Prečo by sme sa mali modliť

Ježiš povedal, aby sme sa modlili

„A povedal im podobenstvo, ako sa im treba vždy modliť a neochabovať“ (L 18:1). Mali by sme sa modliť jednoducho preto, lebo nám to Ježiš povedal a zdôrazňoval to vo svojom živote a učení. Skutočne neexistuje pre modlitbu lepší dôvod ako tento.

Modlitba je Bohom schválený spôsob nadobúdania vecí

Jk 4:2 vraví: „Túžobne žiadate, ale nemáte… lebo neprosíte.“ Rozmýšľal si už niekedy nad tým, prečo nemôžeš rozpoznať Božiu vôľu pre svoj život, prečo nikdy nemáš žiadnu príležitosť viesť iných k Pánovi, alebo prečo stále vyzeráš, akoby si sa životom len potácal? Možnože si odpovede na svoje otázky od Boha nedostal preto, že si zlyhal v prosení. Boh chce, aby sme zažívali požehnanie z vypočutých modlitieb, rovnako aj zo spásy milovanej osoby, Božieho uzdravenia alebo úžasného zaopatrenia. No najprv musíme prosiť.

Modlitba je spôsob, akým nám Boh pomáha prekonať naše úzkosti a obavy

„O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi“ (F 4:6–7). 

Po modlitbe za vyslobodenie poslal kráľ Jóšáfát pred armádu spevákov, ktorí zvelebovali Boha.  Spievali: „Ďakujte Hospodinovi, lebo Jeho milosť trvá naveky“ (2. Kron 20:21). A ich nepriatelia sa napadli navzájom. Jóšáfát rozumel, čo znamená predložiť svoju žiadosť Bohu s vďakyvzdaním.

Modlitba je jedným zo spôsobov, ktorým sa pripravujeme na príchod Ježiša Krista

„Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň ako osídlo, lebo príde na všetkých, ktorí bývajú na celej zemi. Bdejte teda každý čas a modlite sa, aby ste mohli ujsť všetkému, čo sa má stať, a postaviť sa pred Syna človeka“ (L 21:34–36). 

Keďže sme veriaci, ktorí žijú v posledných časoch, naše životy by mala vystihovať bdelosť a modlitba (pozri Mk 13:32–33). Hoci by si práve teraz prežíval akékoľvek starosti, vždy je čas sa modliť! Pamätaj, že Písmo ti hovorí: „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará“ (1. Pt 5:7).  

Vzorová modlitba

„Pane, nauč nás modliť sa“ (L 11:1). Učeníci požiadali Ježiša, aby ich naučil modliť sa, pretože boli nespočetne veľakrát svedkami toho, ako Ježiš odchádza do samoty, aby trávil čas so svojím nebeským Otcom. Rovnako by to malo byť túžbou srdca každého Božieho dieťaťa. Ježišovu odpoveď na žiadosť učeníkov nachádzame v Mt 6:9–13:

„Vy sa teda takto modlite:
Otče náš, ktorý si v nebesiach!
Posväť sa meno tvoje!
Príď kráľovstvo Tvoje!
Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! 
Chlieb náš každodenný daj nám dnes!
A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim!
I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého!
Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky.
Amen.“

Táto vzorová modlitba sa nazýva taktiež  Modlitbou Pánovou a zahŕňa každý aspekt modlitby. Môžeme ju rozdeliť na dve časti. Prvé tri zložky modlitby sa týkajú Božej slávy: „Posväť sa meno tvoje!“, „Príď kráľovstvo tvoje!“, „Buď vôľa tvoja!“

Ďalšie tri zložky vzorovej modlitby sa týkajú našich potrieb. „Chlieb náš každodenný daj nám dnes,“ „Odpusť nám viny naše“, „I neuvoď nás do pokušenia.“

Modlitba upriamuje tvoj pohľad na Boha

„Otče náš, ktorý si v nebesiach!“

Ježiš začína vzorovú modlitbu (Mt 6:9–13) slovami: „Otče náš, ktorý si v nebesiach!“ Pre Židov to bola revolučná myšlienka. Židia sa Boha báli a Jeho menu pridávali takú posvätnosť, že ho dokonca nevyslovovali. Keď Ježiš oslovil Boha „Otec“, náboženskí vodcovia tých čias ho obvinili z bohorúhačstva! Ale vďaka Ježišovej smrti na kríži môžeme teraz aj my volať Boha naším Otcom.

Po vzkriesení povedal Ježiš Márii Magdaléne: „Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu“ (J 20:17).

Pavol napísal: Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení“ (R 8:15–17).

