Stále vás udivuje milosť?

Nemohol som si pomôcť a spomenul som si na Johna Newtona, autora tejto piesne. Bol to nemorálny obchodník s otrokmi a rúhač — muž, ktorý vedel, že je úbožiak a ktorý plakal nad hĺbkou svojich hriechov. Len preto, že si túto skutočnosť tak hlboko uvedomoval, mohol potom pochopiť, prečo bola Božia milosť voči nemu taká absolútne úžasná. A preto nám všetkým odkázal túto nesmrteľnú pieseň.

Milosť neznižuje ani neignoruje hroznú realitu nášho hriechu. Milosť zdôrazňuje hĺbku hriechu vďaka nepredstaviteľnej cene, ktorá bola zaplatená za naše vykúpenie z neho. Pavol povedal, že ak by ľudia boli dosť dobrí, „tak Kristus nadarmo umrel“ (G 2:21). Ak sa nevyrovnáme s hroznou realitou vlastného hriechu, Božia milosť sa nám nikdy nebude zdať úžasná.

Jeho volanie k hriešnikom

Božie slovo nám hovorí, že Kristus zomrel za úplne nehodných ľudí (R 5:7–8). Skutočnosť, že zomrel za nás, sa v Písme nikdy neuvádza ako dôkaz našej hodnoty ako úžasných ľudí. Je to skôr dôkaz Jeho nepochopiteľnej a nami nezaslúženej lásky. Takej nepochopiteľnej, že zomrel za prehnitých ľudí, za takých úbožiakov, ako sme vy a ja, aby nás oslobodil od nášho hriechu.

Pretože milosť je pre nás taká nepochopiteľná, inštinktívne do nej vnášame podmienky, aby sme nevyzerali tak zle a aby sa nám Božia ponuka nezdala taká protichodná. Keď skončíme s hodnotením evanjelia, už nie sme nehodní a bezmocní. Už nie sme úbožiaci. A milosť už nie je milosťou.

Najhoršie, čo môžeme ľudí naučiť, je, že sú dobrí bez Ježiša. Pravdou je, že Boh neponúka milosť dobrým ľuďom, rovnako ako lekári neponúkajú život zachraňujúce operácie zdravým ľuďom. Ježiš povedal: „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí! Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych kajať sa“ (L 5:31–32).

Náš Pán tiež povedal: „Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života“ (Zjav 21:6). Pre nás zadarmo, ale za nepredstaviteľnú cenu pre neho — cenu, ktorá bude viditeľná naveky, keď uvidíme jeho ruky a nohy zjazvené klincami (J 20:24–29). Bonhoeffer mal pravdu: Milosť je zadarmo, ale nie je lacná.

Milosť, ktorá mení život

Vy a ja sme neboli len chorí vo svojich hriechoch, ale aj mŕtvi vo svojich hriechoch (Ef 2:1). To znamená, že nie som len nehodný spasenia; som úplne neschopný si ho zaslúžiť. Mŕtvoly nemôžu vstať z hrobu. Aká úľava, keď si uvedomím, že moje spasenie je výsledkom len Božej milosti. Nemožno si ho zaslúžiť dobrými skutkami.

Pravá milosť rozpoznáva hriech a vyrovnáva sa s ním tým najradikálnejším a najbolestivejším spôsobom: Kristovým vykúpením. Na to, aby sme si užívali Božiu milosť, je len jedna podmienka: byť zlomený a vedieť o tom. Preto Ježiš povedal: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské“ (Mt 5:3).

Naše ospravedlnenie vierou v Krista uspokojuje požiadavky Božej svätosti tým, že naše hriechy vymieňa za Kristovu spravodlivosť (R 3:21–26). Keď nás Ježiš spasí, stávame sa v ňom novým stvorením (2. K 5:17). Teraz môžeme čerpať z Božej moci, aby sme zvíťazili nad zlom. Začneme vidieť hriech taký, aký v skutočnosti je: otroctvo, nie sloboda.

Staré zhrnutie je správne: Božie deti boli zachránené od trestu za hriech, sme zachránení od moci hriechu a budeme zachránení od prítomnosti hriechu. Ospravedlnenie, posvätenie a oslávenie majú pevný základ presne na tom istom mieste: na Božej milosti.

Božia milosť loví hriech

Ježišova milosť nie je doplnok alebo úprava, ktorá vylepšuje náš život. Spôsobuje radikálnu premenu — z otroctva hriechu na oslobodenie od spravodlivosti. Pavol píše o moci milosti, ktorá premieňa život a premáha hriech: „Lebo zjavila sa milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom, vychovávajúca nás, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a mierne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete“ (Tit 2:11–12).

Nikdy si nehovorte, že môžete ísť ďalej a hrešiť, pretože Boh vám odpustí. Znižuje to hodnotu milosti. Milosť, ktorá zľahčuje hriech, nie je pravá milosť. Pavol to hovorí jasne: „Čo teda povieme? Máme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vôbec nie. Ktorí sme umreli hriechu, ako budeme ešte žiť v ňom?“ (R 6:1–2)

John Piper hovorí: „Milosť nie je len zhovievavosť, keď zhrešíme. Milosť je Boží dar, ktorý nám umožňuje nehrešiť. Milosť je moc, nielen odpustenie.“ Takže zatiaľ čo nám Boh odpúšťa, keď mu úprimne vyznávame svoje hriechy (1. J 1:9), my túto úprimnosť dokazujeme tým, že podnikáme potrebné kroky, aby sme sa vyhli pokušeniu. Ako povedal Ježiš: „Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy?“ (Mt 7:16)

Žiadny hriech, ktorý ukrižoval Krista, nie je malý. Na hriechu záleží, no milosť má moc nad hriechom a ponúka nielen odpustenie, ale aj premenu charakteru (G 5:22–23). Každý hriech bledne v porovnaní s Božou milosťou, ktorú nám Boh prejavil v Kristovi (R 5:20–21).

Zvestovanie Božej ponuky milosti

Božia milosť je v jednom zmysle bezpodmienečná — nezaslúžime si ju. Napriek tomu nám ju vo svojej dobrote ponúka. V inom zmysle je však podmienená a teda, aby sme ju mohli prijať, musíme sa kajať, prosiť o odpustenie a dôverovať mu. Je to paradox, zdanlivý (ale nie skutočný) rozpor. Ak vnímame Boha ako toho, kto koná dielo usvedčenia a priťahuje nás k pokániu, pomôže nám to. Spasenie sme si nezaslúžili.

Ale aj keď nerozumieme tomuto paradoxu podmienenej a nepodmienenej milosti, myslím si, že Boh nás vyzýva, aby sme tomu verili a žili v tom. Sinclair Ferguson hovorí: „Duchovný život sa odohráva medzi dvoma polaritami: naším hriechom a Božou milosťou. Objavenie prvej nás vedie k hľadaniu druhej; pôsobenie druhej nám osvetľuje hĺbku prvej a núti nás hľadať ešte viac milosti.“

Keď si budeme veľmi dobre uvedomovať svoje vlastné hriechy, budeme hlásať Božie „radostné veci“ (Iz 52:7, Roháčkov preklad). Nebudeme to robiť v duchu nadradenosti, ale s nákazlivým nadšením hriešnika zachráneného milosťou — ako osoba zachránená od hladu, ktorá sa štedro delí s ostatnými o jedlo a pitie. Budeme čeliť každému dňu a každému človeku, ktorého uvidíme, s pokorou a vedomím, že aj my stále zúfalo potrebujeme Božiu milosť rovnako ako tí, ktorým ju ponúkame.