Základné zásady pri šírení svojej viery

Boh použil Filipa, aby viedol druhých k Ježišovi dvoma formami evanjelizácie. V úvodnej časti 8. kapitoly Skutkov apoštolov je Filip zapojený do niečoho, čo možno nazvete hromadnou evanjelizáciou. Neskôr ho vidíme, ako robí osobnú evanjelizáciu, keď sa osamote rozpráva s Etiópčanom.

Boh používa obidve formy evanjelizácie, aby sa evanjelium dostalo k ľuďom. Je zaujímavé, ako ukázali prieskumy, že 85 % ľudí, ktorí na verejnej evanjelizácii prišli dopredu, tam pozval priateľ. V istom zmysle slova tu ide o osobnú evanjelizáciu, ktorá využíva verejné evanjelizačné podujatie, ktoré niekomu približuje Krista.

Úryvok zaznamenaný v Skutkoch apoštolov 8:26–40 prezentuje viacero dôležitých zásad, ktoré by ste mali mať na pamäti, keď svedčíte druhým ľuďom.

Zásada 1: Neste Bohom dané bremeno za stratených a majte s nimi súcit

Na začiatku dňa nikdy dopredu nevieme, či má pre nás Pán prichystaný plán šíriť Jeho evanjelium s viacerými ľuďmi naraz — napríklad skupinou priateľov či rodinou — alebo len s jednotlivcom. Ale naše svedectvo vyjde naprázdno, ak nebudeme mať súcit s ľuďmi, s ktorým sa rozprávame. Na to by sme mali myslieť. Tu sú štyri základné pravdy o ľuďoch, ktoré musíte pochopiť:

• Každý život bez Krista nevyhnutne trpí prázdnotou.
• Každý človek prežíva osamelosť.
• Každý trpí pocitom viny.
• Existuje strach zo smrti, ktorý sa týka všetkých.

Niektorí ľudia sa môžu javiť ako takí, ktorí majú všetko, ale bez ohľadu na to, koľko majú peňazí, majetku, sexu či moci, nevyhnutne trpia prázdnotou. Každý túži po vnútornej istote a pokoji — a nič okrem Krista nedokáže naplniť túto potrebu. Keď spoznáte plnosť, ktorú ponúka život v Kristovi, a pochopíte tieto základné fakty o ľuďoch všeobecne, budete mať väčšiu túžbu podeliť sa s nádejou, ktorá je vo vás.

Zásada 2: Choďte za tými, ktorí potrebujú Krista

Táto zásada pravdepodobne vysvetľuje, prečo Filip napriek tomu, že bol nútený odísť z mesta, ktoré mu bolo domovom, zvestoval posolstvo o Kristovi, kdekoľvek šiel — aj keď to mala byť skupina ľudí, o ktorých ho v minulosti učili, že ich má nenávidieť. V tomto prípade išiel do Samárie (Sk 8:4–5).

Ako Žida ho vychovávali, aby bol voči Samaritánom prirodzene zaujatý. A predsa, Filip jednoducho poslúchal vedenie svojho Pána, Ježiša, ktorý už predtým v Samárii zasadil prvé semienko, keď sa rozprával so ženou pri studni.

Apoštol Pavol nám pripomína tajomné dielo obrátenia procesom sejby a žatvy: „Ja som zasadil, Apollo polial, ale Boh dal vzrast; takže ani ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, nič nie je, ale Boh, ktorý dáva vzrast. Kto sadí a kto polieva, sú jedno, ale každý dostane svoju odmenu podľa vlastnej práce.“ (1. K 3:6–8)

Tento úryvok názorne ukazuje, že Boh si často používa mnohých kresťanov, aby niekoho získal pre Krista. Pouvažujte nad príbehom štyroch mužov, ktorí priniesli svojho ochrnutého priateľa k Ježišovi, aby ho uzdravil (Mk 2:3–12). Títo štyria, ktorí svorne pracovali, dokázali priviesť toho muža k Pánovi.

Zásada 3: Buďte otvorení a prístupní vedeniu Božieho Svätého Ducha

Filip sa dozvedel, kam má ísť. Počul vedenie Svätého Ducha (Sk 8:26). To môže úplne ovplyvniť situáciu, v ktorej jeden rozpráva druhému o svojej viere.

Čo nám Duch Boží dnes hovorí? Spomeňte si na Pavlove slová Timotejovi: „Zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod“ (2. Tim 4:2). Musíme počúvať, čo Pán hovorí. Ako Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma“ (J 10:27). Možno to príde v podobe nejakého dojmu, či vnímania bremena, s ktorým potrebuje niekto pomôcť. Ale vy to musíte prijať ako možné vedenie od samotného Pána.

Zásada 4: Buďte voči Božiemu vedeniu poslušní

Čítame, že Filip „vstal a šiel“ (Sk 8:27). Bol poslušný Božiemu volaniu. Boh povedal inej osobe, aby vstala a šla — a on vstal a šiel opačným smerom! Volal sa Jonáš, a potom čo ho Pán jemne prehovoril, začal veci vnímať Božími očami. Boh ho vtedy použil, aby stál v čele najväčšieho prebudenia v ľudských dejinách (pozri knihu Jonáš).

