Prvé Božie prikázanie je najdôležitejšie

Prekvapivo mali študenti pocit, že šieste prikázanie — „Nezabiješ“ — by malo byť na prvom mieste zoznamu. Siedme prikázanie — „Nescudzoložíš“ — bolo tiež umiestnené vysoko.

Ale prvé prikázanie — „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa“ — preradili na koniec zoznamu. Nezdalo sa im také dôležité.

To však neplatí o Božom zozname. Toto prikázanie sa kladie na prvé miesto, a zmena nie je v pláne.

Ale prečo je pre Boha tento priestupok číslom 1? Spočíva to v tomto: Ak ste nedodržali toto prikázanie, potom sa všetko ostatné rozpadne.

Jedného dňa prišiel za Ježišom muž a opýtal sa Ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých? (Mk 12:28). Ježiš odpovedal:

„Prvé je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily. Druhé je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Nad tieto niet iného väčšieho prikázania.“ (Mk 12:29–31)

Týmto vyhlásením Ježiš v podstate zhrnul Desať Božích prikázaní: Daj Boha na miesto, ktoré Mu právom patrí. Urob Ho prvým vo svojom živote.

Prvé miesto v uctievaní

Dá sa to dnes povedať o nás? Jeden prieskum ukázal, že 76 percent Američanov je presvedčených, že boli celkom verní prvému prikázaniu. Inými slovami, možno majú problémy s niektorými inými prikázaniami, ale prvé prikázanie nebol pre nich problém.

Ale je to naozaj pravda? Ťažko povedať.

Viete, každý má nejakého boha. Každý, vrátane ateistov, sa klania pri nejakom oltári. Nie všetci uctievame pravého Boha, ale všetci uctievame. Každý má niečo, v čo verí, nejakú vášeň, ktorá ho poháňa, niečo, čo dáva jeho životu zmysel a cieľ.

Pre niektorých je ich bohom majetok alebo peniaze. Iní uctievajú svoje telo. Chodia do cirkvi, kde sa uctieva dokonalá postava. A zas iní uctievajú úspech či potešenie, alebo vzťahy. Ale my všetci uctievame niekoho alebo niečo.

Prvým prikázaním Boh potvrdil, že On je naším Bohom a ukázal nám, aké miesto Mu patrí v našom živote: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ (2. M 20:2–3)

Je úžasné, koľko sa toho dá prezradiť jednoduchým krátkym zámenom, akým je „Ja.“ Má iba dve písmená, vyjadruje však hlbokú a zásadnú pravdu o tom, kým je Boh.

Keď povedal „Ja som Hospodin,“ prakticky vyvrátil všetky ostatné náboženské systémy vrátane panteizmu, polyteizmu, deizmu a novodobého zmýšľania. Keď Boh hovorí „Ja som,“ odkrýva tým, že je bytosťou, nie obyčajnou prírodnou silou. Vraví: „Ja som. Cítim. Uvažujem. Záleží mi.“

Je to vzťah

Boh nie je neosobnou silou, ako učí panteizmus. On ani nie je jedným z mnohých bohov, ako tvrdí polyteizmus. Boh povedal: „Ja som Hospodin, tvoj Boh,“ jednotné číslo (dôraz je môj).

Ako nám pripomína 1. Tim 2:5: „Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus.“

V protiklade s učením deizmu, ktoré hovorí, že Boh sa nezaujíma o záležitosti ľudí, prvé Božie prikázanie nám ukazuje, že máme takého Boha, ktorý vidí, počuje a zaujíma sa. Boh pripomenul Izraelu, že až doposiaľ ich žehnal a chránil: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva.“

Biblia hovorí, že Boh je žiarlivým Bohom. Slovo „žiarlivý“ neznamená, že Boh niečo ovláda, dožaduje sa a od rozčúlenia takmer vyletí z kože bez najmenšej príčiny či provokácie. Žiarlivosť, o ktorej Biblia hovorí, je žiarlivosť milujúceho Otca, ktorý vidí možnosti a schopnosti svojich detí a má zlomené srdce, keď sa tieto veci nevyužívajú, alebo ešte horšie, premárnia sa a prehýria.

Ježiš povedal: „Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše?“ (Mt 16:26)

Je dnes Boh na prvom mieste v tvojom živote? Alebo dovoľuješ iným bohom, aby Ho vytláčali?