Zmena a milosť III.

Počas rokov som si všimol, že niektoré duchovné spoločenstvá v snahe vyzdvihnúť potrebu svätosti života nedávajú veľký dôraz na to, ako nás Boh milostivo prijíma napriek našim hriechom. A iné spoločenstvá sa v snahe vyhnúť sa zákonníctvu a radovať sa v milosti zdráhajú volať ľudí k blízkemu, náročnému sebaskúmaniu a hlbokému pokániu. Pastor 18. storočia John Newton je však pozoruhodný v tom, ako pripisuje rovnakú váhu sebaskúmaniu i milosti.

V minulom článku sme videli, ako nám John Newton dával niekoľko hlboko usvedčujúcich spôsobov skúmania našich sŕdc. Kresťania, hovorí, venujú príliš málo času a úsilia skúmaniu samých seba a snahe rásť v svätosti, v ovocí ducha. Znamená však také blízke skúmanie, že sme odsúdení na to, aby sme sa vždy cítili nedostatoční, zahanbení a vinní? Nie, pretože Newton vidí, ako hlbšie poznanie hriechu vedie k bohatšiemu radovaniu sa z milosti. Nikto nebol lepší ako Newton v podnecovaní ľudí k tomu, aby „aplikovali evanjelium milosti“ na srdce, a tým ho menili. Tu sú dve veci, ktoré som sa počas rokov naučil od Newtona o tom, ako to robiť.

Ľudia sa často snažia naplniť si srdcia nebezpečenstvom toho, čo robia. Môžete si povedať: „ak budem naďalej robiť toto, spôsobí mi to problémy“. To môže byť pravda a môže sa to pre vás stať dobrým povzbudením na ceste k rozpoznaniu vášho problému. Ale ak je to to jediné, čo svojmu srdcu hovoríte, akoby to ohýbalo kov vášho srdca, ale nezmäkčuje ho a nepremieňa ho trvalo. Motivácia je v konečnom dôsledku sebecká a prináša iba krátkodobú zmenu.

Ak máme rásť v milosti, musíme si uvedomovať to, že sme rovnako hriešnici aj milované deti v Kristovi. Potrebujeme silné a správne vnímanie hriechu pred Bohom a zároveň hlboké vnímanie našej jednoty s Kristom a prijatia v Ňom.

Potrebujeme ísť hlbšie, k jedinému trvalému spôsobu, ako zmeniť svoje srdcia — priniesť ich k radikálnej, drahej milosti Boha v Kristovi na kríži. Ukážete svojmu srdcu nekonečné hĺbky, do ktorých išiel, aby ste boli slobodný od hriechu a odsúdenia, ktoré hriech prináša. To vás napĺňa nielen vnímaním nebezpečenstva či hriechu, ale tiež jeho škodlivosti. Rozmýšľajte o tom, aké je to nevďačné, premýšľajte, že váš hriech nie je len proti Božiemu zákonu, ale tiež proti Jeho srdcu. Roztopte svoje srdce poznaním toho, čo pre vás On urobil. Traste sa pred poznaním, čoho je On hoden — je hoden všetkej slávy.

Druhá silná myšlienka od Newtona je takáto: Nehrešíme jednoducho z rebelantskej túžby byť svojimi vlastnými pánmi, ale tiež preto, že hľadáme veci mimo Boha, aby nás uspokojili a naplnili. Zatiaľ čo bol Newton dobrý v poukazovaní na nebezpečenstvo príliš nízkeho či ľahkovážneho vnímania hriechu človeka, bol tiež dobrý v poukazovaní na opačný problém — príliš slabé pochopenie toho, čo pre nás urobil Ježiš. Newton napísal človeku, ktorého ovládal strach:

„Hovoríte, že je ťažké veriť tomu, že je zlučiteľné s božskou čistotou prijímať či povolávať takú príšeru, ako ste vy. Mysliac si toto, nevyjadrujete len nízke vnímanie seba, čo je správne, ale príliš nízke vnímanie osoby, práce a prísľubov Vykupiteľa, čo je jednoznačne nesprávne…

Satan sa premieňa na anjela svetla. Niekedy sa ponúka, že nás naučí pokore; ale hoci si želám byť pokorný, neželám si naučiť sa to v tejto škole. Možno sú pravdivé jeho predpoklady, že sme skazené, biedne bytosti, ale vyvádza z nich odporné názory; rád by nás naučil, že by sme teda mali spochybňovať buď moc, alebo ochotu, alebo vernosť Krista. Aj keď sú naše sťažnosti dobré, pokiaľ vychádzajú z odporu k hriechu, keď ich bližšie skúmame, často je v nich tak veľa našej vlastnej vôle, vlastnej spravodlivosti, nevery, pýchy a netrpezlivosti, že sú len o málo lepšie ako najhoršie zlá, na ktoré sa môžeme sťažovať…

V Božích očiach nemáte, nemôžete mať nič, iba to, čo vychádza zo spravodlivosti a obety Ježiša. Ak by ste mohli častejšie upriamovať svoj zrak na Neho, boli by ste pokojnejší. On by bol viac oslávený… Modlime sa, aby sme boli schopní nasledovať apoštolov príkaz, či skôr Boží príklad prostredníctvom neho: Radujte sa v Pánovi vždy, a znovu hovorím: Radujte sa. Máme málo, z čoho by sme sa mohli radovať v sebe samých, ale máme právo a dôvod radovať sa v Ňom.

„List XI, Váženému Pánovi S“, Práce Johna Newtona, zv. 6, 1985, str. 185 — 187

Ak máme rásť v milosti, musíme si uvedomovať to, že sme rovnako hriešnici aj milované deti v Kristovi. Potrebujeme silné a správne vnímanie hriechu pred Bohom a zároveň hlboké vnímanie našej jednoty s Kristom a prijatia v Ňom.

Napokon, je to radosť a zázračnosť evanjelia, ktoré vás zmenia trvalo.