Prejavy spásy

Jediný reálny spôsob ako zistiť, že niekto sa stal skutočne kresťanom je navonok pozorovať život toho človeka. Keďže nemôžeme vidieť do ľudského srdca ako Boh, musíme hľadať prejav, ukazovateľ viery.

„Ukáž mi svoju vieru bez skutkov! Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. Ty veríš, že Boh je jeden. Dobre robíš.  Aj démoni veria, ale sa desia. Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná?“ (Jk 2:18–20).

Ježiš povedal: „Tak teda po ovocí poznáte ich. Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského“ (Mt 7:20–21).

Ak človek nenesie žiadne ovocie — to znamená žiaden viditeľný dôkaz zmeny, ktorá sa uskutočnila v jeho srdci odkedy prijal Ježiša Krista za svojho Spasiteľa — potom takáto osoba nie je kresťanom. Čas ukáže či človek, ktorý svedčí na evanjelizácii alebo pred cirkevným zhromaždením je skutočne obrátený.

Skutky alebo práca nezachránia človeka, ale sú dobrým dôkazom toho, že človek je spasený.

Prejavom spásy je zmenený život: Obraz pravého kresťana

Prvý list Jánov identifikuje to, čo by sme mohli nazvať materské znamienko skutočne spaseného alebo znovuzrodeného človeka.

Vyznávaš, že Ježiš je tvoj Pán?

„Kto vyznáva, že Ježiš je Syn Boží, v tom zostáva Boh a on v Bohu“ (1. J 4:15).

Zachovávaš Kristove príkazy?

„Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania; a Jeho prikázania nie sú ťažké, pretože všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom;  a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera“ (1. J 5:3–4).

Miluješ a poslúchaš Božie slovo?

„Ale kto zachováva Jeho slovo, v tom sa Božia láska stala naozaj dokonalou.  A podľa toho poznávame, že sme v Ňom“ (1. J 2:5).

Si nešťastný a trápi ťa, keď hrešíš?

„Ktokoľvek sa z Boha narodil, nepácha hriech, lebo Jeho semeno zostáva v ňom; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha“ (1. J 3:9). 

V rozšírenom gréckom preklade by tento verš hovoril: „Každý, kto sa narodil z Boha nehreší zo zvyku, pretože Jeho semeno ostáva v ňom. A nemôže hrešiť zo zvyku, pretože sa narodil z Boha. Pri tomto je zrejmé, kto sa narodil z Boha a kto z Diabla. Každý, kto pravidelne nekoná spravodlivosť, nie je z Boha a rovnako každý, kto nemiluje svojho brata“ (preklad Kennetha Wuesta). To neznamená, že kresťan bude bez hriechu; ale, že bude hrešiť čoraz menej.

Premohol si diabla?

„Vieme, že nikto, kto sa narodil z Boha, nehreší. Ale ten, kto sa narodil z Boha, chráni sa, a ten zlý sa ho nedotýka“ (1. J 5:18). 

Keď Ján napísal, že Božie dieťa „sa chráni“, nemyslel tým, že to kresťania robia sami zo seba, pretože to je práca Ducha Svätého, ktorý nás zapečatil (Ef 1:13–14) a Ježiša Krista, ktorý sa za nás prihovára (R 8:31–39). Písmo jasne hovorí, že Boh nás zachová (1. Pt 1:5).

Zatiaľ čo my sami sa nechránime, potrebujeme, aby nás chránili! Písmo vraví: „Udržujte sa v láske Božej“ (Jud 1:21). Niektorí ľudia, miesta a aktivity uľahčujú diablovi, aby nás pokúšal. Teraz, keď sme sa zbavili Satanovho kráľovstva, by sme nemali mať žiadnu túžbu dostať sa úmyselne späť do jeho pazúrov. Keď sa modlíme (ako nás učil Ježiš), „Neuveď nás do pokušenia,“ žiadame Otca o pomoc, aby sme nepokúšali sami seba tak, že sa budeme zámerne vyskytovať v zraniteľných situáciách.

Miluješ druhých kresťanov?

„Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha; a každý, kto miluje rodiča, miluje aj toho, kto sa z neho narodil“ (1. J 5:1).

Prejavom spásy je túžba nasledovať Boží plán pre tvoj život

Boh nás poslal na svet z dvoch základných dôvodov: aby sme poznali, kráčali a oslávili Boha a aby sme prinášali ovocie. Druhý dôvod v skutočnosti vyplýva z prvého.

Boh nás poslal na svet, aby sme Ho poznali, kráčali s Ním a oslávili Ho.

Boli sme zachránení, „aby sme boli na chválu Jeho slávy, my, ktorí sme už predtým skladali nádej v Kristovi“ (Ef 1:12).

