Oprite sa o nedeľné ráno

Vedie vás vaša apatia a lenivosť k tomu, aby ste nedeľné ráno len prežili a tešíte sa na poobedňajšie zdriemnutie? 

Boh pracuje s chybami 

Naklonenie nemá nič čo dočinenia s držaním tela, jedná sa o postoj duše — ide o to, či je naše srdce zovreté a uzavreté, alebo narastá s nádejou a zväčšuje sa s očakávaním. Či máme postoj očakávania, alebo či sa pod vplyvom spoločnosti usadil v našich srdciach cynizmus.

Keď sedíš a posudzuješ, slepý voči milosti, ktorej dielo vidíš okolo seba, zvážil si čas a energiu, ktorú si investoval do príprav tohto zhromaždenia/stretnutia? Prijímaš ho ako dar lásky alebo v zmysle nároku na niečo? A zvážil si aj to, ako Boh miluje pracovať na Jeho služobníkoch a cez nich a skrze spoločné služby Božie, nie len napriek, ale často kvôli našim prešľapom a nedokonalostiam?

Pastori, nie herci

Možno vám pomôže, že veľmi málo pastorov sa cíti byť adekvátnymi vo všetkých aspektoch vedenia Bohoslužieb, respektíve spoločných chvál. Pravdou je, že mnoho z nich sa necíti byť vyhovujúcimi v žiadnom z aspektov vedenia.

Divadlá, filmy s mnohými špeciálnymi efektmi a televízia môžu byť príčinou toho, že spoločnosť očakáva bezchybnosť na pódiu, ale toto nie je zmyslom Bohoslužieb. Vaši pastori nie sú profesionálnymi hercami a tí, ktorí vedú chvály, nie sú rockovými hviezdami.

Pastori nemajú za úlohu vytvárať dokonalú show alebo nezabudnuteľný koncert, ale majú sa starať o naše duše. Možno pred nás vystúpia každý týždeň na hodinu, ale zvyšných 167 hodín nie sú na pódiu či pred oltárom. Nie sú to herci. Je ľahké ich kritizovať. Nezaslúžime si vyznamenanie za odvahu za to, že vieme byť dostatočne ostrí, keď poukazujeme na problém a na to, čo by bolo potrebné zlepšiť. 

Odolajme cynizmu

Je príliš jednoduché byť v nedeľu ráno kritickým a cynickým. Modlime sa, aby sme sa nad to povzniesli. Vzdajme sa negativizmu a pochýb a rozhodnime sa, že budeme očakávať veľké veci, nie kvôli kazateľom, hudobníkom či piesňam, ale kvôli moci Ducha Svätého. Dôverujme Duchu celým svojím srdcom a snažme sa odviesť naše emócie od kritiky a priveďme ich k chvále.  

Ak spraví niekto pri hraní chybu, snažme sa odpovedať láskou. Snažme sa všetkých podporovať a vzbudzovať nádej v ľuďoch, ktorí nám slúžia tým, že vedú chvály. 

Nehľadajme chyby, ale prejavujme Božiu nepochopiteľnú dobrotu. Ak budeme žiť s nádejou v Božiu lásku, môžeme ochutnať Jeho slávu nielen v krásnej harmónii hudby, ale aj keď bude spev falošný a nie len v dokonalej kázni, ale aj v tej nepodarenej.

Bojuj s apatiou

Je smutné byť apatickým a lenivým. Služby Božie sú príliš dôležité na to, aby sme sa o ne nezaujímali. 

Toto je najdôležitejšia hodina v typickom týždni kresťana, pretože to, čo pri nej zažijeme, nezažijeme pri žiadnej inej aktivite v týždni. Prichádzame, aby sme počuli Boží hlas (v Jeho slove či už čítanom, alebo kázanom), spoločne sa modlili a tvorili spoločenstvo. 

Na našich dušiach a na dušiach ostatným ľudí záleží až príliš na to, aby sme sa od spoločenstva oddelili, či už je naša ľahostajnosť spôsobená emóciami a tvrdohlavosťou, alebo sme jednoducho nemali v sobotu v noci dostatok spánku. 

Očakávaj dobrotu

To, ako vnímame spoločné chvály, odzrkadľuje zdravie našich duší. Zvyčajne tí najpevnejší a najdospelejší kresťania sú tými, ktorí sa opierajú o nedeľné rána. Duch Svätý si používa Služby Božie, aby v nich zapálil plameň milosti a vedie ich, aby sa oňho opierali.

Prídu časy, keď po našom navštevovaní Bohoslužieb každú nedeľu, mesiac čo mesiac, možno dokonca rok čo rok, počas týždňa začneme uvažovať, či nás Boh nemohol priviesť do lepšieho kostola či zboru. Avšak Bohoslužby nie sú časom, kedy by sme mali nad tým uvažovať. Nikdy nebudeme schopní robiť rozvážne rozhodnutia, ak sa skutočne neopierame o nedeľné rána. 

Oprime sa teda o Bohoslužby. Nie kvôli zručnostiam pastorov či ľudí, ktorí vedú chvály, alebo hudobníkov. Nie je to vystúpenie, ale uctievanie. Očakávajme to najlepšie v najhoršom. Boh miluje robiť Jeho najlepšiu prácu v tom pre nás najprekvapivejšom spôsobe. Nádej v nás môže zmeniť naše nedeľné rána.