Filip mohol ľahko spochybniť logiku takého rozhodnutia. Veď bol v Samárii uprostred prebudenia najvyššieho stupňa, v ktorom mnohí nachádzali vieru, konali sa zázraky a ľudia boli oslobodzovaní od démonov. Mohol sa s anjelom hádať: „Čože? Zanechať v Samárii toto mocné dielo, aby som šiel na púšť? Som 80 míľ od miesta, na ktoré chceš, aby som šiel. Apoštoli a iní veriaci sú prinajmenšom o 30 míľ bližšie. Prečo jednoducho nepoužiješ jedného z nich?“

Ale Filip sa nehádal. Poslúchol — aj napriek tomu, že úplne nerozumel, prečo Boh od neho chce, aby to urobil. A Boh vedel, že Filip je na túto prácu tým správnym človekom. Boh výnimočným spôsobom vopred pripravil tak Filipa, ako aj cieľovú osobu na túto jedinečnú chvíľu.

Boh výnimočne pripravil aj vás. Ale ak tú chvíľu neuchopíte, nájde si niekoho iného, kto vás nahradí. V príbehu o kráľovnej Ester jej bratranec Mordochaj pochopil tento aspekt Božieho diela na zemi a Ester povedal: „Ak budeš v tejto chvíli mlčať, úľava a záchrana príde Židom z inej strany, ale ty a tvoja rodina zahyniete. A kto vie, či si nebola vyvolená na kraľovanie práve pre takú chvíľu, ako je táto?“ (Est 4:14)

Keď vám Boh povie, aby ste šli a niečo urobili, On vidí situáciu v jej celistvosti, kým my sme obmedzení len jej úlomkami. Boh nám zvyčajne nedáva podrobne spracovaný plán, ale skôr nás vedie po malých krokoch. Ak nie ste ochotní urobiť prvý krok, neočakávajte od Neho, že vám dá urobiť druhý!

Je zaujímavé, že sa Boh rozhodol premiestniť Filipa z veľkého prebudenia, aby oslovil jedného jediného človeka. To ukazuje, že Boh sa s nadšením zaujíma o jednotlivcov. Ako v podobenstve o stratenej ovci, tak je ochotný zanechať 99, aby hľadal jedného strateného baránka (L 15:4–7).

Zásada 5: Buďte ohľaduplní a zrozumiteľní

Keď sa Filip priblížil k eunuchovi z Etiópie, opýtal sa: „Či aj rozumieš, čo čítaš?“ (Sk 8:30) Nezačína otázkami ako „Si spasený?“ či „Vieš, že ideš do pekla?“ Namiesto toho Filip rozvíja s mužom dialóg. Muž najprv hovorí, a potom počúva.

Jedným z najlepších spôsobov, akým môžete druhému povedať o svojej viere, je chvíľu toho človeka počúvať. Opýtajte sa na jeho názory, jeho situáciu, jeho myšlienky. Potom sa od toho odrazte. To je model, ktorý nám Ježiš dáva, aby sme ho uplatnili pri osobnom stretnutí s jednotlivcom (napr. žena pri studni v Evanjeliu podľa Jána 4:7–30).

Potom čo odpovedal na Filipovu ohľaduplnú otázku, tento prázdny muž z Etiópie našiel Ježiša Krista. Požiadal Filipa, aby ho sprevádzal, či ukázal mu cestu.

Boh vás chce použiť, aby ukázal ďalším ľuďom cestu

„Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?“ (R 10:14)

„Keďže svet (vlastnou) múdrosťou nepoznal Boha v Jeho múdrosti, zaľúbilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom kázania (o Kristovi)“ (1. K 1:21)

Tento posledný verš nehovorí, že sa Bohu zaľúbilo spasiť bláznivým kázaním, alebo sa Bohu zaľúbilo spasiť tých, ktorí veria, cez kresťanskú zábavu. Vraví: „bláznovstvom kázania (o Kristovi)“. Inými slovami, Boh zachraňuje ľudí prostredníctvom jednoduchého posolstva evanjelia. Slovami slepého muža, ktorého uzdravil Ježiš: „Jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím.“ (J 9:25)

Využitá príležitosť

V novembri 1996 médiá ohlásili príbeh uneseného prúdového lietadla so 163 cestujúcimi a 12 členmi posádky, ktoré havarovalo neďaleko Komorských ostrovov, pretože sa mu minulo palivo. Čo sme nikde nečítali ani nepočuli, bol dramatický príbeh o tom, čo Boh urobil v posledných momentoch tohto osudného letu. Na palube bol muž menom Andrew Meekens, starší zboru Medzinárodnej evanjelickej cirkvi Addis Ababa v Etiópii. Bol na ceste na biblickú konferenciu. Opísali ho ako rezervovaného človeka, a predsa hlboko oddaného vo svojej viere. Podľa tých, čo haváriu prežili, keď pilot oznámil, že sa pokúsi o núdzové pristátie, Meekens, využijúc túto chvíľu, sa postavil a rýchlo povedal všetkým na palube posolstvo evanjelia a vyzval ľudí, aby na to reagovali. Letuška, ktorá prežila, povedala, že asi 20 ľudí prijalo Krista, vrátane letušky-kolegyne, ktorá haváriu neprežila.

