Život s nečakanou odvahou

Tento rok som sa konečne vrátil s Bilbom na Osamelú horu. Hoci mnohé cesty a nebezpečenstvá boli známe, celé dobrodružstvo bolo výrazne iné. Keď som v mojich dvadsiatich rokoch prvýkrát čítal Hobita, život mi pripadal skôr ako nebezpečná cesta — hory, ktoré treba zdolať, miesta, ktoré treba objaviť, noví priatelia, ktorých treba stretnúť, draci, ktorým treba čeliť. Odvtedy mi pribudla manželka, dom a tri malé deti. Teraz sa môžem viac stotožniť s bezpečím a predvídateľnosťou Kraja.

To však neznamená, že život s manželkou a malými deťmi je len o teplých sušienkach a druhých raňajkách. Ako každá mladá rodina vie, niektoré dni doma sa strašne podobajú temným škriatkovským tunelom pod Hmlistými horami. Ale gravitačná sila rodinného života nás často (do istej miery z nevyhnutnosti) ťahá preč od rizika a k bezpečnejším, známejším rytmom života. Všimnite si, že Kraj nie je vykreslený ako problém — kým jeho pohodlie nezabráni človeku vykročiť do správnych bitiek.

Hobit v nás aj po toľkých rokoch tak hlboko rezonuje, pretože napätie v Bilbovi je napätím v každom z nás. Chceme žiť pre viac než len pre náš malý pohodlný život, a zároveň si chceme zachovať pocit bezpečia a kontroly, ktorý nám náš pohodlný život poskytuje. Potom zaklope Ježiš a povolá nás z našich duchovných skrýš: „Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho“ (Mt 16:24–25).

Keďže viem, že rovnako ako ja, aj vy potrebujete nečakanú odvahu urobiť všetko, k čomu vás Ježiš povolal, chcem vás v krátkosti vtiahnuť späť do Bilbovej veľkej cesty.

Viac ako len pozvanie

Začneme tam, kde musia začať všetky cesty: na začiatku. Kde sa v hobitovi objavuje to náhle „bralovstvo?“ Bralovci, neobyčajne odvážny a dobrodružný rod hobitov, boli Bilbovi predkovia z matkinej strany. A tak Tolkien počas celého príbehu pomenúva Bilbovu novonadobudnutú odvahu podľa tejto rodinnej línie.

Keď slávny čarodejník prvýkrát zatieni dvere Bilbovej nory v kopci svojím vysokým špicatým modrým klobúkom, sivým plášťom, strieborným šálom a dlhou bielou bradou, nenájde tam odvážneho hobita, s ktorým sa stretávame neskôr v príbehu. Gandalf oznámi, že sa chystá na dobrodružstvo, a Bilbo sa zmení na roztrasenú kôpku na podlahe. Čarodejník chápe znepokojeného hobita a nakoniec nalieha na svoju misiu:

„A dám ti, o čo si žiadal — kvôli tvojmu starému otcovi Bralovi.“

„S prepáčením, ale ja som ťa o nič nežiadal!“

„Ale žiadal! Už druhý raz. O moje prepáčenie. Dávam ti ho. A zájdem ešte ďalej a pošlem ťa za istým dobrodružstvom. Pre mňa veľmi zábavným, pre teba veľmi dobrým.“ (str. 15)

Ukázalo sa, že to bolo viac ako len pozvanie. V Bilbovi sa začalo niečo diať. Vystrašený hobit opäť odmietne, ale na druhý deň pozve Gandalfa späť. A Gandalf sa naozaj vráti, ale najskôr pošle trinásť trpaslíkov.

Prebudenie bralovstva

Keď prišli všetci trpaslíci a Gandalf, urobili to, čo trpaslíci robia radi: spievali. Spievali o horách a jaskyniach, o pokladoch a vojnách, o histórii a dedičstve, o drakoch a zlate. A keď spievali, v Bilbovom vnútri sa niečo stalo, jeho dlhú, útulnú zimu náhle prelomila jar:

„Spievali a Bilbo pocítil, ako v ňom klíči láska ku krásnym veciam, zhotoveným rukami, dôvtipom a čarami, prudká a žiarlivá láska, túžba, aká žije v srdciach trpaslíkov. Potom sa v ňom prebudilo čosi bralovské a zatúžil sa vybrať k vysokým vrchom, počúvať šum sosien a vodopádov, preskúmať jaskyne a namiesto palice nosiť meč.“ (str. 22)

