Žiadne utrpenie nie je neviditeľné

Aký má zmysel trpieť v skrytosti?

Táto otázka ma prenasledovala celé roky. Rozmýšľala som, či majú nejaký zmysel dni, mesiace a dokonca desaťročia bolesti, ktorej nikto nie je svedkom. Moje utrpenie nebolo úhľadné a prehľadné, s určitým začiatkom, krátkym trvaním a jasným cieľom. Vlieklo sa, až som bola v pokušení vzdať sa nádeje a hnevať sa na moje okolnosti. Kládla som si otázku, či moja vernosť má zmysel. Predpokladala som, že moja súkromná reakcia na utrpenie je v konečnom dôsledku nepodstatná.

Nič nemohlo byť ďalej od pravdy.

„Naše utrpenie v skutočnosti nikdy nie je súkromné, pretože všetko, čo robíme a hovoríme, sleduje neviditeľný svet.“

Odvtedy som sa naučila, že naše súkromné utrpenie nie je bezvýznamné, ale má obrovský význam s ďalekosiahlymi a večnými dôsledkami. Naše utrpenie v skutočnosti nikdy nie je súkromné, pretože všetko, čo robíme a hovoríme, sleduje neviditeľný svet, svet anjelov a démonov, mocností a kniežatstiev, veľkého oblaku svedkov a nášho samotného trojjediného Boha. Aj keď to pre niekoho môže znieť znepokojujúco, vedomie, že sme obklopení všetkými týmito neviditeľnými divákmi, ma inšpirovalo k tomu, aby som sa cez vlastnú bolesť pretláčala ďalej.

(Neviditeľný) svet, ktorý sa pozerá

Možno mám pocit, že nikto nevidí alebo nevie, čím prechádzam, ale v skutočnosti sme všetci na obrovskom bojisku, kde anjeli a démoni naťahujú krky, aby zistili, čo sa cez nás môžu dozvedieť o Bohu. Sledujú, ako nám Boh pomáha, ako jeho prítomnosť rozptyľuje náš strach a ako inšpiruje naše uctievanie. Naše životy sú vystavené na obdiv. Toto nie je sci-fi fantázia ani nejaký upokojujúci mýtus, ktorý má zmierniť našu bolesť a osamelosť. Nie, ohromujúca pravda o tom, že sme neustále pozorovaní, je pevne zakotvená v Písme.

Vieme, že sme obklopení veľkým oblakom svedkov (Žid 12:1), ktorý zahŕňa „strážcov,“ nebeské bytosti, ktoré vidia, čo sa deje na zemi (Dan 4:13, 17). Satan nás tiež pozoruje, obviňuje nás pred Bohom (Zach 3:1; Zjav 12:10), ako to urobil s Jóbom (Job 1:6–12), zatiaľ čo jeho padlí anjeli, „zlí duchovia v nebesiach,“ uskutočňujú jeho plány (Ef 6:12). Satan chce, aby sme pochybovali o Božej dobrote a verili, že Božia hodnota je spojená s materiálnymi požehnaniami, ktoré dáva. Keď teda uprostred skúšky dobrorečíme Bohu, ukazujeme satanovi a jeho démonom veľkosť a hodnotu Boha, ktorého odmietli.

Mnohé nebeské bytosti sú anjeli, ktorí nás pozorne sledujú a Boh ich posiela ako odpoveď na naše modlitby (Dan 9:21–23), často nás obklopujú ochranou, ktorú nevidíme (2. Kr 6:17; Ž 34:7). Tešia sa, keď hriešnici činia pokánie (L 15:10) a pozorne nazerajú do našich životov, aby pochopili Božie tajomstvá (1. Pt 1:12).

Prvýkrát som počula o pozornosti neviditeľného sveta od Johna Pipera, keď rozoberal knihu Jób a zdôraznil, ako Jóbova verná odpoveď ukázala hodnotu Boha pre nebeské sféry. Videla som, že záleží na mojej reakcii na utrpenie — nielen kvôli mne, nielen pre mňa, ale aj preto, že pozorujúci svet (svet, ktorý nevidím ani nepočujem) čaká, ako budem reagovať na skúšky. Môj život je na Božiu slávu, a keď nájdem uspokojenie v Bohu, a nie v jeho daroch, upozorňujem na Božiu hodnotu obrovské, neviditeľné publikum. A tento reflektor svieti ešte jasnejšie, keď som zmietaná bolesťou alebo príliš vyčerpaná, aby som sa pohla, alebo sa cítim obklopená umŕtvujúcou otupenosťou, a napriek tomu sa rozhodnem chváliť Boha.

Zjavovanie múdrosti nebesiam

List Efezským 3:10 túto pravdu nádherne podčiarkuje. Pavlovi bola daná Božia milosť, aby hlásal Kristove bohatstvo a tajomstvo evanjelia, „aby tak teraz kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach oznámená bola cirkvou rozmanitá múdrosť Božia.“ To znamená, že skrze cirkev, skrze teba a mňa, sa nebeským sféram zjavuje Božia múdrosť. Anjeli a démoni sa učia o Bohu tým, že sledujú, ako reagujeme na utrpenie.

