Vzbura proti Mesiášovi

Veľkňazi túžili po jeho smrti. Ale nemohli ho zabiť len tak pod šírym nebom. Nie, ľud ho mal na to až príliš rád. A obraz, aký o nich mala verejnosť, bol beztak dosť narušený. Oň sa už predtým postaral Ježiš. Vyčistenie chrámu. Podobenstvá. Bystrý únik z každej slovnej pasce, ktorú mohli využiť vo svoj prospech. Potrebovali nájsť spôsob, ako ho v súkromí prichytiť pri nejakom slove alebo čine. A malo sa to stať rýchlo.    

Bol v Jeruzaleme, bol teda príhodný čas. Ale o dva dni bola Pascha. Dva dni. Čo by mali urobiť?

V tomto okamihu, v 14. kapitole Evanjelia podľa Marka, prenechávame veľkňazov ich vlastnej krvilačnosti a túžbe, ktorá ich zhrýzala a naša pozornosť sa prenáša na dom v Betánii, len zopár míľ na východ od Jeruzalema. Šimon Malomocný práve podával jedlo svojim hosťom. Ježiš, učeníci a zopár ďalších uvoľnene sedeli okolo jedálenského stola. A vtedy prišla ona. Evanjelium podľa Jána 12:3 nám hovorí, že tou ženou bola Mária, Lazarova sestra, ale Marek so spokojným svedomím neudáva jej meno: „Prišla žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti z pravej nardy. Rozbila alabastrovú nádobu a masť Mu vyliala na hlavu.“ (Mk 14:3).

Drahocennej. V skutočnosti bola pre niektorých stolujúcich až príliš drahocenná.  

Zradca uprostred dvanástich

Z nádoby vyšiel obsah v hodnote ročnej mzdy. A pre niektorých hostí sa vôňa, ktorou sa naplnila miestnosť, stala zápachom nepremenenej príležitosti. „Načo bola táto strata masti?“, sťažovali sa. „Lebo táto masť sa mohla predať za viac ako tristo denárov a tie dať chudobným.“ (Mk 14:4–5) Prázdne reči. Nešlo im o chudobných. To, po čom v skutočnosti túžili, bol mešec plný mincí, ktoré mohli minúť podľa vlastného uváženia. Prinajmenšom to bola Judášova túžba. Predaj masti by mu priniesol novú kôpku peňazí, z ktorej by mohol kradnúť (Jn 12:6).

Ježiš pokarhal reptajúcich, podobne ako to urobil s Galilejským jazerom. Ale vzbura sa začala tajne chystať. Marek prenáša pozornosť svojho rozprávania z Betánie späť na veľkňazov. Judáš, ten špión, zadychčaný z dvojmíľovej spiatočnej cesty do Jeruzalema, našiel náboženských vodcov vo svojej skrýši. Možno predychával hanbu, ktorá sa mu dostala skôr v Šimonovom dome. Možno mu jeho láska k peniazom zakalila zrak natoľko, že sa nedokázal spamätať zo straty, ktorej bol predtým svedkom. A nielen hocijakej straty, ale straty, ktorú Ježiš pochválil. „Dobrý skutok mi preukázala,“ povedal Ježiš. „Vopred mi pomazala telo na pohreb.“ (Mk 14:6, 8)

Možno si Judáš lámal hlavu nad týmito slovami počas cesty do Svätého mesta, ktorú strávil frflaním. Dobre, Ježiš. Si pripravený na pohreb? Postarám sa o to, aby si ho mal. Koniec-koncov, je mi zle z tej masti, čo celá vyšla navnivoč.     

Tridsať strieborných mincí

A tak Judáš ponúkol veľkňazom riešenie, na ktoré toľko čakali: zradí svojho majstra. Ale nie bez toho, aby za to niečo dostal. Marek jednoducho poznamenáva, že veľkňazi Judášovi sľúbili, že mu dajú peniaze (Mk 14:11). Slovo „sľúbili“ naznačuje, že Judáš nebol touto ponukou prekvapený. Zdá sa, že už predtým naliehal na kňazov, aby mu zaplatili. Matúš nám v skutočnosti hovorí to isté: „Nato jeden z dvanástich, Judáš Iškariotský, odišiel k veľkňazom a spýtal sa: Čo mi chcete dať, a ja vám Ho zradím? A vyplatili mu tridsať strieborných.“ (Mt 26:14–15)

Dráma 14. kapitoly Markovho evanjelia sa točí okolo dvoch postáv — ženy a Judáša — a ich opačných postojov k Ježišovi. Ale je tu aj tretia postava, zlovestný súper, ktorý pracuje potichu a potajomky.    

Peniaze.

Všimnite si, ako rýchlo dokáže Judáš so svojimi spoločníkmi v reptaní vyčísliť hodnotu masti v Šimonovom dome. Ako skúsení veritelia, tak dokázali okamžite vytušiť, koľko čo stojí, akú má hodnotu. Nardová masť ledva opustila nádobu a oni už počítali, hovoriac: „Táto masť sa mohla predať za viac ako tristo denárov.“ (Mk 14:5)

Neschopný vidieť hodnotu Krista

A predsa, je iróniou 14. kapitoly Markovho evanjelia, že Judáš videl hodnotu masti stekajúcej po Ježišovej hlave, ale už nevidel hodnotu Ježiša. Bol veriteľom so šedým zákalom. Preto tak veľmi zaútočil na tú ženu. Na druhej strane, žena rovnako spoznala cenu masti, ako aj hodnotu Ježiša. Preto rozbila nádobu s masťou.  

Posledná streda pred Veľkou nocou je tragickou pripomienkou slov, zapísaných v 1. Liste apoštola Pavla Timoteovi 6:10: „Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.“

Judáš videl hodnotu masti stekajúcej po Ježišovej hlave, ale už nevidel hodnotu Ježiša.

Ale táto streda je aj plná nádeje, pretože nám ukazuje, že Ježišova krása dokáže zlomiť očarenie z finančného zisku. Toto je odkaz, ktorý nám žena zanecháva, odkaz, ktorý Ježiš chcel, aby sme ho počúvali zas a znova: „Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete bude sa zvestovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“ (Mk 14:9)