Nie je to jednoduchá odvaha. Je to odvaha zapálená zvedavosťou a krásou, zlom a potrebou, láskou a túžbou. Nie je to veľmi podobné tomu, ako keď ste si prvýkrát začali uvedomovať, kto je Ježiš a aký by mohol byť život s ním? Ak Boh naozaj volá — svojím Duchom, kdesi hlboko v našom srdci. Keď príde pozvanie, pocítime úžas nad celým novým svetom, nad horami, ktoré sme nevideli, a jaskyňami, ktoré sme nepreskúmali, nad nebezpečenstvami, ktorým treba čeliť, a nad drakmi, ktorých treba zabiť, nad zlatom, ktoré treba objaviť.

Prečo by nás inak tieto slová priťahovali? „Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma!“ Nikto nevezme kríž — iba ak na druhej strane toho kríža je väčšia radosť a krása ako na tejto strane. Iba ak sme boli stvorení pre plnosť života, ktorú nájdeme, len ak sa odvážne vydáme do lesov a jaskýň, ktoré sú pred nami a postavíme sa proti škriatkom a drakom. Zrazu sa nám hobitie nory, ktoré sme si vytvorili, zdajú menšie, stiesnenejšie. Boli sme stvorení pre hory.

Bez postele a raňajok

Po tom, čo Gandalf predstaví Bilba ako svojho vyvoleného zlodeja, trpaslíci pochopiteľne pochybujú o jeho úsudku (najmä po tom, čo hobit pri počúvaní o dobrodružstve omdlie). Gloin otvorene pochybuje, či by zvládol nebezpečenstvo dračej jaskyne. Bilbo ho počuje z druhej miestnosti a potom (nám Tolkien hovorí):

„Prevládla v ňom bralovská krv. Naraz pocítil, že by sa vzdal hocičoho, aj postele a raňajok, len aby ho pokladali za zúrivého.“ (str. 24)

Vyšiel z úkrytu a povedal trpaslíkom: „Povedzte mi, čo odo mňa chcete, a ja sa do toho pustím, aj keby som mal ísť odtiaľto až na najvýchodnejší východ a pustiť sa v Poslednej púšti do boja s divými vlkodrakmi“ (str. 25). Bilbo sa v tej chvíli skoro nespoznal (a v neskorších chvíľach tento výbuch odvahy oľutuje), ale Gandalfova výzva ho zmenila. „Ak poviem, že je lupič, potom je lupič, alebo bude, keď príde jeho čas“ (str. 25).

„Akékoľvek Božie pozvanie so sebou prináša aj schopnosť, ktorú vyžaduje.“

Tak je to aj s tými, ktorých povolal Boh. „A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil“ (R 8:30). Toto Božie pozvanie so sebou prináša aj schopnosť, ktorú vyžaduje. Keď vás Kristus skutočne volá, aby ste ho nasledovali, je vo vás zrazu oveľa viac, než vidia ostatní, a oveľa viac, než si sami o sebe dokážete predstaviť.

Celkom iný hobit

V horách a lesoch, medzi škriatkami a vlkmi nájdeme v našom hobitovi oveľa viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Špehuje obrovských trollov (a skoro ho zožerú), preskočí žiarlivú, vražednú bytosť, ktorá ho loví v jaskyniach, v tajomnom lese Temnohvozdu sa postaví obrovským pavúkom, zachráni svojich priateľov z väzenia lesných škriatkov a potom, čo je najpamätnejšie, sám sa odváži vstúpiť do Smaugovej pustatiny:

Takto sa zakrádal dolu, dolu, stále ďalej do tmy. Triasol sa od strachu, ale malú tvár mal odhodlane zaťatú. Bol to celkom iný hobit ako ten, čo tak dávno vybehol z Vreckán bez vreckovky. Vreckovku nemal, už sa ani nepamätal. Uvoľnil si v pošve dýku, utiahol si opasok a šiel ďalej.

