Správajte sa ako Boží muži

Ako sa muži, ktorí veria v Ježiša, stávajú podobnejšími Ježišovi? Aký je v skutočnosti Boží muž?

Keď apoštol Pavol písal mladšiemu mužovi, aby videl, čím by sa mohol stať v Kristovi, poveril ho:

„Nech nikto tebou nepohŕda pre tvoju mladosť, ale buď vzorom veriacich v reči, správaní, láske [v duchu], vo viere a v mravnej čistote.“ (1. Tim 4:12)

Hoci sa vlastnosti uvedené v tomto verši môžu vzťahovať na mladých mužov aj ženy, myslím si, že poskytujú jednoduchú, ale zároveň náročnú paradigmu, ako sa stať Božím mužom. Predtým som sa zaoberal prvou z týchto vlastností — rečou, so siedmimi lekciami o tom, čo muži hovoria. Teraz sa chcem venovať správaniu zbožného muža.

Čo znamená, že muž má byť príkladom vo svojom správaní? V Písme je to zámerne široký, všeobjímajúci pojem a často sa spája s rečou (napríklad R 15:18 a Kol 3:17) — teda s tým, čo hovoríme a čo robíme. Keď ide o naše správanie, môžeme sa pýtať: Čo hovorí o Ježišovi spôsob nášho života? Aké závery by si ľudia urobili o našom Pánovi, keby nás pozorne sledovali týždeň, mesiac alebo rok?

Nezvyčajný životný štýl

V istom zmysle sa väčšina Pavlových listov zaoberá naším správaním (priamo alebo nepriamo). V bezprostrednom kontexte 1. listu Timotejovi však kvalifikácia starších vo viere v tretej kapitole pomenúva a rozoberá niektoré rozhodujúce vlastnosti zbožného muža vrátane jeho správania. Kvalifikačné predpoklady sú síce uvedené pre kandidátov na biskupov a diakonov, ale netýkajú sa výlučne týchto mužov — snáď s výnimkou schopnosti učiť. Aj pri vyučovaní by sa však každý muž mal usilovať o verné, presné a starostlivé zaobchádzanie s Božím slovom. Vlastnosti uvedené v kvalifikáciách sú jednoducho také, akými by sa mal snažiť byť každý kresťanský muž — a viaceré z nich hovoria konkrétne o tom, ako žijeme.

Slovo, ktoré Pavol používa pre správanie, sa viackrát objavuje aj v listoch apoštola Petra (oveľa viac ako u Pavla), takže by sme sa mohli pozrieť aj na tieto listy, aby sme lepšie pochopili, čo Pavol Timotejovi (a aj nám) prikázal, aby sme boli a robili. Medzi kvalifikáciou starších a Petrovými pokynmi môžeme vyčleniť niekoľko konkrétnych spôsobov, ako sa muži, ktorí veria v Boha, stávajú lepšími Božími mužmi pod našim vedením. Tento zoznam vlastností nie je vyčerpávajúci, ale dáva ctižiadostivým mladým mužom konkrétne duchovné vlastnosti, o ktoré sa majú usilovať.

Svätí muži

Život zbožných mužov sa vyznačuje predovšetkým svätosťou. „Nepripodobňujte sa predošlým žiadostiam z čias nevedomosti, ale ako svätý je Ten, ktorý vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. Veď je napísané: Buďte svätí, lebo aj ja som svätý!“ (1. Pt 1:14–16). Niektorí muži naďalej živia a uspokojujú chúťky svojho tela — žiadostivosť, hnev, chamtivosť, lenivosť, sebectvo. Iní sa múdro a s radosťou snažia umŕtviť svoj zostávajúci hriech (R 8:13). Snažia sa prispôsobiť svoje správanie — celé svoje správanie — správaniu Krista (R 8:29).

„Akými mužmi by sme mali byť? Svätými mužmi. Mužmi, ktorí sa bránia pokušeniu. Mužmi, ktorí umŕtvujú svoj hriech.“

„Keď sa všetko [nebesá a zem] takto rozplynie,“ Peter píše ďalej, „akí musíte byť v svätom konaní a zbožnosti vy?“ (2. Pt 3:11) Slovné spojenie „v svätom konaní“ by sme mohli doslovnejšie preložiť ako „vo svätom správaní“ (to isté slovo sme videli doteraz). Takže vo svetle toho, kým Ježiš skutočne je, a s ohľadom na skutočnosť, že opäť príde, akými mužmi by sme mali byť? Svätými mužmi. Mužmi, ktorí sa bránia pokušeniu. Mužmi, ktorí umŕtvujú svoj hriech. Nie samospravodliví muži, ale pokorní muži, ktorí túžia žiť tak ako Ježiš.

