Vzdávanie chvál v zlý deň

Je piatok večer a mladá slečna čaká doma na svojho dlhoročného priateľa, aby ju zobral na večeru. Nedohodli sa na konkrétnom čase svojho rande, ale o šiestej už čaká na začiatok svojho večera vo svojej izbe.

A zrazu je 18:10. A čoskoro aj 18:30.

Konečne, o 18:42 začuje zatrúbenie na príjazdovej ceste. Bojujúc so sklamaním, vrúti sa do auta svojho priateľa a vyštverá sa na cesto spolujazdca.

„Kam chceš ísť?“, pýta sa jej.

„Je mi to jedno,“ odpovedá. Nič nemôže byť ďalej od pravdy.

„Panera?“, navrhne jej.

Jeho otec je manažérom v miestnej Panere, takže je jasné, že jej priateľovi nejde o to, aby na ňu minul príliš veľa peňazí. A je vôbec niečo zmysluplné na žemliach?

Zaparkujú. Keď vojdú do reštaurácie, z povinnosti si „zoberie dve“.

On je ticho, istým znakom toho je, že je mysľou inde, nevšímavý. Každé sŕknutie z jej brokolicovo-čedarovej polievky odvieva preč nielen tú polievku, ale aj jej nádej v úžasný večer.

„Chceš ísť na pláž?“, spýta sa jej.

Na pláž? Och, nie. Keby vedela, že chce ísť na pláž, vôbec by si nebola obliekla ten pletený sveter. Aká katastrofa! Môže tento večer ešte niečo zmeniť?

Všetko sa mení

Teraz si opäť predstav začiatok toho istého večera. Ale tentoraz o šiestej zvoní mladej slečne telefón. Je to jej kamarátka, ktorá jej volá z nákupného centra.

„Áno?“

„Tipni si, koho som videla v nákupnom centre? Bol to tvoj priateľ. Dievča, on bol v klenotníctve! A videla som ho s krabičkou s prsteňom! Dnes je večer, kedy sa zasnúbite! Začni plánovať svadbu!“

Všetko sa mení. Teraz každý ubehnutý moment buduje v jej srdce očakávanie. Je 18:10. Potom 18:30. „Wáu,“ uvažuje, „fakt musí plánovať niečo veľké!“

O 18:42 počuje zatrúbenie na jej príjazdovej ceste. Bojujúc so vzrušením sa snaží, aby sa k autu svojho priateľa nerozbehla. Vyšplhá sa do sedadla spolujazdca.

„Kam chceš ísť?“, pýta sa jej.

„Je mi to jedno,“ odpovedá. Má tým na mysli: Kdekoľvek ma zoberieš, bude to perfektné.

„Panera?“ navrhne jej.

Jeho otec je manažérom v Panere, takže je jasné, že v reštaurácii pripravil niečo špeciálne. A žemle sú tvarované úplne ako… ach jaj.

Zaparkujú a vojdú do reštaurácie. Keď si objednáva, dochádza jej, že si „vyberá dve“, kým ich smrť nerozdelí.

On je ticho, istý znak toho, že jeho myseľ je naplnená nervóznou ťažobou tejto chvíle. A ona sŕka svoju brokolicovo-čedarovú polievku, hľadajúc v každom súste ukrytý prsteň.

„Chceš ísť na pláž?“, pýta sa jej.

Na pláž? Ach jaj! Slnko bude nad tou plážou zapadať približne o tridsať minút! Aké perfektné zakončenie tohto večera.

Osobný uhol pohľadu

Keď vieš, ako sa príbeh skončí, všetko sa mení.

Takže, veriaci, ako sa skončí tvoj príbeh?

Vzkriesením. Tvoje pominuteľné, pohanené, slabé a padnuté telo s najväčšou pravdepodobnosťou umrie (ak teda Ježiš nepríde skôr). Ale vzkriesené bude ako nepominuteľné, slávne, mocné a duchovné (1. Korintským 15:42–44). Vo svojom tele uvidíš Boha (Jób 19:26).

Zjednotením. Hoci si ho nevidel, miluješ Ho (1. Petrov 1:8). Tvoj nárek pre tvojho „Abba, Otca“ bude vypočutý, keď budeš hodený do jeho náručia. Tvoj príbeh sa končí Ježišom, ktorého vidíš tvárou v tvár.

A svadbou. Tvoj ženích príde na oblakoch so slávnou suitou anjelov, aby ťa vzal domov, ktorý pripravoval na celú večnosť. Naše malé ochutnávky prichádzajúceho kráľovstva budú naplnené hostinou — svadobnou hostinou. Začni sa pripravovať na svadbu!

Pokúšaš sa chváliť Boha aj v zlý deň? Keď prichádzaš so svojím zborom vzdávať chválu, hľaď na pripomenutia o konci. Pretože koncom si môžeme byť istí, nehnuteľní a neustále pretekajúci v Pánovom diele (1. Korinstkým 15:58). Dovoľ dnes Božiemu zasľúbenému slávnemu koncu tvarovať tvoje prežívanie okolností, v ktorých sa nachádzaš.

Uverejnené 6.1.2015