Sedem modlitieb za tých, ktorých miluješ

Po prvé, modlíme sa vôbec za tých, ktorých milujeme? Modlitba je jedným z najmocnejších, najstarostlivejších a najmilujúcejších spôsobov, ako môžeme niekoho milovať. Ešte stále celkom dosť bojujeme s vytrvalosťou v modlitbe za ostatných. Napriek tomu, že máme nespočetné množstvo pádnych dôvodov, prečo sa modliť — či už prosiť Boha, ktorý má nekonečnú moc, múdrosť a lásku, aby konal v životoch našich priateľov, rodiny a susedov –, sme stále schopní nájsť tisíce výhovoriek, prečo sa nemodliť. Čo niektorí z nás potrebujú počuť najviac, je jednoduchá pripomienka toho, aby sme zastali a modlili sa za tých, ktorých milujeme.

Ale ak sa za nich aj modlíme, záleží na tom, ako sa modlíme. Často prosíme Boha o menej, než by sme mali. Teda aspoň viem, že ja sám som niekedy prosil menej, než som mal — za moju manželku, môjho syna, mojich rodičov, moju duchovnú rodinu v cirkvi. Keď sa ideme modliť za ľudí, ktorých milujeme, naše mysle môžu jednoducho skĺznuť iba do praktických, svetských záležitostí — aby Boh chránil alebo zlepšil ich zdravie a bezpečnosť, aby požehnal ich prácu v zamestnaní, aby chránil naše vzťahy s nimi alebo akékoľvek denné, alebo týždenné potreby, ktoré nám v tej chvíli prídu na myseľ.

Takéto modlitby, aj keď sú dobré a dokonca aj dôležité, zaostávajú za vrchy prenášajúcimi modlitbami, ktoré by sme sa mohli modliť. Modlitby, aké sa modlil apoštol Pavol. Ak by sme sa modlili podobne ako on a Boh by odpovedal, nevedeli by sme sa ubrániť tomu, že by sme sa viac modlili za našich milovaných.

Prečo sa modlíme za menej

Tim Keller si všimol: „Je povšimnuteľné, že v žiadnej Pavlovej modlitbe za svojich priateľov, ktoré píše vo svojich listoch, nevidíme prosbu za zmenu okolností.“ (Modlitba, 20). Zamyslime sa nad tým. Zo všetkých jeho trinástich listov vieme vyčítať doslova desiatky spôsobov, ako sa Pavol modlil za kresťanov, no nikdy neprosil Boha, aby zmenil ich životnú situáciu alebo okolnosti, v ktorých sa nachádzali. Napriek tomu je to to, za čo sa väčšina z nás modlí najviac.

Prečo sa uspokojíme iba s malými modlitbami za životné okolnosti, namiesto toho, aby sme sa modlili za väčšiu, hlbšiu, dlhotrvajúcejšiu duchovnú realitu, ktorá sa deje za hranicou toho, čo vidíme alebo prežívame? Má to, samozrejme, veľa dôvodov, ale môžeme sa pokúsiť oddeliť si aspoň zopár modlitieb.

„Bez Božej milosti a modlitieb ostatných kresťanov by každý z nás mohol byť zatvrdený mámením hriechu.“

Po prvé, modliť sa menšie modlitby je ľahšie. Dokonca, aj keď poznáme Krista, tak prirodzene premýšľame (a znepokojujeme sa) nad zdravím, prácou, bezpečnou cestou a problémami vo vzťahoch. Nepotrebujeme byť obzvlášť duchovne citliví, aby sme túžili po uzdravení chorého človeka (alebo aby zdravý človek zostal zdravý). Dokonca aj tí, ktorí nenávidia Boha, si môžu jeden druhému priať dobrý život. Avšak, veľké modlitby, také, aké sa modlil Pavol, neprichádzajú prirodzene. Ľudia nenávidiaci Boha sa nestretávajú s takýmito modlitbami. Aby sme boli schopní sa takto modliť, v sústredenosti, zúfalej oddanosti a nádeji, potrebujeme, aby v nás to sústredenie, zúfalé oddanie a nádej spôsobil Duch Svätý. On nám otvára oči, aby sme videli úžasnú, ale aj desivú realitu ukrytú za každodennými okolnosťami nášho života.

Po druhé, Božie odpovede na naše väčšie modlitby sú často pomalé a menej zjavné. Ak sa modlíme za niekoho uzdravenie, stav sa im môže zlepšiť už za niekoľko dní alebo týždňov. Ak sa modlíme za niekoho, aby bezpečne docestoval, vieme, aká je Božia odpoveď už v priebehu niekoľkých hodín. Ak sa modlíme za úspešný rozhovor, celkom skoro zistíme, ako to dopadlo. No, ak sa modlíme za brata, aby ho Boh premenil viac na obraz Ježiša, nie sme schopní vidieť skutočné a spoľahlivé ovocie často niekoľko rokov. Ak sa modlíme, aby Boh ochránil naše dieťa od satana a jeho pokušení, pravdepodobne nebudeme očitými svedkami tisícov spôsobov, ako to urobil. Ak sa modlíme, aby Boh udržal nášho pastora verného až do konca, nebudeme na sto percent vedieť, či a ako to urobil, pokým ten muž nakoniec nezačuje: „Správne, dobrý a verný sluha“ (Mt 25:23).