Muži sebakontroly

Snaha o svätosť znamená rozvíjať sebaovládanie. Samozrejme, aj ženy potrebujú sebaovládanie (Tit 2:3–5). Ale vzhľadom na to, čo Boh očakáva od hláv domácností a pastierov v cirkvi, je pestovanie sebaovládania obzvlášť dôležité pre mladých mužov (1. Tim 3:2; Tit 1:8). „Lebo to je vôľa Božia — vaše posvätenie, aby ste sa zdŕžali od smilstva, aby jeden každý z vás vedel zaobchodiť so svojou nádobou v posvätení a v česti“ (1. Tes 4:3–4 Roháčkov preklad). Ak chceme, aby naše správanie zveľaďovalo hodnotu nášho Spasiteľa, musíme sa naučiť, ako v sebe ovládať hriešne a nečestné pudy.

A to sa netýka len našich tiel, ale aj času, výdavkov a dokonca aj našej pozornosti. Rast v zbožnosti bude znamenať pravidelné odmietanie (a často dobrých vecí). „Vynaložte všetko úsilie a pridávajte k viere cnosť, k cnosti poznávanie, k poznávaniu zdržanlivosť… “ (2. Pt 1:5–6) Kde potrebujete rásť v sebaovládaní? Pri ktorých veciach sa vám nedarí povedať nie, aj keď viete, že by ste mali?

Muži úprimnosti

Boží muži tiež úprimne hľadajú Boha. „Lebo toto je naša chvála: svedectvo vlastného svedomia, že sme na svete a najmä medzi vami žili v svätosti a čistote Božej“ (2. K 1:12). Úprimnosť je sloboda od pretvárky alebo pokrytectva. Úprimný muž je v skrytosti rovnaký ako všade inde. Jeho správanie nie je zosúladenou snahou zakryť alebo kompenzovať svoju nezrelosť. Je prirodzeným a dôsledným (nie dokonalým) ovocím čoraz zdravšej a svätejšej duše.

Pavlova rada služobníkom sa dá dobre aplikovať aj na naše konanie ako také: „Vo všetkom poslúchajte telesných pánov a neslúžte len naoko ako tí, čo sa ľuďom chcú páčiť, ale v úprimnosti srdca a v bázni pred Pánom“ (Kol 3:22). Takýto človek nežije a nepracuje preto, aby ho ostatní vnímali určitým spôsobom, ale žije a pracuje s vedomím, že ho vždy vidí Boh. Boha sa bojí viac ako nesúhlasu alebo odmietnutia druhých. A tak tí, ktorí ho dobre poznajú — tí v jeho dome a v kostole, tí, s ktorými pracuje deň čo deň v kancelárii –, vedia, že je taký, za akého sa vydáva. Opäť platí, že nie je dokonalý, ale je dôsledný, čestný a pokorný.

Muži, ktorí tvoria pokoj

Ďalším protikultúrnym vzorom zbožných mužov je ich odhodlanie usilovať sa o pokoj a udržiavať ho. Kvalifikácia to vyjadruje negatívne: muž nesmie byť „hašterivý“ (1. Tim 3:3). Jasným posolstvom však nie je len vyhýbať sa malicherným nezhodám, ale snaha o pokoj, ktorý uctieva Boha, a jeho ochrana. Ako hovorí Pavol na inom mieste: „Preto snažme sa o to, čo vedie k pokoju a vzájomnému budovaniu“ (R 14:19). Alebo v 2. K 13:11: „Zdokonaľujte sa, napomínajte sa, buďte jednomyseľní, zachovávajte pokoj.“ V ktorých vzťahoch si to plne uvedomujete?

V tejto polarizovanej a nepriateľskej atmosfére, v ktorej žijeme, bude snaha o pokoj ešte viac odlišovať Božích mužov od tých ostatných. Sú to muži, ktorí si vychutnávajú zasľúbenie: „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať“ (Mt 5:9). Sú to muži, ktorí svoj nesúhlas vyjadrujú láskavo a trpezlivo, ktorí iniciujú ťažké súkromné rozhovory, ktorí preberajú zodpovednosť, ktorí vytrvalo usilujú o pokoj, keď to iní vzdávajú a odchádzajú. Rýchlo sa priznajú a ospravedlnia, keď zhrešili, a ešte rýchlejšie odpustia, keď niekto zhrešil proti nim. Vedia, že pokoj nie je lacný, ľahký ani povrchný, ale drahý, ťažko získaný a hlboký, dokonca zázračný. A tak sa oň usilujú, keďže to závisí od nich (R 12:18).