Charles Spurgeon nám podáva vzrušujúci obraz toho, ako sa anjeli učia prostredníctvom nás:

Tak ako nám každý deň prináša každodenný chlieb, tak každý deň prináša do neba každodennú tému zázrakov a anjeli získavajú nové poznatky zo stále nových skúseností Božieho ľudu. Dnes sa skláňajú z nebeských hradieb, aby sa pozreli na vás, vy skúšaní veriaci; pozerajú do vašej pece ako babylonský kráľ a uvidia s vami štvrtého človeka podobného Synovi Božiemu. Sledujú vás, synovia Izraela na púšti; vidia miesta vášho tábora a krajinu, do ktorej sa ponáhľate; a keď označia ohnivý oblačný stĺp, ktorý vás vedie, a anjela Božieho domu, ktorý vedie voz, objavujú na každom kroku cesty úžasnú Božiu múdrosť. (Another and a Nobler Exhibition)

Keď nás neviditeľný svet pozoruje, vidí, že nás podopiera Božia milosť, jeho moc nás vyslobodzuje a jeho útecha nás povzbudzuje. Vidia, ako dobrorečíme Bohu v chorobe i v zdraví, a sú svedkami Božej mnohorakej múdrosti, keď všetko v našom živote používa na dobro. So všetkými týmito pozorovateľmi má naša vernosť vesmírny dosah. Otriasame vesmírom tým, že sa rozhodneme žehnať Bohu uprostred skúšky, čím ukazujeme, že Boh je naozaj naším pokladom, a to aj teraz, a že je hodný uctievania.

Nikdy netrpíme sami

Joni Eareckson Tada ukazuje túto skutočnosť lepšie ako ktokoľvek iný, koho poznám. Raz mi v jednom rozhovore povedala: „Keď ma v noci trápi bolesť, myslím na List Efezským 3:10 a uvedomujem si, že sa na mňa pozerá veľa ľudí. Pozorujú ma. Chcem, aby môj život bol tabuľou, na ktorú Boh kreslí o sebe tieto neuveriteľné lekcie. Nechcem urobiť nič, čo by Boha očiernilo alebo ho urobilo nedôveryhodným.“

Na konferencii True Woman v roku 2010 túto myšlienku zopakovala a povedala: „Ani neviem, koľkokrát som sa dokázala presadiť, pretože som vedela, že môj život je vystavený na obdiv. Netrpíme pre nič za nič a nikdy netrpíme sami… Moja reakcia na ťažkosti nikdy nie je izolovaná. Nie je pravda, že to nikoho nezaujíma a ani, že si to nikto nevšíma. V stávke je veľa a v hre je aj Božia povesť. Všetko je to na Božiu slávu.“

Ako nám Joni pripomína, každý deň sa môžeme rozhodnúť ukázať Kristovu nesmiernu hodnotu neviditeľnému svetu. Môžeme oslavovať Boha, keď sme nespravodlivo obvinení, a rozhodnúť sa reagovať s milosťou. Keď sa bojíme o milovanú osobu a rozhodneme sa nebáť. Keď nás sužuje fyzická alebo emocionálna bolesť a rozhodneme sa chváliť Boha cez slzy. Na všetkých týchto rozhodnutiach záleží, pretože nebeský zástup sa pozerá.

Na vašom utrpení naozaj záleží

Hoci máme tú česť ohlasovať vesmíru veľkosť nášho Boha, niekedy sa cítime príliš zlomení alebo slabí, aby sme sa o to zaujímali. Utrpenie nás vyčerpáva a my potrebujeme útechu Kristovej lásky, keď vieme, že si naše meno vyryl do dlaní svojich rúk, zjazvených klincami (Iz 49:16). Láskavo na nás dozerá.

„Anjeli a démoni sa učia o Bohu tým, že sledujú, ako reagujeme na utrpenie.“

Ježiš vie, kedy sedíme a kedy vstávame, pozná každú našu myšlienku a každé slovo ešte skôr, ako ho vyslovíme (Ž 139:1–4). Vidí naše tiché utrpenie, približuje sa nám v ňom a stále sa za nás prihovára (R 8:34). Modlí sa za nás, aby sme vytrvali v bolesti, a stará sa o to, aby naša viera nesklamala. Je stále s nami (Mt 28:20), a keď budeme verní až do smrti, môžeme vidieť Ježiša, ako stojí v nebi a víta nás (Sk 7:55).

V nebi dostaneme odmenu za svoju vernosť. Odmenu spojenú s tým, čo sme vytrpeli, pretože sme si istí, že naše utrpenie na zemi niečo prináša a pripravuje nám nepredstaviteľnú váhu slávy, ktorú jedného dňa zažijeme (2. K 4:17).

Neverte teda lži, že na vašom utrpení nezáleží, že sa nikto nepozerá a že vaša vernosť nemá zmysel. Aj keď sa môže zdať, že trpíte sami v tmavej miestnosti, v skutočnosti ste na obrovskom javisku s nespočetným množstvom očitých svedkov. A v stávke je viac, než si myslíte. Tak sa do toho pustite. Bojujte s radosťou. Zostaňte verní. Naše životy sú vystavené na obdiv.