Veľké modlitby vyžadujú viac milosti, viac viery a viac snahy, pretože duchovné skutočnosti neprichádzajú na myseľ prirodzene, a taktiež pretože odpovede na veľké modlitby sa zväčša ťažšie rozoznávajú — aspoň teda teraz. Stovky tisíc rokov budeme zakúšať a presviedčať sa, aké vzácne boli naše modlitby — modlitby, ktoré hýbali vrchmi v ľudských srdciach, spôsobovali zemetrasenia v ich duchovných základoch a menili smer ich večnosti.

Sedem modlitieb na každý deň

Keďže Pavol písal svoje listy zborom, takmer všetky jeho zapísané modlitby sú za veriacich. Môžeme si byť istí, že sa trpezlivo a horlivo, vo veľkých slzách, modlil za stratených (R 9:2–3; F 3:18–19). No väčšinu z toho, čo vieme o Pavlovom modlitebnom živote, sa upriamuje na to, ako sa modlil za svojich bratov a sestry vo viere. Zahŕňa to v sebe týchto sedem veľkých modlitieb — modlitby, ktoré sa môžeme pravidelne modliť za Ježišových nasledovníkov, ktorých milujeme najviac.

1. Otvor ich oči, nech ťa vidia ešte viac

Modlitba je jedna z najmocnejších, najstarostlivejších, najmilujúcejších vecí, ktoré môžeme urobiť pre tých, ktorých milujeme. A tá najmocnejšia, najstarostlivejšia a najmilujúcejšia modlitba, akú sa môžeme modliť za druhých, je, aby sa viac tešili z Boha. Znovu Tim Keller píše: „Pavol sa nepozerá na modlitbu iba ako na spôsob, ako dostať niečo od Boha, ale ako na spôsob, ako dostať viac Boha saméh“ (Modlitba, 21). Pavol sa modlí:

„Preto i ja, keď som počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske ku všetkým svätým, neprestávam ďakovať za vás a rozpomínať sa na vás v modlitbách, aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dal vám Ducha múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho a osvietil oči vášho srdca“ (Ef 1:15–18).

„Napriek nespočetnému množstvu dôvodov, prečo sa modliť, nachádzame tisíc dôvod, prečo sa nemodliť.“

Preto, keď počul o ich viere, modlil sa za nich, aby videli Boha. Modlíš sa takto za veriacich, ktorých miluješ? Pavol vedel, že potrebujeme nadprirodzenú vnútornú silu, aby sme mohli zažiť šírku, dĺžku, výšku a hĺbku Božej lásky k nám, ktorá je v Ježišovi Kristovi (Ef 3:16–19). A nielen, aby sme ju prijali, ale aby sme ju aj zažili a rástli v jej poznaní. Potrebujeme čerstvú milosť, aby sme sa vedeli dnes znovu radovať z Boha.

2. Naplň ich srdcia láskou k druhým

Ak Boh odpovedal na našu prvú modlitbu za našich milovaných, potom sa táto milosť začne prejavovať v ich láske k ostatným ľuďom.

„A za to sa modlím, aby sa vaša láska vždy viac a viac rozhojňovala v pravom poznaní a v každej skúsenosti, aby ste tak boli schopní rozoznávať, čo je hlavné, a boli ste čistí a bez úhony na deň Kristov, naplnení ovocím spravodlivosti skrze Ježiša Krista na slávu a chválu Božiu“ (F 1:9–11).

Pavol prosil Boha, aby sa táto neobyčajná, nákazlivá, napĺňajúca láska šírila aj okolo nich (1. Tes 3:11–13; R 15:5–6). Nepredpokladal, že by sa nasledovníci Krista medzi sebou navzájom dokonale milovali. Prosil Boha, aby ich robil stále viac a viac milujúcejšími.

Nemalo by byť prekvapujúce, že tieto prvé dve modlitby sú odozvou na Ježišove dve najväčšie prikázania, aby sme milovali Boha a svojho blížneho (Mt 22:37–39). Keď sa ideme modliť za nášho manžela alebo manželku, naše deti, našu duchovnú rodinu v cirkvi, našich susedov, toto sú dve základné modlitby, dva piliere: Bože, otvor im oči, nech ťa vidia ešte viac a naplň ich srdcia, aby prekypovali láskou jeden voči druhému.

