Vyžadujú neobyčajné tvrdenia aj mimoriadne dôkazy?

Fráza „Nezvyčajné tvrdenia si vyžadujú nezvyčajné dôkazy“ bola spopularizovaná Carlom Saganom (1934–1996), známym astronómom a spisovateľom, ktorý býval hosťom v sérii TV programov Cosmos (Vesmír).

Publikoval stovky vedeckých článkov a bol profesorom astronómie na Cornell University v New Yorku. Jeho stanovisko bolo nasledovné: „Ak niekto prináša mimoriadne tvrdenie, bolo by vhodné, aby dané tvrdenie hneď podporil aj mimoriadnymi dôkazmi.“ Ak napr. niekto tvrdí, že mimozemská civilizácia nadviazala kontakt s našou planétou, na overenie by sme určite potrebovali dostatočný dôkaz vo forme vesmírnej lode, alebo skutočného mimozemšťana. Nezvyčajné tvrdenia potrebujú aj nezvyčajné dôkazy.

V jadre tejto požiadavky je zdravý a normálny skepticizmus. Ďaleko od skutočnosti sú rôzni šarlatáni, ktorí prinášajú mimoriadne tvrdenia, bez akejkoľvek podpory. Nanešťastie dnes mnohým ľuďom chýba zdravé kritické myslenie a nevyhnutná miera nedôvery, ktorá by im pomohla vyhnúť sa oklamaniu rôznymi bláznivými teóriami. Osobne súhlasím s vyhlásením „Nezvyčajné tvrdenia si vyžadujú nezvyčajné dôkazy“ — až na veľmi málo výnimiek. Výnimky sú nasledovné:

Predpoklady

Potreba nezvyčajných dôkazov k nezvyčajným tvrdeniam znie všeobecne veľmi dobre, ale je subjektívna. Faktom je, že osobné predpoklady človeka veľmi silne vplývajú na to, ako a do akej miery bude určité stanovisko pre neho prijateľné. Vezmime si napr. vzkriesenie Ježiša Krista. Kresťanským predpokladom je, že Boh existuje, a práve preto mohol vzkriesiť Ježiša z mŕtvych. Dôkaz bol naplnený proroctvom, záznamom očitých svedkov, zmenou života učeníkov, a to je dosť na to, aby takýto dôkaz presvedčil ľudí, ktorí veria, že Boh existuje. Pre nich sú to postačujúce fakty na to, že Pán Ježiš bol vzkriesený.

Na druhej strane budú ateisti negovať vzkriesenie, pretože ak Boh podľa nich neexistuje, nemôže sa ani podieľať na Ježišovom vzkriesení. Ateisti by mimoriadne zázraky prijali iba vtedy, ak by prekonali svoje predsudky. Inými slovami, dôkaz by mal byť niečím nezvratným a skalopevným. Preto potrebujú skeptici nezvyčajné dôkazy.

Čo považovať za mimoriadny dôkaz?

Pri rozhovore so skeptikmi sa často pýtam, čo by pri vzkriesení Ježiša Krista považovali za mimoriadny dôkaz. Zvyčajne neponúknu nič rozumné. Za normálne záznamy by mali byť považované napísané udalosti. Za mimoriadny dôkaz je považovaný film, ale my vieme, že v čase života Pána Ježiša sa filmy nenakrúcali. Takže, platí pre Ježišovo zmŕtvychvstanie podmienka mimoriadnych dôkazu na mimoriadne tvrdenie? Vyzerá to tak, že nie. Potom, čo bolo Ježišovo vzkriesenie prijaté ako historická udalosť, zdá sa byť logické, prijať prirodzený historický dôkaz a prirodzené historické posúdenie takéhoto dôkazu. Vzkriesenie je historický fakt, a preto si aj nárokuje historickú presvedčivosť. Mali by byť v tomto prípade použité typické kritéria pre posúdenie historických tvrdení.

Aké kritéria slúžia na určenie toho, čo je neobyčajným dôkazom?

Skutočnosť je taká, že neexistuje exaktná vedecká metóda na potvrdenie presvedčivosti historických udalostí. Pri danom posúdení sa berie do úvahy aj určitý stupeň subjektivity. Rôzni ľudia budú mať rôzne požiadavky pre potvrdenie presvedčivosti starovekých javov. Tieto požiadavky sú založené na ich vlastných predpokladoch a na type dôkazu, ktorý je k dispozícii. Staroveké udalosti súvisia s ľudskou históriu a nemôžu byť nanovo zaznamenané a zopakované, preto sa musíme na dôkazy pozerať odlišne. To znamená, že požiadavka na neobyčajné dôkazy pre určenie starovekých javov je subjektívna a nedokonalá.

Je rozumné vytvárať kritériá pre neobyčajný dôkaz?

