Ježiš áno, cirkev nie

Keď sa dnes v spoločnosti spomenie cirkev, tak mnohým ľuďom naskočí husia koža a v hlave prebehnú nie práve lichotivé asociácie. Cirkev to sú tí:

• ktorí nenávidia homosexuálov,
• zakazujú potraty,
• sú proti asistovanej samovražde — eutanázii,
• pokrytci, čo kážu o morálke a zároveň ju svojím životom popierajú,
• darmožráči, farári, čo sú platení z našich daní, sedia na peniazoch a nič pre spoločnosť nerobia atď.

Cirkev dostala také neuveriteľné nálepky, a došlo to až tak ďaleko, že toto slovo je to už pomaly ako nadávka. Samozrejme, každý si pod slovom cirkev predstaví niečo iné. Pre niekoho je to obrovská inštitúcia typu katolíckej cirkvi, pre niekoho je to cirkevný zbor v jeho meste, pre niekoho je to malá komunita veriacich, s ktorou sa pravidelne stretáva.

Mnohé z týchto výčitiek majú niečo do seba. Viacerí ľudia mi už povedali niečo v tomto zmysle:

„Áno, Ježiš je impozantný, stretával sa s chudákmi, uzdravoval ich, staral sa o tých, ktorí sú bokom a ktorých si nikto iný nevšíma. Ježiš, je zaujímavá osobnosť, možno by stálo za to ho spoznať lepšie, zamyslieť sa nad jeho myšlienkami, prehodnotiť na ich základe svoj život, ale s cirkvou mi daj pokoj.“

Čo je v skutočnosti cirkev? Je cirkev miesto pre dokonalých („svätých“) ľudí, ktorí nerobia chyby? Je to klub morálne nadradených vyvolených?

Cirkev nie je dokonalá

Nikdy nebola a nikdy to o sebe ani netvrdila. Nasledovníci Ježiša mali medzi sebou problémy, konflikty, riešili otázky, na ktoré mali iný názor a áno, aj sa stalo, že si každý šiel svojou cestou. Keď Biblia napomína kresťanov, aby sa navzájom znášali a milovali jeden druhého, nerobí to preto, že mláti prázdnu slamu. Napomínam niekoho vtedy, keď vidím, že niečo nerobí a mal by, alebo naopak.

Na druhej strane nám to dáva o dôvod viac, prečo môžeme veriť obsahu Biblie. Ak by to bola kniha o dokonalých ľuďoch, ktorí vždy urobili správnu vec a nikdy sa nepomýlili, nazvali by sme jej príbehy bájkami — vymyslenými príbehmi s morálnou koncovkou. Biblia je ale veľmi autentická. Hovorí o tom, ako sa veci diali. A práve preto môžeme jej príbehom dôverovať z historického hľadiska. No zároveň  môžeme naplno vidieť, že problémy, ktoré riešime vo vzťahoch dnes, nie sú ničím výnimočné. Rovnaké problémy riešili aj ľudia v Ježišovej dobe. Aj tí, ktorí si hovorili Ježišovi nasledovníci — kresťania –, ktorí sa pravidelne stretávali a založili cirkev.

Hovoriť, že tí v kostole sú svätci, ktorí nehrešia a sú morálne nadradení nad všetkých ostatných, nie je pravdivé, a cirkev to o sebe ani nikdy netvrdila.

Naopak, sú kresťania, ktorých činy sú oveľa horšie, ako niektorých nekresťanov, a sú nekresťania, ktorých činy sú morálne lepšie ako niektorých kresťanov.

Majú teda kresťania morálne právo hovoriť o tom, čo je zlé a čo dobré, keď sami podľa týchto štandardov často nekonajú?

Ja neviem voľnou rukou nakresliť dokonale rovnú čiaru. Možno ani ty. Mám právo povedať, že čiara, ktorú si nakreslil, nie je rovná? Alebo to môže povedať len človek, ktorý ju vie nakresliť dokonale rovno?

Skutočnosť, že kresťania nevedia žiť podľa morálnych štandardov, ktoré hlásajú, neznamená nutne, že tie štandardy neplatia, alebo nie sú pravdivé. Znamená to len, že kresťania sú rovnakí ľudia ako všetci ostatní. So všetkým, čo k našej človečine patrí. Poukazuje to na hlboký problém, ktorý ako ľudstvo máme. Niečo s nami nie je v poriadku bez ohľadu na to, či veríme v Boha, alebo nie.

Nikto nie je dokonalý

Možno si poviete, že to istý druh pokrytectva. Vodu kázať a víno piť.

Je skvelé, že to vidíte. Aj Ježiš vo svojej dobe to videl. Ostro to kritizoval (Stačí, ak si prečítate na začiatok Mt 23).

Chodiť do kostola a žiť si cez týždeň svoj život, ktorý je úplne odlišný od toho, čo sa tam hovorí, je pokrytecké. Je to život dvoch tvárí.

Ale človek skôr či neskôr príde na to, že žiť podľa Ježišových slov je nemožné.

