Unavený svet sa raduje

„Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem.“ (Mt 2:1–3)

Stará zmluva pripravovala Izrael na to, aby očakával príchod kráľa, ktorý bude vládnuť naveky. Nátan prorokoval, že z Dávidovho rodu vzíde kráľ a posadí sa na „trón, [ktorý] bude pevný naveky“ (2. S 7:16). Písmo opakovane predpovedalo budúceho vládcu, ktorý dá všetko do poriadku. Izrael mal s očakávaním hľadieť na prázdny Dávidov trón a čakať, až sa objaví Dávidov syn, ale aj Dávidov Pán (Mk 12:35–36). Čakali na ľudského kráľa, ale na viac ako ľudského kráľa — takého, ktorý ich nesklame ako predošlí králi, takého, ktorý bude spravodlivo vládnuť naveky.

Čo si myslelo nebo?

Možno teda uvažujeme, čo si anjeli mysleli o tom, ako zem privítala svojho dlho očakávaného Kráľa. Keď nakukli cez okraj neba, čo si asi tak pomysleli pri pohľade na Syna Božieho, ktorý sa stal telom a prebýval medzi ľuďmi (1. Pt 1:12)?

Ten Svätý, Svätý, Svätý, ktorého počas celej svojej existencie velebili, teraz mieril na zem. Počuli, ako Gabriel oznamuje Márii, že „Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida,“ nad ktorým slnko už nezapadne (L 1:31–33). Správa o tom bude pre všetkých ľudí veľkou radosťou (L 2:10–11). Nebeské vojská sa uprene zahľadeli na temný svet pod sebou a neočakávali nič iné než obrovské veselie z jeho príchodu.

„Keď mudrci uvideli hviezdu, urobili, čo robia všetci Bohom prebudení ľudia.“

Čo však videli v prvých chvíľach po príchode svojho Spasiteľa na zem? Keď prišli pohanskí „mudrci“ a pýtali sa na dieťa, „kráľ Herodes to počul, [a] predesil sa a s ním celý Jeruzalem“ (Mt 2:1–3).

Aké ohromné.

Štyri druhy Vianoc

Po štrnástich pokoleniach do Abraháma po Dávida, po štrnástich ďalších od Dávida po babylonské zajatie a ešte po ďalších štrnástich od zajatia až po narodenie Mesiáša — prišiel Ježiš Kristus, „syn Dávidov“ (Mt 1:1) do takých podmienok? Svet zaháľal v hriechu a omyloch — áno –, ale kvôli tomu sa veľmi netrápil.

Príchod Mesiáša v prvých kapitolách Matúšovho evanjelia sprevádzali štyri odlišné reakcie. Reakcie na Kráľa Ježiša, ktoré sa aj dnes dajú vidieť, keď čakáme jeho druhý príchod.

1. Kráľ, ktorý sa cíti v ohrození

„Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa.“ (Mt 2:3)

Keď sa kráľ Herodes dopočul, že sa mudrci pýtajú na kráľa, ktorý sa má narodiť, bol znepokojený. Nebol predsa on tým kráľom Židov, za ktorého ho ustanovil Rím? Jeho trón a žezlo boli v ohrození. Herodes sa usiloval to dieťa zničiť a konal tým ako agent v službách satanovej zúrivosti. „Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, ktorá porodila chlapca“ (Zjav 12:13). Satan sa snažil zaistiť, aby Dávidov trón zostal prázdny tak, že vyvraždí všetkých chlapcov v Betleheme mladších ako dva roky.

V Herodesovi vidíme ľudí bažiacich po moci a politických truľov, ktorí sa nechcú vzdať moci a dobrovoľne ju odovzdať Kristovi. Vidíme v ňom aj samých seba pred obrátením, keď sme menej okato a pri menšom počte obetí neznášali chvíle, počas ktorých bol v ohrození náš trón.

2. Zdesené masy ľudí

„Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem.“ (Mt 2:3)

Ľudí, kvôli ktorým Kristus prišiel, aby im priniesol pokoj a prosperitu, jeho príchod vydesil. „Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali“ (J 1:11). Prečo bol Izrael vydesený? Spievali veľké Dávidove žalmy, ktoré predpovedali príchod vlády Mesiáša (najmä Žalm 2 a Žalm 110). Prečo boli potom podráždení z jeho príchodu?

Nemôžeme sa domnievať, keďže poznáme svoje vlastné srdce, že Kristus pristihol týchto vydesených Jeruzalemčanov pri tom, že sú zaľúbení do sveta? Tento Kristus ešte nestihol vysloviť slová, ktoré by ich donútili zdvihnúť kamene. Jednoducho sa cítili pohodlne pri tom, ako sa veci majú. Prečo veci výrazne meniť? Cítili sa v padlom svete príjemne a pohodlne. Chceli si žiť vlastným životom, byť dobrými ľuďmi a na sviatky sa ukázať v synagóge — a na to nepotrebovali nového kráľa.