Zo skoršieho článku Kto je Boh? sme sa naučili, že Boh je všemohúci, vševediaci a všadeprítomný. To znamená, že mu nič neunikne, že Jeho moc nemá hraníc a že nie je obmedzený časopriestorom.

Tiež sme sa naučili, že Boh je spravodlivý, dobrý, svätý a milujúci. To znamená, že Jeho rozhodnutia a zámery sú vždy správne a náležité a sú motivované čistým dobrom a hlbokou stálou láskou, ktorou nás miluje.

Je nevyhnutné pamätať si, že úžasný a svätý Boh je aj naším milujúcim Nebeským Otcom, ktorý chce pre nás len to najlepšie! Fakt, že vôbec máme to privilégium pristupovať k Bohu týmto spôsobom, je ohromujúci.

„Posväť sa meno tvoje!“

Keď prichádzame k Božiemu trónu, nemali by sme mu hneď hovoriť o našich túžbach či potrebách. Najprv by sme mali uvažovať nad tým, s kým sa rozprávame. Náš prístup by mal vyjadrovať zbožnú úctu k svätému Bohu. Keď Izaiáš uzrel slávu Božiu, hneď si uznal svoju slabosť slovami: „Beda mi, som stratený,  lebo som mužom nečistých perí“ (Iz 6:5a).

Potom čo Jób nerozumne hovoril k Bohu a očakával jeho odpoveď, vyznal: „Ajhľa, som primalý, čo Ti ja môžem odpovedať? Ruku si kladiem na ústa“ (Job 40:4).

Slovo posvätiť znamená, že Bohu pripisujeme svätosť, ktorá je — a vždy bola — zvrchovane a výhradne Jeho. Posvätiť Božie meno a rozpoznať Ho ako Boha všetkého znamená viac než len odkaz na Jeho svätosť. Dať Krista v živote na prvé miesto a byť odrazom jeho svätosti si vyžaduje ochotu.

Posvätiť Božie meno znamená uctievať, rešpektovať, oslavovať a poslúchať Boha ako výhradne dokonalého. Inak povedané, musíme rozpoznať, že nech sa deje čokoľvek, Boh je Pánom nad všetkým.

Ak posväcuješ Božie meno vo svojom živote, fakticky nikdy nemôžeš povedať: „Najprv ja, Pane“ alebo „Nie, Pane“. Ak je On skutočne Pánom tvojho života, jediná správna odpoveď je: „Áno, Pane!“

Môžeš nad svoje osobné záujmy, ambície a snahy napísať „posväť sa meno tvoje“? Môžeš nad svoj výber profesie, pracovné rozhodnutia a priateľstvá napísať „posväť sa meno tvoje“? Ak nemôžeš, potom je otázne, či by si v tom mal pokračovať a v skutočnosti neposväcuješ Božie meno.

„Ako sa medzi nami posväcuje Božie meno? Ak je naša náuka a život skutočne kresťanský.“ (Martin Luther)

„Príď kráľovstvo tvoje!“

Je to viacstupňová žiadosť s rôznymi významovými odtieňmi.

Je to žiadosť o návrat Ježiša na zem.

Slovo, ktoré tu Ježiš používa pre kráľovstvo, sa prvoplánovo nevzťahuje na geografický priestor, ale na zvrchovanosť a vládu. Preto keď sa modlíme: „Príď kráľovstvo tvoje!“ modlíme sa za Božiu vládu na Zemi, ktorá v podstate začína, keď Kristus prevezme svoje oprávnené miesto vládcu Zeme.

Slovo príď naznačuje neočakávaný okamžitý príchod. Je to rovnaké slovo, aké používa Ján, keď sa modlí: „Príď, Pane Ježiši!“ (Zjav 22:20) Hovorí o dni, keď Ježiš prevezme vládu a bude panovať na Zemi ako Kráľ kráľov. Bude to spravodlivá vláda. Škandály, násilie či vojny už nebudú — len mier — tisíc rokov.

Je to osobná žiadosť

Žiadam, aby kráľovstvo Božie prišlo do môjho života. Ježiš povedal Pilátovi: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto“ (J 18:36).

Pri inej príležitosti Ježiš povedal: „Lebo, ajhľa, kráľovstvo Božie je medzi vami!“ (L 17:21) Hovoril o vlastnej prítomnosti v ten konkrétny deň. Jednoducho povedané, kráľovstvo Božie hovorí o vláde a panovaní Ježiša Krista v našich životoch. Keď dovolíme Kristovi vládnuť a panovať v našich životoch, vzdáme sa vlastnej kontroly a prenecháme mu vedenie. V podstate mu dáme hlavný kľúč od každej izby nášho života.