3. Uč ich múdrosti tvojej vôle

Začiatkom našich modlitieb za druhých by mala byť narastajúca láska k Bohu a prekypujúca láska k ľuďom, ale Pavol sa neuspokojuje s týmito dvoma veľkými modlitbami. Šplhá na ďalšiu horu v modlitbe za svojich milovaných. Modlí sa za duchovnú múdrosť a poznanie:

„Neprestávame sa modliť za vás a prosiť, kiež ste naplnení poznaním Jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej rozumnosti, aby ste chodili hodní Pána, na Jeho úplnú ľúbosť, prinášajúc ovocie v každom dobrom skutku, rastúc v poznaní Boha“ (Kol 1:9–10).

Nebudeme chodiť tak, ako je hodné Boha, iba kvôli tomu, že chceme. Potrebujeme, aby nás Boh naučil ako. Bohu veľmi záleží na tom, že chceme a aj to, prečo chceme, ale stále sa musíme učiť chodiť. Nezáleží na tom, ako dlho kráčame. Všetci sme niekde na ceste „na Jeho úplnú ľúbosť“ a každý deň sa stretávame s novými príležitosťami a výzvami. Bez ohľadu na to, ako ďaleko sme na tejto ceste, každý nasledujúci krok vyžaduje duchovnú múdrosť a náhľad, nielen ľudskú disciplínu a odhodlanie. Preto sa modlíme a prosíme Boha, aby nám zjavil to, čo potrebujeme teraz vedieť.

4. Daj im odvahu hovoriť o Ježišovi

Príkaz, ktorý nám zanechal, nemohol byť jasnejší (Mt 28:19–20). Môžeme na neho v určitých obdobiach nášho života zabudnúť alebo ho zanedbať, ale nie je to preto, že by tento príkaz bol nejednoznačný. Boh volá všetkých Ježišových nasledovníkov, aby bojovali a vyhrávali ďalších ľudí pre Ježiša a aby ich učili poslúchať všetko, čo Ježiš učil. Za týmto účelom Pavol píše:

„V modlení vytrvajte, bdejte pri ňom a dobrorečte. Modlite sa aj za nás, aby nám Boh otvoril dvere pre slovo, aby sme zvestovali tajomstvo Kristovo, pre ktoré som aj vo väzení, aby som ho zjavným učinil tak, ako som ho povinný zvestovať“ (Kol 4:2–4).

„Tá najmocnejšia, najstarostlivejšia a najmilujúcejšia modlitba, akú sa môžeme modliť za druhých, je, aby sa viac tešili z Boha.“

A na inom mieste prosí o modlitbu: „aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, zvestovať zjavne tajomstvo evanjelia, pre ktoré som poslom v putách, aby som ho otvorene hlásal, ako mi aj treba hovoriť“ (Ef 6:19–20).

Boh na takéto modlitby odpovedá tromi zázračnými spôsobmi. Dáva nám slová, ktoré máme povedať, potom nám dá odvahu, aby sme ich povedali, keď hrozí, že budeme odmietnutí (alebo aj horšie) a nakoniec otvára duchovné oči tým, ktorí nás počúvajú, aby videli a porozumeli evanjeliu Jeho Syna. Keď sa dnes budeme modliť za ostatných kresťanov, môžeme sa modliť za tie isté dary milosti, aby boli dobrými svedkami Krista.

5. Pošli im dobrých priateľov vo viere

Pavol sa vo svojich listoch opakovane modlí, aby mu Boh dovolil byť s ostatnými Kristovými nasledovníkmi. Napríklad:

„Akou vďakou sa však môžeme odplatiť Bohu za vás, pre všetku radosť, ktorú máme z vás pred svojím Bohom? Vo dne v noci snažne prosíme, aby sme vás videli tvárou v tvár a napravili nedostatky vašej viery“ (1. Tes 3:9–10; taktiež R 1:9–10).

V kontexte zdravých cirkevných zborov väčšina z nás nikdy nepocítila tak zúfalú potrebu spoločenstva, nikdy sme nezostali do noci hore v horlivých modlitbách, aby sme konečne uvideli veriacich tvárou v tvár. Sme takí zvyknutí vidieť našu cirkevnú rodinu každú nedeľu (aj častejšie), že sme možno zabudli, ako životne dôležité je spoločenstvo pre kresťana.

Bez Božej milosti a modlitieb ostatných kresťanov by každý z nás mohol byť zatvrdený „mámením hriechu“ (Ž 3:13) a zblúdený „zamilujúc si tento svet“ (2. Tim 4:10). Takže jedna z najdôležitejších modlitieb, akú sa môžeme modliť za našich milovaných, je, aby im Boh daroval zdravé a verné spoločenstvo a niekoľkých božích, pevných priateľov.