„Nebyť toho, že sme sa narodili z Boha, nikdy by sme si nevybrali byť zachránení.“

Aký bezútešný obraz ľudského srdca. Nebyť toho, že sme sa narodili z Boha, nikdy by sme si nevybrali byť zachránení. Namiesto pokriku „Hosana Synovi Dávidovmu!“ (Mt 21:15), by sme boli bývali uprostred davu, ktorý kričal: „Ukrižuj Ho, ukrižuj!“ (L 23:13–21)

3. Apatickí vodcovia

Táto skupina nás mätie asi najviac. Mágovia šli za duchovnými vodcami Izraela, aby zistili, kde sa nachádza dieťa. Bola to pre nich úloha, ktorú dobre zvládli. Rozmotali svoje zvitky a našli Micheáša 5:1, kde ich počujeme, ako čítajú sedemstoročné proroctvo:

„A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský.“ (Mt 2:6)

A potom sa pustili do svojich bežných povinností. Pokračovali v obchode ako zvyčajne. Neodišli s mágmi, aby sa mu poklonili. Pohanským kňazom povedali, kde môžu nájsť svojho Mesiáša, svojho Krista, svojho Kráľa, a potom sa vrátili k svojmu štúdiu tých istých Písem, ktoré zasľubovali:

„Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.“ (Iz 9:6)

„V Herodesovi vidíme samých seba pred obrátením, keď sme neznášali chvíle, počas ktorých bol v ohrození náš trón.“

Nemali miesta v hostincoch svojich náboženských systémov. Mágovia prišli zo vzdialených krajín, lebo vo hviezdach zbadali Boží rukopis, ale pastieri Izraela sa neunúvali cestovať šesť míľ, keď sa uprene dívali na proroctvá v Písme. Ich apatia sa vyfarbila o tridsať rokov neskôr, keď Pilát namietal proti ich žiadosti ukrižovať ho: „Vášho kráľa ukrižovať?“ Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, len cisára!“ (J 19:15)

4. Cestujúci ctitelia

„Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť.“ (Mt 2:3)

Keď mudrci uvideli hviezdu, urobili, čo robia všetci Bohom prebudení ľudia: nesmierne sa zaradovali, šli za Kristom, padli na kolená a klaňali sa mu. Bol Kráľom, ktorému sa treba klaňať, Kráľom hodným ich pokladov (Mt 2:10–11), lebo on bol ich Pokladom.

Uvideli, čo iní nevideli: kráľa, ktorý sa narodil bez koruny, trón, ktorý siahal do výšky jasieľ, kráľovstvo s hospodárskymi zvieratami, ktoré stáli na stráži. Uvideli, kto prišiel: Kráľ kráľov. Títo mudrci sa pridávajú k veľkolepému a málo pravdepodobnému radu veriacich v Novej zmluve, ktorí prídu, aby sa mu klaňali.

Unavený svet sa raduje

Ku koncu každého evanjelia dostane Ježiš otázku: „Či si Ty kráľ židovský?“ V každom prípade odpovedá: „Ty hovoríš.“

Dovtedy vidíme rôznych ľudí, ktorí sa klaňajú Ježišovi a vstupujú do tohto kráľovstva. Slepci, beznádejní zločinci, neznámi rybári, hriešnici, zahanbení, ochrnutí, vydedenci spoločnosti, ženy zlej povesti, posadnutí démonmi, spoločensky zle prijímaní ľudia, tí, ktorí nikam nepatria, bežne prichádzali k nemu, aby sa mu klaňali — kým pohodlní, domácky, zámožní, nábožensky založení, ale apatickí sa držia obďaleč.

Chorí a hriešnici, ktorí šli za ním, vedeli, že musia ísť. Ku komu inému by išli? Celé dejiny, celé Písmo, všetka pravda, krása a dobrota — ktoré všetci potrebujú — ich priviedli k nemu. On bol a je radosťou všetkých, ktorí sú unavení zo svojho hriechu, unavení z tohto padlého sveta, unavení z toho, keď nie sú s ním. Ježiš, Kráľ, ktorého sme si nevedeli predstaviť — Ježiš, Kráľ hoden všetkého nášho uctievania — prišiel. Pomazaný Boží, ktorého človek potrebuje, jeho vláda je stále životom a pokojom pre všetkých, ktorí v neho veria a čakajú na jeho návrat. Poďme a velebme ho!