Nemôžeš sa modliť „Príď kráľovstvo tvoje!“, dokiaľ sa modlíš „moje kráľovstvo pretrvávaj“. Keď Ježiš povedal: „Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť“ (Mt 6:33a), vravel: „Hlavne vo všetkom, čo povieš a urobíš v tvojom živote, pred čímkoľvek iným v prvom rade hľadaj vládu a panovanie Božie.“

Je to požiadavka evanjelia

Ak Božie kráľovstvo vládne a panuje v našich životoch, potom sa tiež môžeme podieľať na jeho rozširovaní. Ďalší spôsob, ako na zem prichádza kráľovstvo Božie, je príchod novej duše k Ježišovi. Keď sa modlíme za vládu a panovanie Ježiša v životoch mnohých ďalších ľudí, stáva sa to evanjelizačnou modlitbou.

Nikto sa nenachádza mimo dosahu modlitby alebo potreby spásy!

Niet pochýb, že je Božou vôľou, ak ľudia uveria v Ježiša Krista (pozri Iz 53:12; 2. Pt 3:9). Pozoruhodný obraz modlitby za neveriacich predstavuje prípad mučeníka Štefana, ktorý bol ukameňovaný pre svoju odvahu a nekompromisnú vieru v Ježiša. Počas kameňovania sa modlil: „Pane, nepočítaj im tento hriech!“ (Sk 7:60) Vieme, že mladý muž, ktorý sa volá Saul z Tarzu, v ten deň dohliadal na popravu. Mohol sa Štefan vnuknutím Ducha Svätého modliť konkrétne za Saula? Odpoveď na túto modlitbu bola tak neočakávaná, že keď sa Saul obrátil, väčšina ľudí tomu neuverila.

Samotný Saul hovoril o bremene, ktoré mu ležalo na srdci za neveriacich Židov: „Bratia, túžbou môjho srdca a prosbou k Bohu za nich je, aby boli spasení“ (R 10:1). Zatiaľ čo nie je biblické tvrdiť niekomu, že je spasený, je veľmi biblické modliť sa za toho človeka, aby prišiel ku Kristovi.

Príklad evanjelizačnej modlitby apoštola Paula

„Predovšetkým teda napomínam, aby sa konali prosby, modlitby, príhovory a ďakovania za všetkých ľudí, za kráľov a za všetkých vysoko postavených, aby sme tichým a pokojným životom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti. Toto je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu“ (1. Tim 2:1–4).

Slová, ktoré Pavol používa pre modlitbu, v tomto príklade evanjelizačnú modlitbu, vyjadrujú iba nepatrné rozdiely. Slovo príhovor pochádza z koreňa slova s významom „súhlasiť s niekým“. Hovorí o stotožnení s niekým, vycítení jeho potrieb a prejavovaní pochopenia a súcitu. Prečo je to dôležité? Nebudem hovoriť niekomu evanjelium — viac-menej modliť sa za neho –, ak sa nestarám o jeho problémy a situáciu, v akej sa nachádza.

„Ak chceš získavať duše pre Krista, musíš za ne v prvom rade horekovať.“ (C.H. Spurgeon)

„Daj mi duše, alebo si vezmi tú moju!“ (George Whitfield)

Tento odsek vyjadruje, že sa máme modliť za všetkých ľudí, kráľov a úradných činiteľov. Pavol hovoril spomínané slová počas vlády cisára Nera. Bol to jeden z najhorších prenasledovateľov kresťanov v histórii. Z čisto humanistického pohľadu by Pavol od nás mohol chcieť, aby sme sa modlili za prepustenie zlých vládcov z úradu. A predsa hovorí Pavol kresťanom, aby sa za takých ľudí a ich spásu modlili.

Podobne sa aj my potrebujeme modliť za spásu našich vodcov a ich múdru vládu. Mali by sme sa modliť za to, aby Boh vychoval ľudí podľa svojho srdca, ktorí budú ovplyvňovať predstaviteľov. A ak proti Bohu hrešia, mali by sme sa modliť za to, aby ich Duch Svätý usvedčoval a aby sa kajali. Ak si toto cirkev skutočne vezme k srdcu, môže to mať významný vplyv na náš národ!

• • Je dnes Božie meno v tvojom živote posvätené?
  • Vládne Boh nad tvojou rodinou, prácou a priateľmi?
  • Je Jeho kráľovstvo bezpečne ustanovené v tvojom živote?
  • Modlíš sa za ľudí, ktorí nepoznajú Pána?

Nech nie sme iba poslucháčmi slova, ale jeho činiteľmi (pozri Jk 1:22).