Radosť nakoniec príde

Už si sa niekedy v čase smútku, strachu alebo neistoty uchýlil k žalmom? Hoci boli napísané v inom čase a pramenia z iných skúseností, zdá sa, že slová žalmov dávajú hlas našim vlastným emóciám. Ako bol povedal Ján Kalvín, žalmy popisujú anatómiu všetkých častí duše.

Cesta so žalmistom

Konkrétne smútočné žalmy, čiže náreky, odrážajú naše vlastné zápasy so stratou a zlomenosťou. Pravdou ale je, že týmto žalmom ide o viac, než len o ventiláciu zármutku. Žalmista sleduje určitý cieľ. Ide cestou, ktorou môžeme kráčať aj my.

Náreky pozostávajú z trojdielnej štruktúry. Začínajú vyjadrením pocitov. Žalmista ide pred Pána a vysype všetky emócie, ktoré ho ťažia. Je k Bohu úprimný a odhaľuje mu celú hĺbku a šírku svojej bolesti. „Zaviazol som v hlbokom bahne, v ktorom niet sa kde postaviť; vošiel som do hlbokých vôd a prúd ma zaplavil. Ustal som od volania, hrdlo mi horí, oči mi vyhasli od vyčkávania na môjho Boha." (Žalm 69:3–4)

Ako žalmista vo svojej ceste pokračuje, presúva sa z vyjadrenia svojich pocitov k volaniu o pomoc. Vie, že iba Boh je ten, ktorý ho dokáže zachrániť, spasiť a obnoviť. Žiada o to, čo potrebuje, či už je to záchrana, milosť alebo spravodlivosť. „Navráť sa, Hospodine, vysloboď mi dušu; spomôž mi pre svoju milosť." (Žalm 6:5) „Čuj, Hospodine, môj hlas, keď volám, zmiluj sa nado mnou a vyslyš ma!" (Žalm 27:7)

Nemeň smer

Pokračujúc vo svojej ceste, viera žalmistu sa posilňuje spomínaním na to, kým Boh je. Hľadí ako Božia ruka koná v jeho živote a uvažuje o Božej milosti v minulosti. Žalmista napokon prichádza na koniec svojej cesty. Jeho odpoveďou je utvrdenie sa v dôvere v Boha. Ponúka obetu chvály a uctievania. „Bože, je teraz na mne splniť sľuby, splatím Ti obete vďaky." (Žalm 56:13) „ Ale ja dúfam v Tvoju milosť. Nech moje srdce plesá nad Tvojou pomocou! Spievať chcem Hospodinovi, lebo mi dobre učinil." (Žalm 13:6)

Táto cesta skrze emócie v troch štádiách nie je niečím, čo sa udeje za noc. Žalmista prešiel týmito krokmi počas istého času. Ale predral sa. Kráčal vpred. Zostal v boji.

Príliš často som zotrvávala v prvom kroku. Vyjadrila som všetku bolesť môjho života Bohu a zostala som pri tom, ako keby sa to jednoduchým vyjadrením emócií celé skončilo. Ale nie je to koniec. Dostať zo seba všetko preč môže priniesť dočasnú úľavu, ale nie je to konečný cieľ. Musíme postupovať vpred a prepracovávať sa našimi emóciami na ceste k našej konečnej zastávke: dôvere a uctievaniu.

Ježiš pretrpel kríž

Táto cesta je možná jedine skrze Ježiša, muža bolestí, ktorý dobre poznal smútok (Izaiáš 53:3). Bol to Ježiš, kto pre nás vydláždil cestu, keď kráčal svojou vlastnou cestou zármutku. Počas tej osudovej noci v Getsemanskej záhrade vyjadril svoj žiaľ: „Veľmi smutná je mi duša, až na smrť." (Marek 14:34) Volal k Bohu o pomoc vraviac: „Abba, Otče, Tebe je všetko možné; odvráť odo mňa tento kalich; avšak nie, čo ja chcem, ale čo Ty." (Marek 14:36)

Veril vo vôľu svojho Otca, list Židom nám vraví, že „napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu". (Židom 12:2) Ježiš sa stotožnil so žalmistovým nárekom ako s vlastným, keď zvolal na kríži „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Žalm 22:2)

Ježiš zosobnil na kríži náreky sŕdc svojho ľudu. Stal sa vyvrcholením našich nárekov. A volá nás, aby sme naňho uvrhli všetky naše bremená. Vďaka Ježišovi a evanjeliu, môžeme prísť „ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas". (Židom 4:16) Môžeme so všetkými našimi emóciami a starosťami prísť za Ježišom a vedieť, že nás počuje, že mu na nás záleží a že v nás koná.

Dostať sa cez to

Toto robíme, keď sa držíme štruktúry nárekov. Kladieme bremená na nášho Spasiteľa. Voláme naňho prosiac o pomoc. On nás posilňuje skrze svojho Ducha a svoje slovo. Osviežuje nás a obnovuje v nás vieru v neho. A nakoniec odpovedáme v radostnom potvrdení dôvery a uctievaním. Žiaľ nášho života sa nás snaží od neho oddeliť, ale cesta nárekov nás vedie k nemu.

Možno ti prišla tvoja vlastná nečakaná správa. Možno sa nachádzaš v stave smútku, strachu alebo neistoty. Ak sa vieš stotožniť s nárekmi žalmistu, sám sa vydaj na cestu nárekov. Drž sa trojkrokovej štruktúry. Vojdi do temnej noci svojich emócií s vedomím, že v tebe vyjde svetlo Syna. Lebo „večer sa rozšíri plač, ale ráno je plesanie". (Žalm 30:5)