Skeptici vždy požadujú dôkaz, že Boh existuje alebo absolútny dôkaz, že Ježiš vstal z mŕtvych. Počul som mnohých ateistov, ktorí napr. hovorili, že skutočnosť Ježišovho vzkriesenia bude pre nich prijateľná len vtedy, ak bude dokázaná vedeckými metódami. My sami dobre vieme, že je to nemožné, pretože vedecká metóda si vyžaduje pozorovanie, experimentovanie a opakovanie a my nemôžeme použiť tieto požiadavky na udalosť, ktorá sa odohrala pred 2000 rokmi. Ateisti to vedia, a práve preto to vyžadujú. Predsa však ak kresťania nedokážu ponúknuť vedecký dôkaz vzkriesenia, ateisti si môžu donekonečna ospravedlňovať svoje presvedčenie.

Požiadavka absolútnej pravdy ignoruje skutočnosť, že existuje kategória „prijateľných dôkazov“. V logike je to napr. dedukcia a indukcia. Dedukcia je skúmanie záveru založeného na faktoch. Je to uvažovanie, ktoré vedie od celkového stavu ku konkrétnym faktom. Indukcia je vytváranie všeobecných princípov z konkrétnych faktov. Je to uvažovanie plynúce od špecifického k celkovému. Veľmi často používame deduktívne a induktívne uvažovanie na získanie záverov jednotlivých historických udalostí. V takom procese neexistuje podmienka „neobyčajných dôkazov“. Dôkaz je jednoducho preskúmaný vo svojich súvislostiach a to znamená, že je preskúmaný spôsobom, ktorý je v danom prípade vhodný.

Je to nasledovné:

Nemôžeme použiť metódu skúmania, experimentovania a zopakovania napr. na dôkaz existencie Napoleona. Na túto časť histórie sa nedá použiť takáto metodológia skúmania. Ale skeptici budú neustále požadovať, aby sa na Ježišovo vzkriesenie aplikovalo experimentovanie a zopakovanie, aj keď sa takto nesprávne aplikuje logická analýza.

Taktiež vieme, že všetky veci nie sme schopní zistiť s absolútnou presnosťou. Samotným pozorovaním nemôžeme dokázať existenciu Alexandra Veľkého (356–323 pred Kr.). Máme však staroveké spisy, obsahujúce záznamy očitých svedkov, ktoré jeho existenciu potvrdzujú. Pochybovači ochotne veria, že Alexander Veľký žil a to bez toho, aby potrebovali vedeckú metódu a neobyčajný dôkaz, ktorý tak tvrdo požadujú na dokázanie Ježišovej existencie.

Pochybovači hovoria, že Alexander Veľký o sebe nikdy netvrdil, že vstal z mŕtvych, takže na potvrdenie jeho existencie by bol dostatočný obyčajný dôkaz s prijateľnou pravdepodobnosťou. Alexander Veľký však podľa histórie podal neobyčajný výkon. Vo veku 33 rokov dobil celý, vtedy známy svet. Toto je určite neobyčajný skutok v histórii. Preto sa pýtam: Kde je mimoriadny dôkaz o tomto mimoriadnom tvrdení? Uplatnil niektorý skeptik princíp mimoriadneho dôkazu na mimoriadne tvrdenie aj pri dobyvateľskom diele Alexandra Veľkého? Ak nie, tak to prináša celý okruh otázok, týkajúcich sa osobných predpokladov a predsudkov. Ak potrebuje Ježišovo vzkriesenie neobyčajný dôkaz a Alexandrovo dobývanie nie a ak sú obe udalosti neobyčajnými historickými skutočnosťami, tak si nemôžem pomôcť, je tu rozpor.

Záver

Ak je pravdou, že Alexander Veľký si podmanil celý známy svet vo veku 33 rokov, tak to je naozaj bombastický výkon. Tento výkon však nemá vplyv na nikoho a taktiež nemení život ľudí okolo nás. Ak je však pravdou Ježišovo vzkriesenie, musíme hovoriť o úplne rozdielnych skutočnostiach. Ježiš tvrdil, že prišiel od Boha a priniesol pre ľudí posolstvo o nebi a pekle a o záchrane pre peklom, ktorá je možná jedine skrze Neho. Takéto tvrdenie vyžaduje mimoriadny dôkaz, napr. konanie zázrakov alebo vzkriesenie z mŕtvych. Výroky týkajúce sa Ježiša Krista majú hlboký dopad na ľudí a môžu im pripadať nepohodlné a neprijateľné. Preto ľudia nechcú prijať pravdu o tom, čo Ježiš tvrdil a zúfalo sa pokúšajú držať sa svojich predpokladov. Preto požadujú mimoriadne dôkazy. Či samotné vzkriesenie a činenie zázrakov nie je dôkazom toho, že Ježiš je Boh?

Ak však obraňujeme Bibliu a hovoríme o potrebe neobyčajných dôkazov na neobyčajné tvrdenia, nastoľujeme tým zároveň tieto otázky:

• Poskytnú naše predpoklady nezaujaté skúmanie dôkazov?
• Čo by sa malo pokladať za mimoriadny dôkaz?
• Aké kritérium použiť, aby sa niečo považovalo za mimoriadny dôkaz?
• Je vôbec rozumné vytvárať kritéria pre mimoriadne dôkazy?