Hoci príležitosti, ktoré vám Boh dáva, aby ste povedali druhým o svojej viere, možno nie sú také dramatické, sú však pre Pána rovnako dôležité. Ak sa budete riadiť týmito biblickými zásadami pre osobnú evanjelizáciu, ako Filip z ranej cirkvi, určite uvidíte, ako si vás Boh použije úžasným spôsobom.

Zásada 6: Musíme sa prispôsobiť situácii

Boh viedol Filipa k hosťujúcemu hodnostárovi, ktorý v skutočnosti navštívil predtým Jeruzalem, aby tam hľadal Boha a teraz čítal z Knihy Izaiáš. Mohli by ste to nazvať Božím riadením.

Filip zhodnotil situáciu tak, že sa muža opýtal na to, čo čítal (Sk 8:30). Keď zistil, že muž číta 53. kapitolu Izaiáša (kapitola, ktorá prorocky hovorí o Ježišovi), podľa toho prispôsobil svoje posolstvo: „Vtedy Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom Písma, zvestoval mu Ježiša“ (Sk 8:35).

Filip našiel ich spoločný záujem, na ktorom postavil svoje posolstvo. Apoštol Pavol o tom hovoril vo svojom 1. liste Korinským:

„Dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal. Židom som bol Žid, aby som Židov získal; tým, čo sú pod zákonom, (bol som aj ja) akoby pod zákonom, hoci nie som pod zákonom, aby som získal tých, čo sú pod zákonom; tým, čo sú bez zákona, (bol som) akoby bez zákona, hoci nie som bez zákona Božieho, keďže som pod zákonom Kristovým, aby som získal tých, čo sú bez zákona; slabým bol som slabý, aby som slabých získal; všetkým bol som všetko, aby som aspoň niektorých priviedol ku spaseniu. A to všetko robím pre evanjelium, aby som bol jeho spoluúčastníkom.“ (1. K 9:19–23)

Rybári ľudí

Ježiš povedal: „Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí!“ (Mt 4:19)

Doslovnejší preklad tohto verša znie: „Spôsobím, že budete loviť živých ľudí.“ Toto grécke sloveso je použité iba na jednom inom mieste v Biblii. Keď Pavol hovorí o neveriacich, povie: „… že prídu k rozumu, keď sa vymania z osídiel diabla, ktorý ich drží v zajatí, aby konali jeho vôľu.“ (2. Tim 2:26).

Inými slovami, podľa týchto dvoch pasáží z Písma môžeme buď loviť živých ľudí my, alebo bude živých ľudí loviť diabol.

Zásada 7: Musíme nájsť správnu návnadu

Tak ako skúsení rybári používajú špeciálne návnady a vnadidlá, aby ulovili určité ryby, i my potrebujeme používať rôzne druhy návnad, keď ideme loviť živých ľudí z mora života. Ježiš nám v tomto ohľade dáva dokonalý príklad. Pri pohľade do ktoréhokoľvek evanjelia vidíme, že nikdy sa nezachová k dvom ľuďom presne rovnakým spôsobom.

• • • So ženou, ktorá sa po celý život snažila vyplniť svoju prázdnotu zlyhávajúcimi vzťahmi s mužmi, Ježiš hovoril o najhlbšom duchovnom smäde (pozrite J 4:5–29).
    • S mužom ohromného intelektu, ktorý bol odborníkom na teológiu, sa Ježiš zhováral o potrebe „znova sa narodiť“, pričom používal až detské výrazy (pozrite J 3:1–21).
    • Osamelému vydedencovi, ktorý nemal priateľov a posadil sa na strom, aby zahliadol Ježiša v zástupe ľudí, ponúkol Ježiš priateľstvo a zavolal na neho, aby zišiel dolu a mohli sa spolu najesť (pozrite L 19:1–10).
    • So ženou, ktorú v skutočnosti prichytili pri cudzoložstve, Ježiš hovoril o milosrdenstve (pozrite J 8:3–11).

Podobne ako Ježiš musíme rozoznávať špeciálne potreby jednotlivcov, keď predstavujeme evanjelium. Boh hľadá zodpovedných ostrostrelcov, nie strelcov z guľometu spoliehajúcich sa na náhodu.

Billy Graham raz povedal: „Vo svojej službe som veľakrát citoval pri kázni nejaký verš z Biblie — niekedy bez toho, aby som to dopredu plánoval –, a niekto mi raz po skončení povedal, že to bol práve ten verš, ktorý si Duch Svätý použil, aby ho usvedčil a priviedol k viere.“ Či nie je moje slovo ako oheň… a ako kladivo, čo drví skalu?