Šesť spôsobov, ako dať ľuďom falošnú istotu

ŠESŤ SPÔSOBOV AKO PASTORI PODPORUJÚ FALOŠNÚ ISTOTU

Týchto ľudí je ťažké osloviť — akoby boli naočkovaní proti evanjeliu. Myslia si, že už majú to, čo najviac potrebujú, a tak už nič viac nehľadajú! A ak u nich existuje oblasť skrytého hriechu, už dávno sa s ňou zmierili.

Žiaľ, za ich prítomnosť medzi nami môžu aspoň sčasti aj naše cirkevné zbory. Dovoľte mi načrtnúť šesť spôsobov, ktorými my pastori môžeme neúmyselne pomáhať podporovať falošnú istotu u takýchto ľudí.

1. Predpokladajte evanjelium

Je ľahké predpokladať, že ľudia v našich zboroch rozumejú evanjeliu a veria mu. Koniec koncov, sú v kostole v nedeľu ráno. Faktom však je, že mnohé naše zbory považujú posolstvo a jeho porozumenie zborom za samozrejmosť. Výsledkom je, že naše zbory sú plné ľudí, ktorí možno rozumejú niektorým dôsledkom evanjelia (napr. ako byť lepším manželom; ako zvládať svoj hnev) a žijú morálne životy bez toho, aby si evanjelium privlastnili.

To je duchovne smrteľné, pretože morálny život môže byť dôkazom toho, že niekto verí v evanjelium, ale môže byť aj dôkazom samospravodlivosti a farizejstva. Určite je správne zdôrazniť, že viera, ktorá ospravedlňuje, nikdy nie je sama, že skutky vždy sprevádzajú pravú vieru. Musíme však najprv zdôrazniť, že sme ospravedlnení iba vierou, a opakovane to zdôrazňovať, inak skutky, ktoré vidíme, nebudú skutkami spásneho ospravedlnenia. Keď sa evanjelium nevysvetlí jasne, keď kazateľ jasne nepoukáže na cestu do neba a na diaľnicu do pekla, potom sa ľudia budú domnievať, že ich morálka alebo návšteva kostola im dáva dôvod na istotu.

Stručne povedané, nekážte moralizmus. Nikdy. Každý týždeň kážte evanjelium. A potom, s pevne stanovenými indikatívmi evanjelia, kážte imperatívy, ktoré z neho nevyhnutne vyplývajú.

2. Poskytnite im povrchný pohľad na hriech

Biblia nás učí, že hriech nie je len niečo, čo robíme, ale to, kým sme v našom padlom stave. Písmo nás učí, že všetci sme duchovne mŕtvi (Ef 2:1–2), otroci hriechu (Jn 8:34), vinní z porušovania celého Božieho zákona (Jn 2:10) a odsúdení zakúšať spravodlivý Boží hnev (Rim 1:18). Sme hriešnici skrz na skrz.

Ľudia s neopodstatnenou istotou často nesprávne chápu hriech. Ak je hriech len záležitosťou vonkajšieho a pozorovateľného správania, potom s určitým úsilím a disciplínou môžu svoje problémy vyriešiť sami. Ak ich však dokážeme prinútiť, aby pravidelne zápasili s biblickým učením o svojom hriechu, potom budú nútení vidieť svoju potrebu znovuzrodenia a spasenia, ktoré prichádza zvonku, mimo ich vlastnej osoby.

3. Pristupujte k členstvu v cirkvi a disciplíne nenútene

Členstvo v miestnom zbore má veriacim poskytnúť istotu spasenia. Je to zborová pečať, ktorá potvrdzuje tvrdenie dotyčného, že je kresťanom. Keď zbor skúma niečie vyznanie viery a spôsob života a potom tohto človeka pokrstí a prijme k Pánovmu stolu, cirkev tým hovorí: „Do tej miery, do akej to vieme posúdiť a s mocou a múdrosťou, ktorú nám dal Kristus, si jedným z nás.“ Na druhej strane, keď cirkev niekoho exkomunikuje, odoberá mu túto pečať schválenia. Zbor hovorí jednotlivcovi, že jeho konanie podkopalo dôveryhodnosť jeho vyznania viery a základ jeho istoty.

Keď však cirkev so svojím členstvom narába promiskuitne, keď umožňuje ľuďom, ktorí do cirkvi nechodia, aby si udržali svoje členstvo, podporuje falošnú istotu. Koľko ľudí ide do pekla len preto, že ich lajdácky prehliadané členstvo v cirkvi im dalo falošnú istotu?

4. Učte ich zakladať svoju istotu na minulom vonkajšom konaní

Ako sme už poznamenali, evanjelium od nás vyžaduje odpoveď. A cirkvi a evanjelizačné programy niekedy považujú za užitočné predstaviť ľuďom nejakú metódu, ktorou by mohli vyjadriť svoj novoobjavený záväzok voči Kristovi. Niektoré ponúkajú ľuďom možnosť modliť sa  „modlitbu hriešnika“. Iné im ponúkajú možnosť prísť dopredu alebo vyplniť kartičku s odpoveďou. A tieto vonkajšie činy môžu byť skutočne úprimnou odpoveďou na pôsobenie Ducha v obrátení.

Ale môžu byť aj klamlivé. Je možné pomodliť sa modlitbu, prejsť uličkou dopredu a podpísať kartičku, a pritom byť stále úplne stratený vo svojich hriechoch. Ak teda povzbudzujeme ľudí, aby mali istotu založenú na nejakej vonkajšej činnosti, ktorú môžu vykonávať celkom nezávisle od znovuzrodenia, vystavujeme ich vážnemu duchovnému nebezpečenstvu. Koľko ľudí chodí úplne stratených, ale je si istých, že pôjdu do neba, pretože sa raz v detstve pomodlili modlitbu?

5. Nespájajte ospravedlnenie a posvätenie

V dobre motivovanej snahe zväčšovať bezplatnú Božiu milosť je možné učiť pravdu o ospravedlnení len vierou skrze Krista bez toho, aby sme našim poslucháčom spojili všetky body do uceleného celku. Ale, ako som už povedal, učenie Písma hovorí, že ospravedlňujúce Kristovo dielo vždy prinesie ovocie spravodlivosti v živote veriacich (ako príklad si pozrite logiku Rimanom 6:1–14).

Oddelenie ospravedlnenia a posvätenia je pre veriacich veľmi nebezpečné. Podkopáva to ich chápanie potreby osobnej svätosti a motiváciu milovať Boha svojou poslušnosťou. Pre tých, ktorí majú falošnú istotu, je však dvojnásobne nebezpečná, pretože ich povzbudzuje k tomu, aby si mysleli, že je možné žiť v otvorenej vzbure proti Bohu a stále byť spravodlivý v jeho očiach.

6. Učte ich ignorovať biblické varovania

Písmo je plné hrozných varovaní pre tých, ktorí by chceli prijať hriech a/alebo opustiť vieru (napr. Mt 5:27–30; Heb 6:1–6). V našom úsilí jasne učiť o Božej zvrchovanej starostlivosti o jeho ľud je možné oslabiť silu týchto varovaní tým, že vzbudíme dojem, že sa na veriacich nevzťahujú.

Tieto varovania sú však v Písme z určitého dôvodu. Sú pravdivé a sú jedným z Božích spôsobov, ako chrániť svoj ľud pred blúdením. Múdry pastor bude naliehať na závažnosť hriechu a odpadnutia a vyzývať všetkých svojich poslucháčov, aby vytrvali vo viere.