Rodičia, tu nemôžete vybudovať nebo

Dostali ste výročný Vianočný list od dokonalej rodiny? Viete od takej, kde dieťa je kapitánom lacrosového tímu, jazdí na koni, hraje na husle, pomáha v útulku pre bezdomovcov, učí sa po grécky a latinsky, zatiaľ čo učí aj ostatné deti. Po čase dočítate list a založíte trasúcimi rukami, váš duch Vianoc sa vyparil. Máte panický strach z toho, že ste pre svoje deti nevytvorili dostatok príležitostí.

Vo chvíli, ako je táto — a v ďalších tisícoch chvíľach rodičovskej paniky, je dobré pripomenúť si, kam smerujeme a čo sa ráta najviac.

… usilujem sa o to, čo je predo mnou. Bežím k cieľu za nebeskou cenou, totiž za Božím povolaním v Kristovi Ježišovi. (Filipským 3:13–14)

Pavol v týchto veršoch nerieši každé rodičovské rozhodnutie, ale poukazuje na rozhodujúci cieľ života. Tento verš zmení vydeseného rodiča na pútnika s cieľom.

Cieľ Pavlovho života — všetko čo má, je budúce vzkriesenie do nového stvorenia. Tento konečný cieľ však neznamená, že ukončí všetky aktivity, ako jedenie, spanie, pracovanie, evanjelizovanie, rozprávanie a cestovanie. Skôr ich orientuje a vyrovnáva. Dáva im zmysel. A robí to tak tiež pre naše rodičovstvo.

Sme povolaní, aby sme vychovávali naše deti voči večnosti. Toto je hlavná výzva. Je nezvyčajne ťažké udržať srdcia upevnené na Božom budúcom novom stvorení, než sa pokúšať chopiť sa budúcnosti v našej prítomnosti. Rodičia sa snažia vytvoriť nebo na zemi minimálne dvoma prostými spôsobmi. Niektorí z nás očakávajú, že deti budú pre nás nebom. Ostatní očakávajú, že vybudujú nebo pre nich.

Robenie z detí nebo

Poznám rodičov, ktorí očakávajú od detí dokonalosť. Zlyhanie neprichádza v úvahu. Vyžadujú nebo na zemi, ale výsledok je presne opačný. Svojím tlakom, výčitkami i lichôtkami privedú deti presne k tomu zlyhaniu, ktorému sa tak zúfalo snažili vyhnúť.

Možno ste nepadli do tejto pasce v takejto extrémnej miere. Ale nie je ľahké prisudzovať úspechom či neúspechom našich detí príliš veľkú dôležitosť? Pridržte si mincu dostatočne blízko pri oku a zakryje celú budovu. Držte si deti príliš blízko a zakryjú vám výhľad na nebo.

Naším cieľom ako rodičov, je dosiahnuť nové stvorenie spoločne s našimi deťmi. Máme byť pútnici, ktorí putujú k budúcej dokonalosti, ktorá ale nie je na tejto strane neba. Máme hovoriť s Pavlom: „Nie že by som to všetko bol už dosiahol a bol už dokonalý… “ (Filipským 3:12)

Ak sme ako rodičia pútnici, nebudeme zdrvení nedokonalosťou našich detí, alebo našou vlastnou. Nebudeme požadovať dokonalosť, pretože k nej smerujeme. Vyznáme deťom všetky naše rodičovské chyby a budeme spolu s nimi hľadať odpustenie v Ježišovi. Zložíme z našich detí to nemožné bremeno byť nebom. A namiesto toho ich zavoláme, aby v radosti putovali s nami.

Budovanie neba pre naše deti

Aj keď možno neočakávame príliš veľa od našich detí, môže sa stať, že budeme očakávať od seba pre nich príliš veľa. Môžeme sa snažiť dať deťom nebo teraz s tým najlepším úmyslom. Pred niekoľkými rokmi The Atlantic publikoval článok s názvom: „Ako priviesť deti na terapiu.“ Autor poznamenal:

„Americký sen a uskutočňovanie šťastia sa zmenili z hľadania všeobecnej spokojnosti na myšlienku, že musíte byť šťastní za každých okolností a vo všetkých smeroch.“

Inými slovami, chceme nebo pre naše deti. Článok v The Atlantic poznamenáva, že dávaním deťom veľkej škály možností a ochraňovaním ich pred zlyhaním za každú cenu, ich rodičia učia, že si zaslúžia dokonalosť. Problém je v tom, že deti, ktoré nevytrvajú v ťažkostiach, sa stanú dospelými, ktorí sa nevedia vyrovnať so zlyhaniami. Ak sa ich rodičmi vybudované nebo rozpadne, deti sa ocitnú na terapii.

Rodičmi vybudované nebo sa nemôže porovnávať s tým, ktoré má Boh pripravené pre svojich ľudí. Väčšie a omnoho krajšie nové budúce stvorenstvo je v srdciach kresťanských rodičov, čím menej budeme cítiť, že je potrebné chrániť naše deti od zlyhania za každú cenu. A namiesto toho im ukážeme skúsenosť zlyhania, aby pripomínala, že sme ešte nedorazili k novému stvorenstvu.

Pomôžeme našim deťom vnímať ich čas na tomto svete, ako prípravu na svet, ktorý príde. Naučíme ich pokladu večnej slávy tak, že zlé známky, zlý postoj, alebo chyba na športovom ihrisku ich nezničia. Ukážeme im, že žiadny úspech v ich živote im neprinesie dokonalú a trvácu spokojnosť a pomôžeme im okúsiť ich najlepší zážitok ako obyčajnú predzvesť oveľa lepšej budúcnosti.

Rodičovstvom k večnosti

Keď moji rodičia plánovali výlet naprieč Spojenými štátmi, keď som bol dieťa, rozprávali sme o tom dva roky dopredu. Nebo si vyžaduje určite viac diskusií a očakávania ako Kalifornia.

Poďme sa modliť za nebo spoločne ako rodina, rozdúchavajúc tak nadšenie. Poďme si zaspievať o nebi (posledný verš z mnohých skvelých piesní o tom hovorí). Poďme diskutovať a okúsiť časti z Biblie ako Izaiáš 65:66, Rímskym 8, Zjavenie 21:22. Sme pútnici, tak kráčajme k nebeskému mestu, privádzajúc naše deti spolu s nami.