Svetlo, ktoré potrebujeme vidieť

V jedno skoré ráno som si čítal Žalm 36 a vychutnával som si jeden z najsladších chválospevov v Biblii:

„Aká vzácna je Tvoja milosť, Bože,

synovia ľudskí v tôni Tvojich krídel majú útočisko. 

Hostia sa hojnosťou Tvojho domu

 a napájaš ich z riavy svojich slastí. 

Lebo u Teba je prameň života

a v Tvojom svetle svetlo vidíme.“ (Ž 36:8–10)

Páči sa mi, ako Dávid opisuje zázrak za zázrakom: ochrana Božích krídel, veľká hostina v Božom dome, osviežujúca rieka Božieho potešenia, prameň Božieho života.

Ale pri poslednej vete som sa musel zastaviť: „… v Tvojom svetle svetlo vidíme.“ Nie, že by som si to predtým nevšimol. Táto fráza sa mi páči už roky. Je to tak poeticky krásne a zároveň dôvtipné. Ale v to ráno ma zachvátila jej hĺbka.

Len sa na chvíľu zamyslite: a v Tvojom svetle svetlo vidíme. Viete, čo tým Dávid myslel? Aj ja som nad tým premýšľal. Čo znamená toto „svetlo“? A aká je zodpovedajúca tma? A aké svetlo vidíme v Božom svetle?

Viac ako vidia oči

Vieme, že Dávid používa prirodzené slnečné svetlo ako metaforu pre božské alebo duchovné svetlo, tento obraz sa v Písme používa mnohokrát — aj keď je pravdou, že prirodzené svetlo je akýmsi metaforickým znázornením Boha, keďže On je „pravé svetlo“ (J 1:9). Tak či onak, ak chceme zistiť, čo je svetlo, prirodzené alebo božské, rýchlo zistíme, že to nie je jednoduché.

Myslíme si, že vieme, čo je svetlo, kým nie sme nútení ho definovať. Možno by sme boli schopní odpovedať nejak takto: „Prirodzené svetlo na zemi je elektromagnetické vyžarovanie slnka.“ Ale to je asi tak všetko, čo by sme zvládli. Čím hlbšie sa veda ponorila do podstaty svetla, tým väčšiu komplexnosť sme objavili. Je za tým omnoho viac, než vidia naše oči.

To isté platí o božskom svetle. Biblia to opisuje ako samotné vyžarovanie Božej slávy (pozrite Zjav 21:23). Ak by sme mali definovať toto božské svetlo, možno by sme zvládli povedať (s pomocou Johna Pipera) niečo také: „Svetlo Božej slávy je žiara nekonečnej krásy a veľkosti Božích rozmanitých dokonalostí.“ Ale opäť, okrem toho, väčšina z nás by nebola schopná dať jednoznačnú odpoveď. Za Božím svetlom je toho omnoho viac, než vidia naše duchovné „oči“.

Ale vieme, čo pre nás svetlo v podstate robí, prirodzené aj božské.

Svetlo a život

V prírodnej oblasti sme závislí na svite slnečného svetla. Naše fyzické telá majú oči, a preto potrebujeme svetlo, aby nám ukázalo, kde sme a kam musíme ísť. A potrebujeme ho aj na to, aby nám pomohlo vidieť a vyhnúť sa alebo uniknúť nespočetnému množstvu nebezpečenstiev okolo nás. Máme dobrý dôvod mať prirodzený strach z tmy, pretože skrýva tieto nebezpečenstvá. Temnota skrýva tvory, neživé predmety a prostredie, ktoré nás môžu vážne zraniť alebo zabiť. A v tme nevieme, kam ideme.

„Duchovné svetlo a život, rovnako ako prirodzené svetlo a život, sú neoddeliteľne spojené.“

Slnko však nášmu telu dáva doslova život. Aby sme prežili, jeme rastliny, ktoré potrebujú svetlo, alebo jeme zvieratá, ktoré jedia rastliny, ktoré potrebujú svetlo. Naše telá tiež absorbujú životne dôležité živiny priamo zo slnečného žiarenia a neboli by schopné prežiť bez zahrievacieho efektu, ktoré toto elektromagnetické žiarenie vytvára.

Prirodzené svetlo nám teda ukazuje cestu, ktorou by sme sa mali vydať, odhaľuje to, čo sa nachádza v našom okolí a doslova dáva a udržiava náš telesný život.