Pred tisíckami rokov prehovoril Boh k rebelujúcemu kráľovi Bélšaccarovi, keď na stenu kráľovského paláca napísal písmo (pozri Dan 5). Prorok Daniel pretlmočil nápis na stene takto: „mené znamená, že Boh spočítal dni tvojho kráľovstva a spôsobil mu koniec; tekél znamená, že si bol odvážený na váhe a zistilo sa, že si ľahký; perés znamená, že tvoje kráľovstvo bude rozdelené a dané Médom a Peržanom. Daniel dal prorokovi Bélšaccarovi na takýto rozsudok istý dôvod:

„ale pozdvihol si sa proti Pánovi nebies;  nádoby Jeho domu museli priniesť pred teba a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a vedľajšie ženy pili ste z nich víno  a oslavoval si zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí nevidia, nepočujú a nechápu; ale Boha, v ruke ktorého je tvoje dýchanie a ktorému patria všetky tvoje cesty, si nevelebil“ (Dan 5:23).

Koreňom jeho problému bolo to, že nevelebil Boha. Jeho vzbura — ktorej dôkazom je uctievanie falošných bohov — nebola len výsledkom opomenutia pravého Boha.  Význam oslavy Boha sa skrýva v snahe uctievať Ho vždy keď môžeš. Ak uspeješ vo svojom snažení — v službe, práci, športe či rodine — nebudeš si privlastňovať úspechy, ale vzdáš slávu Bohu, „v ruke ktorého je tvoje dýchanie.“

Sme tu na to, aby sme „prinášali veľa ovocia.“

„Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi“ (J 15:8).

Písmo často používa koncepciu prinášania ovocia na opísanie výsledkov niekoho, kto má živý vzťah s Ježišom Kristom (pozri Mk 4:20; Kol 1:10). Prinášanie ovocia nie je podľa Ježiša možnosťou, ale poverením. Tento aspekt kresťanského života považuje za taký dôležitý, že hovorí: „Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, [Boh] odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia“ (J 15:2).

Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:  Človeče, o čo je vinič viac ako iné stromy, ako ratolesť medzi stromami lesa? Možno vziať z neho drevo a použiť ho na výrobok? Či vezmú z neho klin na zavesenie náčinia? Ohňu sa dáva na strávenie. Keď oheň strávil oba jeho konce a jeho stred zotlel, či je súci na niečo? Kým bol celý, nedal sa použiť na nič; tým menej potom môže sa použiť na niečo, keď ho strávil oheň a keď zotlel“ (Ez 15:1–5). Inými slovami, ak nenesie ovocie, je zbytočný.

V Ozeášovej knihe Boh opisuje Izrael ako vinič, ktorý „prinášal ovocie sám pre seba“ (Oz 10:1). Akou pravdou o mnohých ľuďoch je to aj dnes a dokonca aj o vyznávajúcich kresťanoch! Ďaleko viac ich zaujíma to, čo môže Boh urobiť pre nich, než to, čo oni môžu urobiť pre Boha. Tajomstvo žitia kresťanského života do plnosti je prinášanie ovocia.

Boh ťa nestvoril a Kristus pre teba neumrel na kríži preto, aby si žil z dostávania; Boh ťa stvoril a Kristus vykúpil preto, aby si Ho mohol poznať a aby si investoval svoj život do dávania.

Aké duchovné ovocie Ježiš hľadá v našich životoch?

 Ovocie je privádzať iných k Ježišovi Kristovi a pomôcť im duchovne rásť.

Niekedy nám Boh dáva privilégium osobne niekoho viesť ku Kristovi, zatiaľ čo inokedy nám jednoducho dovolí „zasiať semienko.“ Vždy to je a bude Boh, ktorý dáva vzrast — ale určite v tom hráme svoju úlohu. „Ja som zasadil, Apollo polial, ale Boh dal vzrast“ (1. K 3:6).

„A nechcem, aby ste nevedeli, bratia, že som už často pomýšľal prísť k vám, aby som aj medzi vami mal nejaké ovocie ako aj medzi ostatnými národmi, ale až doteraz sa mi to prekazilo“ (R 1:13).

„Ovocie spravodlivého je strom života, ale násilie odníma život“ (Pr 11:30).

Ovocie je podeliť sa o to, čím nás Boh požehnal.

Keď Pavol zhromaždil zbierku od pohanov pre chudobných kresťanov v Jeruzaleme, nazval milodar „ovocím“: „Keď tedy to vykonám a zapečatím im to ovocie, odídem cez vás do Hispanie“ (R 15:28). 

Nielen naše dary sú považované za ovocie, ale ovocie nesieme ako výsledok našej štedrosti: „Nie, že by som túžil po dare, ale túžim po ovocí, ktoré sa rozmnožuje pre vaše dobro“ (F 4:17).

Ovocie je oslavovanie a ďakovanie Bohu.

„Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno“ (Žid 13:15).

Ovocie je zmena nášho správania a charakteru.

„Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť,  krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon“(G 5:22).