi povedal, že v ňom budú požehnané všetky národe zeme (1. M 12:3). Neskôr dáva prísľub kráľu Dávidovi, že jeho trón bude naveky upevnený (2. S 7:16). A všetko toto sa stane, pretože Boží trpiaci služobník bol prebodnutý za naše priestupky a zmučený pre naše neprávosti (Iz 53:5).

„Dokonca aj vtedy, keď nevinne spal, držal celý vesmír pohromade.“

Tieto a tisícky ďalších prisľúbení sa naplnili v tie prvé Vianoce. A ubezpečujú nás, že Boh splní každé zo svojich vzácnych prisľúbení, ktoré nám dal vo svojom Slove. Zachráni každého, kto volá na meno Ježiš Kristus (R 10:13). Vo svojom dokonalom časovaní nás pretvára tak, aby sme sa podobali na Jeho Syna (R 8:29; 1. J 3:2). A jedného dňa zotrie každú slzu z našich očí, smrť už viac nebude, a my uvidíme Jeho tvár (Zj 21:4; 22:4).

Nedovoľ, aby ťa mylná predstava o Vianociach, ktorá panuje v tomto svete, obrala o to vidieť a tešiť sa z tej najúžasnejšej skutočnosti — Boh  sa znížil, aby nás pozdvihol. Emanuel prišiel, aby bol s nami. Všetky prisľúbenia sa naplnili.