Skôr či neskôr prídeš aj ty na to, že si rovnaký pokrytec ako všetci ostatní (Tí v cirkvi aj tí mimo nej). Že pred rodičmi sa správaš ináč ako pred kamarátmi a že máš vo svojom živote chvíle, o ktorých nechceš, aby vedel niekto iný. Na facebook a instagram nedávaš objektívne všetko zo svojho života, vyberáš len „tie“ momenty. Áno, presne toto je pokrytectvo. (Pokrytec je človek dvoch tvárí. Grécke slovo hypokrites označovalo herca, ktorý si dával počas divadelného predstavenia na tvár rôzne masky, keď striedavo hral rôzne postavy.)

Každý z nás sa z času na čas hrá na niečo, čím v skutočnosti nie je.

Možno sa ti páčia Ježišove ideály, ale žiť podľa nich nedokážeš.

Nikto to nedokáže.

To je náš skutočný problém. A čelia mu kresťania aj nekresťania. Tí, čo do kostola chodia pravidelne, aj tí, ktorí tam neboli nikdy.

Cirkev je plná pokrytcov, pretože aj svet je plný pokrytcov.

Čo s tým?

Ježiš hovorí, že jedine On je ten, kto nás z tohto pokrytectva môže dostať. 

On nie je len ideál, ktorý máme nasledovať. Vzor, podľa ktorého sa máme správať. My sa nedokážeme správať tak ako Ježiš.

On je Záchranca, ktorý nás z tohto pokazeného sveta prišiel dostať. Muž, ktorý nám prišiel dať nádej, že ak v Neho budeme veriť, čaká nás nádherná budúcnosť.

Kresťanstvo nie je o tom, že budem žiť ako Kristus, aby som si zaslúžil nebo.

Kresťanstvo je o tom, že si naplno uvedomujem, že to nedokážem.

Potrebujem Záchrancu, ktorý to urobil za mňa.

Parafráza jedného výroku o viere to podľa mňa vystihuje: cirkev, to je miesto, kde jeden žobrák hovorí druhému o tom, kde nájsť chlieb. (D. T. Niles)

Skutočné spoločenstvo, skutočná cirkev, to je miesto, kde nedokonalí ľudia, ktorí si to naplno uvedomujú, nasledujú dokonalého Boha. Toto je skutočná cirkev.

Ako môžem nasledovať Ježiša?

Myslím, že rozdiel medzi ľuďmi, ktorí chodia do spoločenstva a ktorí nechodia, nie je v tom, akí títo ľudia sú. Ten rozdiel je v postoji voči Ježišovi.

Ľudia aj v cirkvi, aj mimo cirkev sú plní hriechu, zla — ja som plný hriechu a zla.

Solženicyn povedal, že kiež by to bolo také jednoduché, že by sme vedeli oddeliť dobro od zla, dobrých ľudí od zlých, ale hranica medzi dobrom a zlom pretína každé ľudské srdce.

Kým však nepochopíme, že sami sa tohto zla nedokážeme zbaviť, tak nám nepomôže, či budeme v kostole aj každý deň, alebo doň nevstúpime nikdy.

Kto nás zachráni od zla, ktoré je v našom srdci? Od utrpenia, ktoré je všade okolo nás. Kto nás zachráni od smrti?

Toto nemôže a nedokáže urobiť nikto iný ako Boh samotný.

Pred dvoma tisícročiami prišiel na zem človek — Ježiš –, ktorý o sebe tvrdil, že je Boh. A on to nielen tvrdil, ale aj dokázal tým, že po tom, ako bol krivo odsúdený a zavraždený, na tretí deň vstal z mŕtvych. Celý Jeho životopis nájdete v Biblii.

A táto Biblia tvrdí, že každý, kto v Ježiša verí, tak už je v Božích očiach svätý, čistý, bez hriechu a bez zla a že smrťou na zemi sa nič okrem utrpenia neskončí, ale že po smrti nás čaká to isté, čo Ježiša. Večný život s Bohom v dokonalej radosti.

V 2. Kor 5:21 sa píše, že Toho Ježiša, ktorý nepoznal hriech, Boh urobil hriechom za nás, aby sme my mohli byť spravodliví pred Bohom.

Toto je dobrá správa. Evanjelium. Pravda, ktorá zmenila môj život o 180 stupňov.

A verím, že môže zmeniť aj ten váš.

Ak sa tak stane, alebo sa už stalo, je prirodzené, že budete počúvať, čo hovorí o spoločenstve — cirkvi — Ježiš. Článok o tom niekedy nabudúce. Nateraz len zopár veršov, z ktorých je jasné, že Ježiša a cirkev nemôžete oddeliť:

„Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody skrze slovo, a postavil si cirkev slávnu, bez po škvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony.“ Ef 5:25–27

„On (Ježiš) je hlavou tela, cirkvi, On počiatok, prvorodený z mŕtvych… “ Kol 1:18

„Tak totiž ako je jedno telo a má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci je ich mnoho, tvoria jedno telo, tak aj Kristus. Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia, alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom.“ 1. Kor 12:12–13

Ak ste sa dočítali až sem, budem vďačný, ak mi napíšete k tomuto článku váš komentár, názor, podnety na ďalšie články, vaše skúsenosti s cirkvou alebo kresťanmi všeobecne, ale pokojne aj nejakú otázku (píšte na môj facebook, instagram či email).