Skutočná láska robí viac, ako len čaká

Keď som mal 15 rokov, mal som jasnú predstavu o tom, čo si moji cirkevní vodcovia myslia o tom, čo znamená byť čistý, a len slabé porozumenie toho, čo si kresťanský život vyžaduje okrem panenstva. Čiastočne to bolo vďaka môjmu záujmu o danú tému, ale čiastočne pretože to bolo zdôrazňovanou témou v mojom spoločenstve. Toto tunelové videnie malo neblahé následky: Mnohí moji priatelia a aj ja sme vnímali záväzok Bohu len v súvislosti so sexuálnym správaním. Prakticky to znamená, že prítomnosť Krista v našich životoch som si predstavoval viac ako absenciu zlého sexuálneho správania než ako lásku alebo ovocie Ducha Svätého.

Nemožno povedať, že jedna forma poslušnosti môže byť ignorovaná kvôli inej. Sexuálna morálka je niečo, čo podľa Biblie musíme brať vážne, a držať sa toho bez ohľadu na to, čo hovorí naša kultúra. A predsa, láska k Bohu (a poslušnosť ako prejav lásky) má byť najdôležitejším základom našich komunít. Čo dobré sexuálna morálka prinesie, keď nebudeme mať lásku (viď 1. Korintským 13:1–3)?

Sexuálne hranice sú jedným z hlavných tém v tínedžerskom veku, a nič by nás nemalo zastaviť pred pokusom chrániť deti od problémov. Ale tieto dobré snahy by nemali zakrývať prvenstvo lásky a poslušnosti v našich spoločenstvách. A to je určite zakryté, keď tínedžer chápe vernosť Kristovi len v sexualite. Inými slovami, keď nebudeme podávať tieto témy opatrne, všetko-zahŕňajúce volanie Krista sa zmení a obmedzí na dobré správanie.

Pochybujem, že väčšina z nás by nesúhlasila s niečím v tomto článku, ale napriek tomu to vyzerá, že v skúsenosti priemerného tínedžera je to stratené— aspoň u mňa to chýbalo.

Ako som tomu rozumel v mojich tínedžerských rokoch, bola to svadba, nie život daný Bohu, ktorá bola liekom na nenaplnené sexuálne túžby. Stačilo vydržať do svadby, potom som slobodný.

V mojich mládežníckych skupinách sme pozerali na manželstvo s obrovskými očakávaniami. Manželstvo bolo prezentované ako jediný spôsob uspokojenia túžby, a preto boli do neho vložené obrovské očakávania sexuálneho uspokojenia. Ako som tomu rozumel v mojich tínedžerských rokoch, bola to svadba, nie život daný Bohu, ktorá bola liekom na nenaplnené sexuálne túžby. Stačilo vydržať do svadby, potom som slobodný.

Samozrejme, Biblia opisuje manželstvo týmto spôsobom (s odvolaním sa na 1. Korintským 7:9: „Lepšie je oženiť sa, ako horieť vášňou"), ale nie je to jediné biblické riešenie.

Ďalším riešením je sebazapretie, ktoré je významnou časťou učeníctva. Žiť bez niečoho, čo by sme chceli, môže byť cennou skúsenosťou, a môže transformovať naše túžby. Biblia odporúča sebaovládanie, ovocie Ducha, ako niečo, čo prirodzene vyviera z premeneného nasledovníka Krista. Samozrejme, oboje, aj sebaovládanie aj sebazapretie, sú biblickými spôsobmi, ako sa môžeme vyhnúť sexuálnemu hriechu. Ale keď sa hovorilo o sexe, jediné čo som počul, bolo manželstvo.

Ale tento druh premýšľania môže neskôr spôsobiť párom problémy.

Po prvé, manželstvo nevyrieši všetky naše problémy s túžbou. „Skutočná láska čaká" ukazuje na cieľovú rovinu, buď pre lásku, sex, alebo oboje. Táto fráza naznačuje, že naše čakanie sa v určitom bode skončí. Avšak napriek tomu, mnohí vieme, že čakanie sa nezastaví, lebo láska, naopak, je skôr niečo, čo treba pestovať a čo rastie, než niečo získané v momente.

Po druhé, keď je manželstvo prezentované ako hlavné riešenie túžby, je to preto, že často máme len povrchnú predstavu o sebazapretí. Učeníctvo nie je len vytrvať do manželstva, ale je to, ako sme už povedali, postupné a kompletné pretvorenie všetkých našich túžob, sexuálnych alebo iných, aby sme mohli žiť úplne pre Krista.

