Úžasná všednosť

Mladá mamička je sama so svojím dieťaťom, celá spotená, pomočená a oslintaná. Život sa zdá byť nezáživný a opakujúci sa. Ďalšia várka bielizne netrpezlivo čaká. Umývačka riadu prosí o vyloženie. Ďalšia plienka volá po výmene. Prvé roky rodičovstva môžu pripomínať vylievanie vane čajovou lyžičkou: trvá to príliš dlho a ide to príliš pomaly.

Opatrovateľ starnúceho rodiča je unavený a vyčerpaný. Už jedla? Vzal si svoje lieky? Môžeme si dovoliť prechodnú starostlivosť? Kto vyplní medzeru, ak budeme chcieť odísť? Na tejto náročnej ceste nie sú žiadne povzbudzujúce davy. Práca lásky sa pomaly vlečie, a je tak fyzicky a psychicky vyčerpávajúca.

Muž v strednom veku len pracuje a koniec je v nedohľadne. Nemá rád svoju prácu, ale vďaka nej platí účty a jeho rodina má jedlo na stole. Tvrdo pracuje, aby uživil tých, ktorých miluje, ale rozmýšľa, či je to to pravé. Prečo mu život pripadá taký bezvýznamný?

Dvadsaťročná absolventka s čerstvým titulom v ruke. Zamestnávatelia však nie sú nadšení a pracovné miesta sú nedostupné a slabo platené. Pracuje v miestnej kaviarni a čaká, kým jej personálne oddelenie odpovie na jej telefonáty. Po skončení štúdia nepredpokladala, že bude celý deň pripravovať latte z ovseného mlieka s lieskovými orieškami. Čo bude ďalej?

Pôsobí Boh uprostred všedných chvíľ života?

Obdobia rutiny, monotónnosti a neistoty v nás môžu vyvolať pochybnosti. Je toto to, k čomu som povolaný? Mal by som robiť niečo iné alebo pokračovať na tejto známej ceste? Niekedy Boh používa náš nepokoj, aby nás prebudil. Mali by sme robiť niečo iné. Boh nás posúva ďalej a používa túto neistotu, aby nás dostal tam, kde potrebujeme byť. V iných prípadoch nám však múdrosť velí zostať a pokračovať v ceste. Napriek tomu sa môžeme stále pýtať: Pracuje Boh v našom živote?

Vieme, že správna odpoveď je áno, ale čo ak nevidíme alebo necítime Božiu prítomnosť? Kde môžeme nájsť istotu, že Boh pôsobí uprostred všedných chvíľ nášho života?

Trpezlivosť pri vernej práci

Po prvé, Biblia nám pripomína, aby sme boli trpezliví v našom trápení. Ježiš učí svojich učeníkov, že kresťanský život je ako farmárčenie. Semená Božieho slova, keď sú zasadené do dobrej pôdy, „donášajú úžitok v trpezlivosti“ (L 8:15, preklad prof. Roháčka). Trvá roky, kým dosiahnu zrelosť. Korene potrebujú čas, aby rástli do hĺbky. Kmene potrebujú čas, aby zhrubli. Vetvy potrebujú čas, aby dostatočne zosilneli a udržali váhu ovocia.

„Kristus pôsobí nielen na najvyšších miestach života — keď zdolávame Alpy –, ale aj v údoliach a na rovinách.“

Takmer všetko, čo stojí za to, si vyžaduje čas. Tisíce prejavov lásky a vernosti kultivujú krásne manželstvo. Vychovať z detí bohabojných mužov a ženy si vyžaduje krv, pot a slzy počas mnohých rokov. Vybudovanie zbožného zboru si vyžaduje desaťročia vernej práce a kázania. Premena komunity, mesta alebo národa sa neuskutoční zo dňa na deň. Boh svoje dielo posvätenia spravidla neuponáhľa. Pomaly, ale isto pracuje na tom, aby nás pretvoril na obraz svojho Syna.

Pán nížin

Po druhé, listy apoštola Pavla odhaľujú, že Boh pôsobí v obyčajných ľuďoch, ktorí robia neobyčajné veci, aby dosiahli jeho božské zámery.