To isté platí o božskom duchovnom svetle, o ktorom hovorí Dávid v Ž 36:10, o svetle, ktorým je Boh (1. J 1:5) a o svetle, ktoré dáva Boh (Zjav 21:23–25), ktoré je často opísané v Písme:

• Božské svetlo nám ukazuje, ktorou cestou máme ísť. „Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlom mojim chodníkom“ (Ž 119:105).
• Božské svetlo odhaľuje pravdu o našom duchovnom okolí. „Ľud, ktorý sedel vo tme, uzrel veľké svetlo, a tým, čo sedeli v krajine a v tôni smrti, vyšlo svetlo“ (Mt 4:16).
• Božské svetlo nám doslova dáva duchovný život: „Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo! ― zažiaril v našich srdciach, aby svietila známosť slávy Božej v tvári Kristovej“ (2. K 4:6).

Nie náhodou Dávid spojil „život“ a „svetlo“ v Ž 36:10. Pretože duchovné svetlo a život, rovnako ako prirodzené svetlo a život, sú neoddeliteľne spojené.

Svetlo, ktoré je tmou

Dávid v Žalme 36 výslovne nespomína „temnotu“ ako duchovný protiklad Božieho svetla. Ale začína jeho opisom:

„Bezbožný má v srdci slová neprávosti;

niet pri ňom bázne pred Bohom. 

Lebo sám sebe príliš lichotí,

než aby odhalil svoju neprávosť a nenávidel ju. 

Slová jeho úst sú neprávosť a klam,

prestal múdro a dobre konať. 

Na svojom lôžku snuje neprávosť,

na nedobrú cestu sa postavil,

zlého sa neštíti.“ (Ž 36:2–5)

Dávida znepokojuje temnota, ktorou sú „nerozumné zatemnené srdcia“ (R 1:21) „zlých“, ktorých myseľ „oslepil boh tohto sveta“, aby im zabránil vidieť Božie svetlo (2. K 4:3). A je to strašná temnota. Takto to opisuje Ježiš:

„Sviecou tela je oko. Preto ak je tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla; ale ak je tvoje oko skazené, celé tvoje telo bude plné tmy. Ak už aj svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, akáže je potom sama tma?“ (Mt 6:22–23)

Časť toho, prečo je temnota hrozná, je to, že sa tvári ako svetlo. Myslíte si, že viete, kde ste a kam idete, ale neviete. Myslíte si, že poznáte pravdu o vašom duchovnom prostredí, ale nepoznáte. Myslíte si, že ste úplne nažive, ale nie ste. Svetlo vo vás je tma, a v tomto „svetle“ nevidíte svetlo.

To je veľká temnota.

Svetlo sveta

Avšak pre všetkých, ktorí prebývajú v takejto tme, je tu neuveriteľne dobrá správa. Ježiš, „to pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet“ práve preto, aby rozptýlilo túto veľkú temnotu (J 1:9). A on hovorí:

„Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ (J 8:12)

Prečítajte si to ešte raz pozorne. A teraz si prečítajte toto: „V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí“ (J 1:4). Čo vidíte? To, na čo sa pozeráte, keď sa pozeráte na Ježiša, je stelesnenie Žalmu 36:9: „… v Tvojom svetle svetlo vidíme.“

„Ježiš je svetlo života a život svetla. On stelesňuje všetko, čím duchovné svetlo je a čo robí.“

Ježiš je svetlom života (J 8:12) a život svetla (J 1:4). On stelesňuje všetko, čím duchovné svetlo je a čo robí. On je „cesta“ a ukazuje nám cestu, ktorou máme ísť; on je „pravda“ a odhaľuje pravdu o našom duchovnom okolí; a on je „život“ a dáva nám život — je svetlom, z ktorého čerpáme svoj vlastný život (J 14:6). A v Jeho svetle nielen vidíme svetlo, ale stávame sa „svetlom v Pánovi“ (Ef 5:8) a preto sa stávame „svetlom sveta“ (Mt 5:14).

Ježiš je zosobnená, vtelená „žiara slávy Božej“ (Žid 1:3). On je „pravým svetlom“ tohto sveta, a bude pravým svetlom sveta, ktorý príde (Zjav 21:23). A to znamená, že Ježiš je pravým svetlom všetkých svetov.

Dávid o tomto všetkom nemohol vedieť, keď písal Ž 36:10. Ale poznal Boha. Vedel, že Boh je „pravé svetlo, ktoré dáva svetlo každému,“ kto v Neho verí (J 1:9). Vedel, že tma je veľká, ale že „Božie svetlo svieti v tme a tma ho nepohltila“ (J 1:5). Vedel, že Boh je životodarným svetlom sveta. A tak z jeho vierou naplneného, uctievajúceho srdca prúdil tento krásny, hlboký a poetický chválospev:

Lebo u Teba je prameň života;
v Tvojom svetle svetlo vidíme.