Učiť sa povedať nie našim túžbam je dôležitou súčasťou orientácie našich životov smerom k Bohu, a často je to životodarná disciplínu. Nie vždy to musí byť praktické pre hormónmi ovládaných tínedžerov. Ale je možné, že veci vyzerajú inak, keď sa tínedžeri snažia o čistotu kvôli ich túžbe nasledovať Krista, ako keď „sa chránia" kvôli budúcej manželke/manželovi. Tieto dva ciele sa môžu prekrývať v niektorých bodoch, ale inak sú nepochybne odlišné.

V skutočnosti, keď hovoríme, „zapri samého seba" namiesto „skutočná láska počká", a keď sa cvičíme v ovládaní túžob viac, ako keby sme sa len snažili vydržať do chvíle uspokojenia, môžeme byť menej prekvapení a lepšie pripravení na aktuálne výzvy manželstva. Mali by sme byť pripravení pre kopu obetí, ktoré je v manželstve potrebné prinášať. Precvičovanie sebazapretia a sebaovládania nám prináša viac milosti a nesebeckosti do všetkého, čo robíme, vrátane manželstva.

Okrem toho, keby v seminároch o sexe pre adolescentov bolo vyzdvihované sebazaprenie viac ako len cieľová čiara manželstvo, ľudia, ktorí sú slobodní, sa môžu lepšie nájsť a pripraviť na zvládnutie čistoty ako dospelý bez vzťahu. Potom by s najväčšou pravdepodobnosťou bolo menej sklamaných, ktorí to vzdajú. A tiež by možno bolo menej osamelých, ktorí podľahnú pokušeniu, mysliac si: „Čo je na tom zlé? Čo keď na mňa žiadna skutočná láska nečaká." Keby sme hovorili o čistote len v kontexte učeníctva a nie manželstva, stratili by sa niektoré obavy zo stavu „bez vzťahu" a namiesto toho by bol hodnotený ako vhodná a efektívna metóda, ako sa učiť milovať Krista. Človek „bez vzťahu" môže namiesto pocitu frustrácie z vyčkávania jasne vidieť hodnotu a najmä milosť jeho alebo jej situácie.

Pokusmi potlačiť sexualitu dospievajúcich mnohé spoločenstvá sa viac alebo menej snažia upraviť pravdu o manželskom sexe. Jedna z najhorších dobre mienených „skoro-právd" je to, čo ja nazývam „sex ako odmena".

Príbeh vyzerá takto: Keď sa správaš dobre a nemáš sex pred svadbou, Boh ťa odmení extra skvelým bezproblémovým sexom počas manželstva. Inými slovami, očakávania zo sexu v manželstve sú prikrášlené, aby postrčili mladých správnym smerom.

Nepochybne je to hovorené s tými najlepšími zámermi. Ale nepomáha to. Faktom je, že aj keď láska čaká, často je sklamaná.

Nepočúvame preto, že poslušnosť je odmenená a prináša nám uspokojenie našej túžby. Poslúchame preto, lebo nám to povedal Ježiš.

Asi si týmto vyhlásením nezískam obdiv niektorých, najmä rodičov. Niektorí ľudia by možno povedali, že podporujem nežiaduci spôsob správania. Ja si to nemyslím. Ide o to, že pokiaľ upravená pravda je jediná vec, ktorá zabezpečí našu poslušnosť, tak si nie som istý, či sa uspokojím s takým typom poslušnosti.

Ak sa snažíme zabezpečiť dobré správanie od slobodných ľudí sľubom „sexu ako odmeny", myslím si, že strácame dôležitú časť toho, o čom kresťanský život je. Nepočúvame preto, že poslušnosť je odmenená a prináša nám uspokojenie našej túžby. Poslúchame preto, lebo nám to povedal Ježiš.

Je pravdou, že nasledovanie Krista prináša odmenu v nebesiach, a milovať Boha najviac na zemi prináša obrovské požehnanie. Avšak, toto požehnanie nie je zvyčajne naše splnené želania, Boh nás vedie k tomu, o čom vie, že je pre nás to najlepšie. Požehnaním poslušnosti nie je automaticky skvelý manželský sex, ale život žitý s Bohom. Čistota je nepochybne vzácnym cieľom, ale možno nie je potrebné skresľovať realitu manželstva, aby sme ten cieľ dosiahli.