Slabosť je pozvánkou od Boha

Zrazu ma emocionálne a duchovne úplne ochromila realita toho, že sme šesťčlenná rodina s lymskou boreliózou a že nemáme žiadny príjem. Nakoniec, keď prešiel tento šok, začal premáhajúci pocit slabosti a strachu presakovať do každej štrbiny môjho srdca.

„V deň, keď môj manžel stratil prácu, som nechcela hovoriť s nikým, ani s Pánom.”

Ja sa naozaj nerada cítim slabá. V skutočnosti často robím hocičo, len aby som sa vyhla tomu, že sa cítim slabá. No v týchto dňoch to naozaj nemôžem popierať. Som úplne slabá. Moje telo je slabé, ako je namáhané lýmskou boreliózou. Moje schopnosti ako matky sú oslabené tým, že slabnem a snažím sa starať o štyri choré deti, ktoré sú v takom istom zlom stave ako ja. Moje manželstvo ukázalo trhliny slabosti, keď sme s mojím manželom niesli bremeno stresu, ktoré štatisticky vedie 90 % manželstiev k rozvodu. Dokonca moje základné životné potreby boli ohrozené kvôli strate zamestnania a neustálymi stresmi spojenými s financiami. A ak mám byť úprimná, moja viera oslabla, keď som bojovala s Pánom v mojom hneve, zmätku a strachu z mojich životných situácií.

Slabosť je pozvánka

V mojom tele sa odmietam cítiť slabá. Ale v Duchu som našla silu, ktorá bola zároveň dostačujúca aj uspokojujúca. Taktiež som zistila, že slabosť má veľmi ďaleko od trestu. Slabosť je v skutočnosti pozvánkou od Boha — ak som ochotná Ho počuť.

1. Príď ku Kristovi úprimne s vierou, že si milovaný

Uznávam, že v deň, keď môj manžel stratil prácu, som nechcela hovoriť s nikým, ani s Pánom. Hodiny predtým ako dostal tú správu, sme sa spolu modlili za oslobodenie, uzdravenie a zaopatrenie. Strata nášho základného príjmu nebola presne tým, čo by som si predstavila pod Božou odpoveďou. Cítila som sa nahnevaná, zmätená a zneistená v tom, ako mám zosúladiť, čo som cítila s tým, čo som vedela o Pánovi.

Čo robíme v takejto situácií?

Pristúpme s dôverou k trónu milosti (Žid 4:16). Pavol nám ukazuje ako — v Druhom liste Korinťanom 12:8: „Trikrát som prosil Pána, aby sa odo mňa vzdialil.”

Neprichádza s nahnevanou päsťou a nekričí na Boha, ale prichádza úprimne. Prináša svoju potrebu a plače za uvoľnenie.

Môžeme bežať ku Kristovi — aj keď sme špinaví, zmätení, keď pochybujeme. On pozná naše myšlienky, pocity a srdcia lepšie ako my sami. A to najdôležitejšie — On vie, čo potrebujeme, a je schopný a ochotný sa o nás postarať. Prinesme mu samých seba v úprimnej modlitbe a ochote dostať to, čo má pre nás v Jeho slove. On bude verný stretnúť sa s nami tam, kde sme.

2. Príď ku Kristovi a obdrž Jeho silu

Pán odpovedal Pavlovi: „Moja milosť ti stačí, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti” (2. Kor 12:9). Ja som tiež zažila Jeho milosť v slabosti v situáciách, kde by som nemala dostatok vlastnej sily.

„Ja som zažila Jeho milosť v slabosti, v situáciách, kde by som nemala dostatok vlastnej sily.“

Keď sa pozerám späť, žasnem nad tým, aký bol Boh vždy verný. V mojom tele som chcela utiecť od všetkej bolesti — no neušla som. V mojom tele som chcela byť nahnevaná na Pána, ale videla som, že úplne zúfalo túžim byť pri Ňom. Žila som Jeho slovom, akoby to bolo moje záchranné koleso. Mnoho dní som každé ráno bojovala s tým, ako vôbec vstať z postele, ale stále som videla Jeho stálu vernosť preniesť ma cez ten deň.  

Naučila som sa, že aj keď to v danej chvíli tak nevyzerá, On je stále verný dať nám všetko, čo potrebujeme, v každej jednej chvíli — aj keď je to jednoducho iba dostatok sily znova sa nadýchnuť.

3. Príď ku Kristovi a osláv ho

Božou milosťou som bola schopná povedať ako Pavol: „Preto sa budem najradšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný” (2. Kor 12:10).

Keď sme v našich slabostiach plní Kristovej sily, môžeme zažívať radosť aj za okolností, ktoré si neužívame. Pavol bol schopný sa spokojne chváliť vo svojich slabostiach, pretože ho vtiahli do hlbšieho láskyplného vzťahu v závislosti na svojom Spasiteľovi. Hoci som si myslela, že nemohol nájsť žiadnu radosť vo svojom ostni, jeho slová vyjadrujú spokojnosť a radosť uprostred toho všetkého, keď zažíval silu a dostatočnosť Krista. Ako Pavlova láska voči Ježišovi rástla — aj napriek bolesti v jeho živote –, jeho radosť rástla počas toho, ako Kristovo meno bolo oslávené skrze to, od čoho túžil byť oslobodený.

Nech sú nám v tomto živote zverené rozličné skúšky, či už krátke, alebo trvajúce po celý život, buďme spokojní v Ježišovi. Buďme spokojní tak, že sa budeme schopní spokojne chváliť svojimi slabosťami, vďaka tomu, že je cez ne zázračne prejavovaná Kristova moc. Samozrejme to neznamená, že sa nemáme modliť za oslobodenie, uzdravenie alebo zaopatrenie. Avšak keď sa Pán rozhodne nám to nedať, máme možnosť niesť dôkaz Kristovej moci žiariac skrze slabé, zlomené životy plné chýb.

Pozvaný byť s Bohom

V tom, ako som smútila, cítila veľkú bolesť a sedela v tichu posledných pár týždňov (a rokov), zažila som úžasnú a uspokojujúcu závislosť na Kristovi, čo žiadne slová nedokážu dostatočne dobre opísať.

„Ak Kristus zjaví svoju silu v našich slabostiach, môžeme zažiť radosť aj v okolnostiach, ktoré si neužívame.”

Zatiaľ čo my sme boli ohúrení obetavou láskou, ktorú nám ostatní prejavovali, v konečnom dôsledku to bol Kristus sám, kto nás podopieral. Dával nám všetko, čo sme potrebovali a niesol nás cez toto dlhé, temné obdobie. Existuje zvláštny pocit slobody, ktorý prichádza s poznaním toho, že Boh sám je dostatočne veľký na to, aby nás chránil a niesol cez okolnosti, ktorým čelíme. Zobral všetky naše zdroje, ale dal nám samého seba.

Akú úžasnú možnosť máme, že môžeme vložiť nás samých do Jeho hodnoverného mena a sledovať Jeho moc, stať sa dokonalou v našich slabostiach. Mojou modlitbou je, aby sme videli naše slabosti a skúšky ako príležitosť prísť bližšie ku Kristovi a zažiť radosť z toho, že vidíme Jeho moc, ktorá cez ne žiari.  Aj keď by naša bolesť pretrvávala, naše chápanie by bolo obmedzené a naše skúšky by pokračovali, ak sme v Kristovi, môžeme k Nemu prísť v úprimnosti, naplniť sa pravdou Jeho slova a veriť, že sa naše slabosti stanú nádobou ukazujúcou Božiu silu.