Večné potešenie

„Potešenie." V tomto slove je hudba podobná Dávidovej, keď hral na harfe a odháňal zlého ducha melanchólie. Bola to významná česť pre Barnabáša byť nazvaný „Syn potešenia". Pán Ježiš je nazvaný „útechou Izraela". „Večné potešenie" — je vrcholom, pretože večnosť pokoja je jeho korunou a slávou. Čo je toto „večné potešenie"? Zahŕňa pocit odpustenia hriechov. Duch Svätý svedčí srdcu kresťana, že oblak jeho hriechov a mračno jeho priestupkov sú zotreté. Či nie je odpustenie hriechov večným potešením? Ďalej, Pán dáva svojmu ľudu trvalý pocit prijatia v Kristovi. Kresťan vie, že Boh pozerá na neho ako na stojaceho v nezrušiteľnom zväzku s Ježišom.

Spoločenstvo so vzkrieseným Pánom je večným potešením.

Hoci by nás ničila nemoc, či sme nevideli stovky veriacich rovnako šťastných v slabosti choroby, ako boli v sile a sviežosti zdravia? Hoci by šípy smrti prebodli naše srdce, naša útecha nezomiera. Či naše uši nepočuli piesne svätých, radujúcich sa z Božej živej lásky v ich srdciach keď umierali? Prijatie v Milovanom je večným potešením. O čo viac, kresťan má istotu toho, že je v bezpečí. Boh zasľúbil zachrániť tých, ktorí veria v Krista. Kresťan dôveruje Kristovi a verí, že Boh dodrží slovo a zachráni ho. Cíti, že je v bezpečí, pretože je spojený s Ježišovou osobou a prácou.