Prečo potrebujeme pastorov s veľkým srdcom

Sú veci, ktoré nemôžete poznať bez utrpenia. Tak píše John Piper vo svojom predhovore ku knihe Ako zostať kresťanom v seminári.

Je to pravda a zároveň sú to práve tie veci, ktoré musia pastori nejakým spôsobom poznať, ak majú záujem duchovne viesť svoj ľud. Seminár je miesto, kde majú byť vyučovaní a vyzbrojovaní, hoci všetky životné skúsenosti sa tam simulovať nedajú. Pastori musia rozumieť bolesti, aj keď nemôžu rozumieť každej vnútornej bolesti.

Toto je dôvod, prečo by sme sa my, ktorí nie sme v seminári, mali zaujímať o tých, ktorí podstupujú duchovný tréning, o miesta ich štúdia a o ich profesorov a modliť sa za to. Onedlho budú títo seminaristi našimi pastormi.

Druh pastorov, aký potrebujeme

Pokiaľ však ide o tréning v seminári, nepotrebujeme v prvom rade pastiera s veľkou hlavou napchatou nekonečnými znalosťami o kadečom, ale pastora s veľkým srdcom, hlavne pre utrpenie. Tu sú tri charakterové vlastnosti, ktoré u našich pastorov potrebujeme:

1. Potrebujeme pastorov, ktorí milujú Boha a veria Mu viac ako svojim akademickým úspechom.

Ako ukazujú David Mathis a Jonathan Parnell v spomínanej knihe, intelektuálne aktivity v seminári môžu odvrátiť srdce od intimity s Bohom, ak sa akademické úspechy stanú dôležitejšími ako poznanie Boha. Mnoho skvelého učenia sa stane neprimeraným, len čo vojde do nemocničnej izby, kde sa mladý pár práve dozvedel, že ich novonarodené dieťa má celoživotné postihnutie. Samozrejme, ten otecko mohol byť kedysi uchvátený jeho schopnosťou prečítať pasáž v pôvodnej gréčtine, ale v tom okamihu bude potrebovať vedieť, či jeho pastor verí Bohu, o ktorom káže z Písma. A ak pastori v duchovnom tréningu túto lásku k Bohu zanedbávajú, sama od seba sa po skončení školy neobjaví.

Pridajte sa ku mne v modlitbe za tých, ktorí sú v seminári, a tých na fakulte, ktorí ich vedú, aby nestratili svoju lásku k Bohu, ktorá ako prvá spôsobila, že uvažovali o teologickom vzdelaní.

2. Potrebujeme pastorov, ktorí si všímajú vlkov a odstraňujú ich.

Trpiaci ľudia chcú odpovede. Sme zraniteľní voči vlkom, ktorí prichádzajú s múdrymi slovami a lákavými spôsobmi rozmýšľania o Bohu, ktoré odstraňujú Jeho slávnu nadvládu a vysvetľujú okolnosti v našom živote bez toho, aby nechali miesto Jemu. Pastori sú povolávaní, aby nám pomáhali vidieť vlkov a ochraňovali nás od nich.

A to od pastorov v tréningu vyžaduje, aby počas svojho času v seminári svoj intelekt využívali najlepšie, ako vedia. Podobne ako pracovník v banke, ktorý dokáže rozpoznať falšovanú bankovku, pretože trávi tak veľa času so skutočnou menou, je pastor trénovaný, aby videl lži maskované jemným jazykom. Boh sám, Jeho pravda je o toľko nádhernejšia a lákavejšia ako najmúdrejší argument protirečiaci Božiemu slovu. Ako hovorí Kalvín o teológovi, rovnako to platí aj o pastorovi: „(Jeho úlohou) nie je štekliť uši, ale utvrdzovať svedomie tým, že učí to, čo je pravdivé, isté a užitočné.“ (Inštitúty I, xiv, 4)

Ako píše Parnell vo svojej úvodnej kapitole:

„Veľkým základom a cieľom vesmíru je sláva Božia. Základ a cieľ vášho štúdia a vašej služby by nemal byť v ničom odlišný. Keď ste naplnený milosťou, nechcete nič iné a nič viac ako to, aby bol náš trojjediný Boh vyzdvihnutý, vyvýšený.“ (25)

Vlci sa maskujú ako pastieri a budú sa dokonca snažiť infiltrovať do seminára. Pastori v tréningu sa musia v seminári pripravovať na boj s vlkmi a na to, ako nám budú pomáhať počuť hlas Veľkého Pastiera a milovať ten hlas.

3. Potrebujeme pastorov, aby nám ukazovali, že sú radi, že sú spasení!

Utrpenie dokáže ukradnúť nádej. Chcem — potrebujem — žiť s nádejou. Pastori, ktorí sú šťastní a naplnení nádejou v Ježiša, budú pre takých ako ja jasne viditeľní. Pastori s nádejou pomáhajú svojim ľuďom nájsť šťastie tým, že ich smerujú k Autorovi ich nádeje.

Potrebujeme pastorov, ktorí sú ako John Newton. Newton bol vplyvný a kvalifikovaný, ale nikdy neprekročil to, čo pre neho urobil Boh:

„Jeho vplyv sa šíril a rástol, ale preňho to všetko začínalo a končilo milosťou — úžasnou milosťou. Boh ho zachránil. Bol zázrakom. Vedel, že čokoľvek dobré vyjde z jeho života, bude to vďaka Božej veľkosti, nie jeho.“ (51)

Drahý seminarista, ži práve teraz s úžasom nad tým, ako ťa Boh vzal ako mŕtveho človeka a dal ti život! Nech tvoje slabosti v boji s hriechom, láske k manželke a štúdiu Písiem slúži na to, aby Boh vyzeral ešte väčší a silnejší. Seminár ti môže poskytnúť dobrý nácvik toho, ako byť slabý, keď ťa všetko v tebe pokúša, aby si vyzeral silný a múdry pred svojimi kolegami a svojou fakultou.

Modlite sa za lídrov zajtrajška

Pridajte sa ku mne v modlitbe za tých, ktorí sú v seminári, a tých na fakulte, ktorí ich vedú, aby nestratili svoju lásku k Bohu, ktorá ako prvá spôsobila, že uvažovali o teologickom vzdelaní. Seminár nie je len o seminaristoch, pripravujúcich sa na úlohu vodcu. Je tiež o tom, ako raz budeme my v kostolných laviciach vedení. Chceme mužov, na ktorých môžeme reagovať vo viere:

„Poslúchajte svojich vodcov a podriaďujte sa im, veď oni bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú účtovať z toho; nech to robia s radosťou, a nie so vzdychmi; lebo to by vám nebolo na úžitok.“ (Židom 13:17)