Tento advent vás zmení

Advent je onedlho tu.

V dňoch, ktoré nasledujú po vďakyvzdaní, som v priebehu rokov inštinktívne siahol po dvoch vzácnych veciach. Jednou z nich je CD Beach Boys Christmas, ktoré som objavil niekedy na konci 90. rokov. Je to tradícia, ktorá sa teraz už pomaly vytráca. Ďalšou vecou, ktorá mojej duši poslúžila oveľa lepšie a je tomu tak dodnes, je kniha Donalda Macleoda The Person of Christ (Osoba Krista). Advent som bral ako každoročnú pripomienku, že sa chcem venovať čítaniu kristológie. Každý rok sa snažím prečítať aj niečo nové, ale vždy si znova prečítam aj aspoň trocha z Macleoda.

Príležitosť adventu pripomenúť si pravý dôvod Vianoc je v našej čoraz sekulárnejšej spoločnosti možno o to výraznejšia. S pribúdajúcimi rokmi musíme byť ostražitejší, dokonca agresívni a neoblomní, aby sme pripomínali sebe, svojim deťom a svojim zborom to, čo je v skutočnosti inšpiráciou a srdcom Vianoc.

Sviatočné zvyky

Človek bol stvorený s určitými návykmi. To ale nie je výsledkom pádu, ale dobrého Božieho plánu. Dobré návyky nám pomáhajú rozvíjať sa tým, že naše podvedomie vykonáva opakované činnosti, aby sme svoju obmedzenú časť pozornosti a vedomej zámernosti mohli nasmerovať inam.

Samozrejme, hriech pustoší aj naše zvyky, ale dôležitou súčasťou praktického vykúpenia a svätosti prostredníctvom moci evanjelia a Ducha Božieho je postupné vytváranie nových návykov — svätosť, spolupatričnosť, každodenné počúvanie Božieho hlasu prostredníctvom Jeho slova a modlitby a stretnutia s Ním pri bohoslužbe.

„Advent vás konfrontuje a buď sa budete podobať viac na Scrooga, alebo na pastierov.“

Zvyky však nie sú len denné a týždenné, ale aj ročné. Boh vytvoril obdobia (1. M 1:14). A aj to, že niečo cítime hlboko v našom vnútri počas prvých jarných dní, v najteplejších letných dňoch, počas sychravých jesenných dní a pri prvej snehovej vločke. A ako kresťania, december spájame s narodením nášho Spasiteľa a očakávame jeden z dvoch najväčších sviatočných dní počas liturgického obdobia nazývaného advent.

Obdobie očakávania

Jeden zásadný aspekt a ponuka tohto obdobia dnes často chýba: advent je obdobím očakávania. Zatiaľ čo pôst ako obdobie podporuje akési celoživotné zasvätenie v očakávaní Ježišovho posledného týždňa — a najmä Jeho obetavú smrť za nás na Veľký piatok a Jeho víťazné zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu —, pointou adventu je trpezlivé očakávanie.

Každý rok počas tohto mesačného očakávania, keď si budeme pripomínať príchod samotného Boha v ľudskom tele, si pripomíname aj Boží ľud, ktorý čakal storočia — storočia! — na príchod zasľúbeného Mesiáša, aby ich zachránil. Mali Božie zasľúbenia: potomstvo ženy, ktoré rozdrví hadiu hlavu (1. M 3:15; R 16:20), prorok ako Mojžiš (5. M 18:15, 18; Sk 3:22; 7:37), veľkňaz, ktorý by prekonal poriadok prvej zmluvy (Ž 110:4; Žid 5:4–6; 7:11–17), syn kráľa Dávida a dedič jeho trónu (Iz 9:7; Mt 1:1; 22:42), ktorý by bol väčší ako Dávid, ako jeho Pán (Ž 110:1). Po stáročia Boží ľud čakal.

Ale oni „nedosiahli, čo im bolo zasľúbené, lebo Boh predvídal pre nás niečo lepšie“ (Žid 11:39–40). Teraz žijeme v ére Mesiáša. Kristus prišiel ako vyvrcholenie histórie a ukázal nám Otca a Jeho zámery. Je pre nás dobré nacvičiť si trpezlivé očakávanie, ako to robil Boží ľud, aby sme obnovili a prehĺbili naše uznanie toho, čo v Ňom teraz máme.

Z tohto dôvodu je advent obdobím molových akordov, tak dobre zachytených v piesni Ó príď, ó príď, Emmanuel. Počas nášho čakania si prehrávame storočia túžobného a bolestivého očakávania, ktoré predchádzali Kristovmu príchodu, a naša radosť a vďačnosť za to, čo máme v Kristovi, sa tým prehlbuje a zlepšuje. Aj my žijeme s túžbou a očakávaním — Ježišovho druhého príchodu —, aj keď naše čakanie teraz nadobúda zásadne nový tvar a stúpa na predtým nepredvídanú úroveň nádeje a radosti z očakávania kvôli Jeho prvému príchodu.

Potom, na Štedrý deň, tieto molové akordy prechádzajú do veselých, slávnostných durových akordov piesne Joy to the World, a odstraňujú tak napätie minulých vekov a upriamujú našu pozornosť na druhý príchod, ktorý očakávame.

Advent vás zmení

Dobrý a mocný Boží dar zvyku nás učí dôležitú pravdu pre toto adventné obdobie: sviatky a slávnosti nielenže napĺňajú naše ústa smiechom a bruchá jedlom, ale formujú aj naše duše, či už k dobrému, alebo zlému.

„Počas nášho čakania si prehrávame storočia túžobného a bolestivého očakávania, ktoré predchádzali Kristovmu príchodu.“

December je jediným najvýraznejším mesiacom v našej spoločnosti. Má svoju vlastnú špecifickú výzdobu a hudbu. Má tú najvýraznejšiu atmosféru. Málokto verejne spochybňuje tvrdenie, že je „najúžasnejším obdobím roku,“ väčšina sa prispôsobí. A teraz, keď je december tu, sa nemôžete ubrániť tomu, aby vás to ovplyvnilo. Advent vás konfrontuje a buď sa budete podobať viac na Scrooga, alebo na pastierov, ktorí oslavovali a chválili Boha (L 2:20). Keď príde 24. december, budete do istej miery iní, či už viac ako Herodes, alebo ako mudrci, ktorí sa „zaradovali veľkou radosťou“ (Mt 2:10).

Tento advent vás zmení. Potom už nebudete rovnakí. Budete lepší alebo horší. Na každom advente záleží. Keď príde 24. december, budete ku Kristovi bližšie alebo ďalej od Neho? Budete k Nemu pozornejší alebo bezcitnejší? Bude váš pohľad na Jeho tvár zahmlený alebo Ho uvidíte oveľa jasnejšie a budete Ho poznávať s väčšou horlivosťou? Budete Ježiša viac poznávať a tešiť sa z Neho?

Poďte, uctievajme Ho

Zastavme sa na chvíľu počas adventu. Pristúpme k tomuto obdobiu s vierou (R 14:23), ako Boží ľud, pre Kristovu slávu a našu radosť v Ňom. Pripojte sa počas tohto adventu k nám a obdivujte rozmanitú Kristovu výnimočnosť: On je Boh aj človek, svätý a narodený z panny, vesmír udržuje mocou svojich slov a leží zabalený v jasliach.

Vyviniete osobitné úsilie, aby ste videli a zažili osobu Krista spolu s nami počas tohto adventu? On je hoden našich najlepších denných, týždenných a ročných zvykov.

Uverejnené 28. 11. 2020.