Strata pôstu

Obdobie sviatkov je často sprevádzané radostným očakávaním a vzrušením, ale niekedy je spojené aj s pocitmi žiaľu a túžby. Smrť milovaného človeka, strata zamestnania; niektorým sa toto obdobie v mysli spája s prírodnou katastrofou, ktorá sa počas neho v ich okolí udiala. Toto všetko môže spôsobiť to, že obdobie, ktoré je nádherné, plné radosti a osláv, sa naplní ťažobou. Avšak cez pôstne obdobie sme pozývaní do času uvažovania a reflexie, kedy sa strata a túžba stávajú ústrednou témou. Pôst začína tvrdou pripomienkou toho, že sme „prach” a „do prachu” sa vrátime.

Na úplnom začiatku, keď sa muž a žena mohli tešiť z dokonalého vzťahu s naším Stvoriteľom, urobili rozhodnutie, ktoré so sebou prinieslo trvalé následky. Namiesto toho, aby dôverovali Bohu a Jeho dokonalej vôli, sa Adam s Evou chceli stať majstrami vesmíru a vybrali si neposlušnosť voči Bohu. Keď do sveta vstúpil hriech, stratila sa harmónia v prírode, ale, čo je najhoršie, vytvorila sa priepasť, ktorá od seba naveky oddelila Boha a Jeho vlastné stvorenie. V týždňoch, ktoré vedú k Veľkej noci, nás dôsledky hriechu nútia zamýšľať sa nad tým, ako mal vyzerať skutočný život. Život bez hriechu. Keď čelíme problémom v práci, konfliktom v našich vzťahoch a neistote, ktorá často poznačuje náš každodenný vzťah s Bohom, vidíme, ako je svet utláčaný váhou hriechu. Pripomíname si,  že stvorenstvo „spoločne vzdychá a spoločne znáša pôrodné bolesti” a že s túžbou „očakávame synovstvo, vykúpenie svojho tela” (R 8:22–23).

Zahľaďme sa na Boha — Človeka, ktorý vstúpil do nášho trápenia tým, že prežil všetko, čo ako ľudia zažívame. Strata domova, hlad, pokušenie, zavrhnutie vlastnými priateľmi a strata milovaných ľudí. To všetko bolo súčasťou života nášho Mesiáša. Potom, keď vyvrcholila Jeho misia tu na Zemi, bol Ježiš odsúdený na smrť, mučený a pribitý na kríž. Na kríži vidíme, že toto je obeta a strata, ktorá bola nevyhnutná na obnovenie toho, čo bolo stratené na začiatku v záhrade. Strata nevinnosti v záhrade vyžadovala stratu Toho, ktorý bol skutočne nevinný, na kríži.

Napriek tomuto, kríž znamenal obetu, ktorá vedie k životu. V Ježišovej smrti môžeme vidieť, že táto strata nemala posledné slovo a túžba nezostala nenaplnená. Po troch dňoch Ježiš vstal z hrobu a prehlásil víťazstvo nad smrťou a hriechom. V Ježišovom víťazstve sme my získali prístup k Nebeskému Otcovi. Získali sme niečo, čo bolo ešte tri dni predtým nemožné. Naše straty a skutočnosť, že hriech prebýva medzi nami, nezostanú navždy. Sme si tým istí, pretože vieme, že hrob zostal prázdny. Zo smrti vyšiel skutočný život. V období pôstu sa učíme túžiť a horliť za prisľúbenie, ktoré vyplýva z Veľkej noci.