Život je krehký, ale Boh je verný

Ráno pred tým, než sa to stalo, som šla k svojmu kardiológovi na rutinnú kontrolu. Tieto návštevy boli vždy skôr formalitou, odkedy posledné výsledky nevykazovali nijakú zmenu od mojej mladosti. Tentoraz sa však môj lekár rozhodol spraviť ešte jeden test — skôr zo zvedavosti, než že by mu môj zdravotný stav naznačoval, aby to spravil. Musela som 24 hodín nosiť prístroj na monitorovanie, aby neboli pochybnosti o tom, že všetko je v poriadku.

Niekoľko dní nato ma lekár požiadal, aby som prišla do nemocnice. Rozložil predo mňa niekoľko papierov, kde bol záznam z prístroja, čo som nosila. Ukázal na určitú časť záznamu, ktorá bola iná ako ostatné. Začal mi vysvetľovať, čo to znamená, ale jediné, čo som počula, bolo: „Tú noc si takmer zomrela.“

Stalo sa to, keď som spala. Žiadne varovanie. Žiadne príznaky. Bola som v úplnom nevedomí. Na chvíľu nebilo moje srdce správne. Ak by to trvalo dlhšie, už by som sa nezobudila.

Táto príhoda ma poslala na niekoľko vyšetrení. Tím lekárov pracoval na tom, aby objasnil, prečo sa to stalo a či sa to môže stať znovu. Neprišli so žiadnym vysvetlením. Dúfali sme a predpokladali, že sa to už nestane.

Držanie sa dočasného

Pamätám sa, ako som počas toho sedela v nemocničnej izbe a mala som veľký strach. Chronická choroba bola od začiatku súčasťou môjho života, ale zrazu to bolo na mňa príliš. Čo ak sa to stane znovu? Čo ak to bude horšie? Nemohla som tomu zabrániť.

Vtedy som si bola vedomá viac ako kedykoľvek, že život je krehký. Zajtrajšok nie je nikdy garantovaný. Všetko, čo v tomto svete máme, môže okamžite zmiznúť. Stále veríme, že máme kontrolu nad naším životom. Strach prichádza, keď nás konfrontuje realita a necháva nás zúrivo sa držať kontroly, ktorú nemáme. Čím viac sa snažíme udržať si ju, tým viac hrozí, že nás strach zotročí.

Pevne sa držíme vecí, ktoré zmiznú v prach (Kaz 3:19–20), zabúdame, že naše životy patria Bohu. Začínajú a končia, ako On prikáže (Job 1:21). On bude verný v napĺňaní plánov, ktoré pre nás má (Ž 138:8). Naše životy neskončia, kým to On nedovolí. Hoci môže byť ťažké vzdať sa ilúzie kontroly, ale keď to spravíme, začneme rozumieť skutočnosti Jeho ochrany.

Boje, ktoré nevidíme

Keď Mojžiš viedol Izraelitov z Egypta, nebol to jednoduchý proces. Hneď keď odišli, prenasledoval ich faraón, aby im vzal životy. Faraón sa blížil a Izraeliti boli v pasci, pretože pred nimi bolo more.

Zázrak, ktorý Boh spravil, keď rozdelil Červené more, bolo niečím, čo mohli Izraeliti vidieť. Jeho ochrana bola hneď evidentná a hmatateľná. Božia ochrana v našich životoch nemusí byť dnes rovnaká. On však neprestal rozdeľovať Červené more v našich životoch

To, či Izraeliti budú žiť alebo zomrú, bolo v Božej moci. Keď ich však premohol strach a oni začali opäť túžiť po otroctve, namiesto toho aby sa spoľahli na vieru, keď bolo potrebné podstúpiť dlhú púť za slobodou, Mojžiš im pripomenul: „Hospodin bude bojovať za vás, vy buďte len ticho“ (Ex 14:14). Nemyslím si, že je to náhoda, keď nám Žalm 46 pripomína Božiu moc a suverenitu. Máme utíchnuť a spoznať, že On je Boh (Ž 46:11). V našom tichu sa odzrkadľuje, čo Boh pre nás spravil a čo môže ešte spraviť, uisťuje nás, že za nás bojuje.

Boj medzi životom a smrťou v mojom srdci nastal, keď som spala. Boh nielenže zachránil môj život, zachránil ma aj pred samotným bojom. Ten boj nebol môj. Nemohla som spraviť nič, čo by ma zachránilo. Zatiaľ čo som odpočívala v Jeho bezpečných rukách, On za mňa bojoval.

Vyhraté víťazstvo

Smrť a choroby sú súčasťou tohto sveta, ale nie sú koncom nášho príbehu. Vďaka Kristovi nemajú konečnú moc. Môže sa zdať, že vyhrávajú nad naším fyzickým životom, ale víťazstvo patrí Pánovi (1. Kor 15:55–57). Kvôli tomu nám boli naše bremená odobrané. Rozbila sa naša ilúzia kontroly. Strach sa zmenil na vieru v Jeho silu. Pripomína nám, že nič sa nestane mimo Jeho plánu (Job 12:10). Jeho plán je odhalený a bojuje proti všetkému čo sa doň snaží zasahovať. Svet nezvíťazí. Nemôže ťa ukradnúť z Božích rúk.

Bez ohľad na to, čo si Jeho plán vyžaduje, On stále kráča popri nás, cez hlboké vody, cez nemocničné izby — voči Jeho sľubom. Vedie nás a ochraňuje každým krokom. Strach sa nám môže vyhrážať, keď čakáme, kam nás On zavedie ďalej, ale môžeme si byť istí, že dostaneme sľub života, ktorý dostane každý veriaci (Rim 8:18–19). Jedného dňa budeme oslobodení od tohto sveta. Smrť a utrpenie už viac nebudú (Zj 21:4). Obzrieme sa späť na všetky bitky, ktoré za nás bojoval a budeme chváliť Jeho večné víťazstvo.