6. Ochráň ich od nepriateľov ich duše

Keď sa modlíme, aby v našich milovaných vzrástla radosť v Bohu, aby sa prehĺbila ich láska k druhým a aby mali odvahu rozprávať o Ježišovi, potrebujeme vedieť, že sa stretnú s odporom a nepriateľstvom. Pavol sa s týmto odporom stretával všade, kam prišiel. Preto prosil o modlitbu:

„Nakoniec, bratia, modlite sa za nás, aby sa Pánovo slovo rýchlo šírilo a oslávilo tak, ako aj u vás, a aby sme sa zachránili od nečestných a zlých ľudí“ (2. Tes 3:1–2).

Keď sa modlíme jeden za druhého, pamätajme, že „náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach“ (Ef 6:12). Satan a jeho armáda neútočí náhodne a sporadicky, ale veľmi konkrétne a neodbytne. Jedným z najefektívnejších spôsobov, ako sa modliť za našich milovaných, je modliť sa proti nepriateľom ich duší.

Modlíme sa spolu s Ježišom: „Neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého“ (Mt 6:13). Nielen mňa, ale nás. Ježiš nás učí, ako sa modliť nielen za nás samých — naše vlastné pokušenia, naše vlastné boje, naše vlastné sužujúce hriechy –, ale aby sme sa pravidelne a horlivo modlili za druhých a v boji proti zlému ich pokladali dokonca za dôležitejších, než sme my sami (F 2:3).

7. Nech žijú dobrý život v Ježišovi

Nakoniec, modlime sa, aby bol Ježiš oslávený vo všetkom, čo budú robiť.

„Preto sa i modlievame vždy za vás, aby vás náš Boh urobil hodnými povolania a mocne splnil každý dobrý úmysel a dielo viery, aby meno nášho Pána Ježiša bolo oslávené vo vás a vy v Ňom podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista“ (2. Tes 1:11–12).

Pavol spojil tri veľké modlitby do jednej. Najprv prosme Boha, aby prečistil a upriamil ich ambície na Neho. Nejde len o nejaké predsavzatia, ale o odhodlanie a rozhodnutie robiť dobre a nielen o nejaké skutky, ale ide o skutky viery. Naše modlitby pomôžu chrániť ich od zlých rozhodnutí a vlastných skutkov.

„Jedným z najefektívnejších spôsobov, ako sa modliť za našich milovaných, je modliť sa proti nepriateľom ich duší.“

Po druhé, prosme Boha, aby im dal nielen silu na ich prácu, ale aj o Jeho silu pre ich prácu. Ak toto odhodlanie a ich práca má osláviť Boha, potom musia byť robené v Jeho sile, a nie ich vlastnej. Chceme, aby Božia sila a schopnosť cez nich prúdila počas toho, ako budú pracovať a slúžiť.

Nakoniec a istotne, potrebujeme, aby Boh naplnil svoje dielo v nich — aby ho dokončil a aby prinášalo ovocie (F 1:6, 11). Skrátka, potrebujeme, aby sa vo všetkom, čo robia (a robíme), Boh oslávil.

Ďakujme Bohu za milosť, že to môžeme vidieť

Ak Boh odpovie na tieto modlitby, postupom času uvidíme ovocie. A vždy, keď to budeme vidieť, mali by sme mu za to ďakovať. Jedným z najlepších spôsobov, ako podnecovať oheň našich veľkých modlitieb za druhých, je oslavovať a chváliť Boha za to, čo vidíme, že v nich a skrze nich robí.

Toto je modlitba, ktorú Pavol písal častejšie ako ktorúkoľvek inú: „Ďakujem za vás Bohu.“ Pretože vaša viera rastie (2. Tes 1:3). Pretože milujete svätých (Ef 1:15–16). Pretože máte účasť na evanjeliu (F 1:3–5). Pretože vám Boh daroval väčšie poznanie seba samého (1. K 1:4–7). Pretože sa skrze vás šíri evanjelium (R 1:8). Pretože ste nestratili nádej v Ježiša Krista (1. Tes 1:2–3).

Ako často berieme dôkaz prinášania duchovného ovocia ako samozrejmosť a namiesto toho ďakujeme Bohu za menšie, situačné požehnania? Väčšie, cennejšie, dlhotrvajúcejšie Božie skutky (ako napríklad tých spomínaných sedem) nezapadajú úhľadne do jedného dňa alebo týždňa. Aby sme ich zaregistrovali, musíme sa pozerať pozorne a často to trvá mesiace až roky. Ale keď uvidíme, naozaj uvidíme prácu Božích rúk v srdci niekoho, koho milujeme, len málo vecí inšpiruje našu vieru, zintenzívni našu radosť a zosilní naše modlitby, ako keď uvidíme odpovede na naše modlitby.