Keby mu Gandalf na začiatku ukázal, kde skončí, Bilbo by nikdy neopustil svoju noru. Ale stretnutie s trollmi, škriatkami a drakmi z neho urobilo úplne iného hobita. K čomu ťa Boh povolal, čo ti pripadá príliš nepohodlné, príliš nákladné, čo ti vôbec nie je podobné? Kým by si sa mohol stať, keby si mu dôveroval a podstúpil to riziko?

Ako Bilbo kráča ďalej, oheň pred ním začína horieť čoraz červenšie a v ušiach mu pulzuje ohlušujúci bublavý zvuk. Všetky jeho zmysly potvrdzovali to, čo si želal, aby nebola pravda.

Bilbo v tej chvíli znehybnel. A ak potom predsa len pokračoval v ceste, bola to tá najstatočnejšia vec, akú kedy urobil. Všetko strašné, čo sa stalo potom, bolo v porovnaní s tým ako nič. Ten ozajstný boj vybojoval v tuneli celkom sám, ešte kým uzrel obrovské nebezpečenstvo, ktoré striehlo.

Najodvážnejšia vec, akú kedy urobil, bol ten prvý tichý, rozhodný krok. A nie je to tak aj v mnohých našich bojoch — v konfliktoch a krízach, pri náprave a vyznaní, v evanjelizácii a službe, v manželstve a rodine a v mnohých našich vzťahoch? Aký malý, odvážny prvý krok by ste mohli urobiť ešte dnes? Možno budete prekvapení, na akú odvahu narazíte.

Nečakaná odvaha

K čomu vás Ježiš možno volá, čo vám aspoň teraz pripadá príliš nepohodlné alebo nákladné? V ktorých oblastiach sa cítite príliš zviazaní pohodlím a bezpečím svojej rutiny? Čo by ste mohli urobiť pre Ježiša, či už vo veľkom alebo v malom, čo by si vyžadovalo skutočnú, nečakanú odvahu?

Ako som povedal na začiatku, hory a draci sa často menia v závislosti od obdobia. Ako mladý otec sa učím, že výchova detí s láskou, trpezlivosťou a odhodlaním učiť ich o Ježišovi si niekedy vyžaduje nadprirodzenú silu a odvahu. Ako hovorí jeden z mojich obľúbených článkov o rodičovstve:

Vedie sa vojna proti deťom, a všetci sa na nej tak či onak podieľame. Zakaždým, keď sa ako verní rodičia pohneme vpred, … zápasíme s démonmi — pretože je len málo toho, čo démoni nenávidia viac ako malé deti.

„Najviac odvahy si od nás často bude vyžadovať drak v našom vnútri.“

A démoni nenávidia všetko dobré, k čomu vás Boh povolal, aby ste konali v jeho mene — zložité manželstvo, ktoré potrebuje nápravu a oživenie, pracovisko, ktoré zúfalo potrebuje Kristove svetlo, deti, ktoré potrebujú učiteľa v nedeľnej škole, priateľstvo, ktoré ochladlo, miestna potravinová banka, ktorá hľadá dobrovoľníkov, smútiaca vdova, ktorá sa učí samote. A vo všetkých týchto pozvaniach a okolo nich zomierajú duše, ktoré potrebujú záchranu, skôr než padnú plamene. Naši susedia, spolupracovníci a priatelia žijú v nebezpečenstve pod Osamelou horou, ale predstavujú si, že sú v bezpečí Kraja. Povieme im to?

Najzúrivejší a najhrozivejší draci sa však pohybujú ešte bližšie k nášmu domovu. Každý deň, keď sa zobudíme, čelíme pokušeniam, ktoré musíme prekonať, a hriechom, ktoré musíme vyznať a zabiť. Zanecháme svoje pohodlie a neistotu a budeme bojovať alebo sa budeme ticho túliť k svojim tajným hriechom — k žiadostivosti, k zatrpknutosti, k závisti, k hnevu a k pýche? Najviac odvahy si od nás často bude vyžadovať drak v našom vnútri.

Každá etapa života kresťana a každá oblasť vytrvalého a verného kresťanského života si vyžaduje určitú nečakanú odvahu. Takmer štyridsať rokov môjho života ma naučilo, že Ježiš nás bude stále tvrdohlavo volať von z pohodlného a známeho, pretože nás miluje — a pretože sme boli stvorení pre hory.