Muži domova

Skôr ako muž môže viesť zbor, „má si dobre spravovať dom“ (1. Tim 3:4). Ako by mohol pásť stádo desiatok (alebo stoviek), ak nedokáže pásť tých pár vo vlastnej domácnosti? Opäť však platí, že táto ambícia sa netýka len mužov usilujúcich sa o službu, ale každého muža, ktorý sa usiluje o zrelosť. Všetko, čím zbožný muž je a čo robí vo svete, sa začína a pramení z toho, ako miluje doma. Miluje svoju manželku tak, ako Kristus miloval cirkev (Ef 5:25)? Vychováva svoje deti správnym spôsobom (Pr 22:6), nedráždi ich (Ef 6:4), správa sa k nim dôstojne (1. Tim 3:4)?

„Úprimný muž je v skrytosti rovnaký ako všade inde.“

Tento zbožný muž je aj pohostinný (1. Tim 3:2). To znamená, že sa nielen dobre stará o tých, ktorí sú v jeho dome, ale do svojho domu prijíma aj iných. Domov pre neho nie je miestom len na odpočinok a pohodlie, ale aj miestom pre službu Božiemu kráľovstvu — najprv voči tým, ktorí patria k domácim viery (R 12:13), ale aj voči tým, ktorí by ešte mohli uveriť (Žid 13:2).

Toto všetko sa týka aj slobodných mužov. Pretože, ak sa nakoniec oženíte a budete mať deti, teraz sa stávate mužom, ktorým budete potom. Manželstvo z vás zo dňa na deň neurobí iného muža; ale veľmi rýchlo odhalí, akým mužom naozaj ste. A aj keď sa nikdy neoženíte, podstata toho, čo sa tu požaduje, stále platí. Ste typom muža, ktorý sa stará o potreby druhých — o spolubývajúcich, o susedov, o širšiu rodinu, o mladých a starých vo svojom zbore? Môže nás to urobiť ešte dostupnejšími pre tých, ktorí to potrebujú.

Muži, ktorí konajú dobro

Táto posledná myšlienka môže istým spôsobom pomôcť spojiť ostatné. Ako môžeme ísť príkladom svojím správaním? Čo Boh chce, aby sme robili? Nakoniec Boží muž vyniká tým, že koná dobro. To, čo Pavol hovorí bohatým, platí pre nás všetkých: „Aby konali dobré, boli bohatí na dobré skutky“ (1. Tim 6:18). A nie len bohatí na dobré skutky, teda robiť veľa dobrých skutkov, ale „horliaci za dobré skutky“ (Tit 2:14). Dobro druhých, najmä večné dobro druhých — dobro z poznania a radosti z Ježiša — je ambíciou, ktorú títo muži vnášajú do každého dňa. To je ich najväčšou ambíciou.

Títo muži vedia, že tak ako si ich Boh vyvolil pred založením sveta (Ef 1:4), tak im pripravil aj dobré skutky, aby v nich kráčali (Ef 2:10). Vedia, že tisíce a tisíce rokov pred ich narodením im Boh pripravil dobré skutky, ktoré majú konať, a to nielen počas celého ich života, ale aj dnes a zajtra a budúci utorok. A nepredpokladajú, že dobro sa jednoducho stane, ale dôkladne premýšľajú o tom, ako sa to dobro stane (Tit 3:8; pozrite tiež 3:14).

Muž, akým ste boli kedysi

Možno najlepším spôsobom, ako posúdiť, akými mužmi sme, by bolo posúdiť, akými mužmi sme boli kedysi. Ako veľmi vás zmenilo poznanie Krista?

Pavol nepoužíva slovo správanie v 1. Tim 4:12 často, ale ak ho používa, opisuje ním, kým bol a ako žil pred tým, než z neho milosť urobila niekoho nového: „Veď iste počuli ste, ako som si voľakedy počínal v židovstve, že som nadmieru prenasledoval a ničil cirkev Božiu“ (G 1:13). Alebo opisuje, kým sme kedysi boli my: „Zložte starého človeka podľa terajšieho života, rušiaceho sa v zlých, klamných žiadostiach“ (Ef 4:22; pozrite tiež Ef 2:3). Ako sa teda líši váš súčasný spôsob života — váš čas, vaša pozornosť, vaše výdavky — od vášho predchádzajúceho spôsobu života? A ak ste sa stali veriacimi v mladšom veku než väčšina, ako veľmi sa váš súčasný život líši od života, ktorý ste mohli žiť bez Krista?

Nech ste boli ktokoľvek a nech ste kýmkoľvek, Petrovo napomenutie je dobré ukončiť takto:

„Konajte v bázni, kým ste tu na zemi. Veď viete, že zo svojho márneho počínania, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista.“ (1. Pt 1:17–19)

Konajte so zdravou, dôverujúcou a radostnou bázňou pred Bohom. Správajte sa tak, akoby vás Kristus vyslobodil z márnosti tohto sveta. Konajte tak, akoby bol váš život vykúpený nebeskou krvou. Správajte sa ako človek vyvolený, zachránený a poslaný Bohom.