Na konci Listu Kolosenským Pavol spomína Tychikosa a Onezimosa, diakonov, ktorí pravdepodobne doručili listy svätým v Kolosách a Efeze, ako aj Filemonovi (Kol 4:7–9; Ef 6:21). Sú to milovaní bratia a verní služobníci, listoví doručovatelia vykonávajúci službu evanjelia. Pretože verne plnili svoju úlohu, tieto listy zaznievajú aj dnes.

Áno, Kristove kráľovstvo napreduje vďaka práci apoštolov, ale aj vďaka obyčajným verným kresťanom. Niektorí z nich sú v Pavlových listoch vyzdvihnutí, ale väčšina zostáva nemenovaná. Sú, takpovediac, nikým v cirkevných dejinách, ale ich práca bude znieť vo večnosti. Kristus pôsobí nielen na najvyšších miestach života — keď zdolávame Alpy –, ale aj v údoliach a na rovinách. On je Pánom, keď prechádzame nížinami, a dokonca aj vtedy, keď sa topíme v jame. On pôsobí v trhlinách života.

Tychikos mohol prechladnúť a použiť jeden z pergamenov, aby zapálil oheň. Spolu s Onezimom mohli misiu opustiť, keď sa naskytla lukratívnejšia príležitosť. Napriek tomu verne plnili svoje poslanie. Boh pôsobí prostredníctvom malej poslušnosti listových doručovateľov a spolupracovníkov, aby budoval svoju cirkev.

Nikdy nie je nuda

Po tretie, každá etapa, úloha alebo obdobie života je príležitosťou na oslavu Boha. Predtým sa Pavol v Liste Kolosanom venuje manželkám, manželom, deťom, otcom, sluhom a pánom (Kol 3:18–4:1). Nepredpokladá, že to, čo robíme doma, v manželstve, v práci alebo na poli, nie je dôležité. Manželky sa majú podriaďovať svojim mužom, „ako sa sluší v Pánovi“ (Kol 3:18). Deti majú poslúchať svojich rodičov, „lebo to je milé Pánovi“ (Kol 3:20). Sluhovia majú vo všetkom poslúchať „v bázni pred Pánom“ (Kol 3:22). Takáto verná poslušnosť vzdáva Bohu česť.

Nad touto časťou je nápis Kolosenským 3:17: „A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša.“ Ježiša môžeme uctievať od pondelka do piatku aj cez víkend. Môžeme to robiť, keď sú úlohy všedné alebo monotónne. V istom zmysle nikdy nie je nuda. V každej chvíli a pri každej úlohe môžeme konať ako pre Pána! Môžeme pracovať nie preto, aby sme získali peniaze, rešpekt alebo uznanie druhých, ale aby sme sa zapáčili Bohu.

C. S. Lewis napísal, že „neexistujú obyčajní smrteľníci.“ Každý má večnú dušu. Podobne neexistujú žiadne všedné momenty. Naša práca, čas strávený s rodinou, domáce projekty a práca na záhrade nie sú bezvýznamné. Môžeme jesť, piť a robiť všetko na Božiu slávu (1. K 10:31). Kristus pôsobí aj v bežných veciach.

Kristus vo všednosti

Boh vždy pracuje — vidíme to? Aktívne pôsobí v štrbinách a všednosti života. Monotónnosť nie je v rozpore s vernou evanjeliovou prácou. Naopak, vernosť sa pestuje v peci rutiny, kde sa učíme disciplíne, rozvíjame vytrvalosť, pestujeme trpezlivosť, a prispôsobujeme oči, aby sme videli Krista pri práci.

Aj keď vernú prácu nesprevádzajú fanfáry, naša práca v Kristovi nebude márna. Krista si uctievame, keď sa venujeme miliónom malých okamihov v našom živote: držíme dieťa, varíme jedlo, vedieme domácnosť, staráme sa o rodinu tým, že pracujeme.

Ak sa vám teda zdá, že život je nudný, dni dlhé, úlohy všedné a ťažká práca trvá už dosť dlho, zachovajte pokoj. Boh vás premieňa — chvíľu po chvíli, deň po dni, rok po roku — na obraz svojho Syna. Posilňuje vaše svaly viery, a preto buďte „pevní, neklátiví, rozhojňujte sa stále v diele Pánovom, vediac, že vaša námaha nie je márna v Pánovi“ (1. K 15:58).