Zradcovia a revolucionári

Obaja boli zvyknutí kráčať po rovnakých zaprášených chodníkoch starovekej Palestíny. Jeden vyvrheľ a zradca, druhý samozvaný hrdina. Jeden svoju funkciu zneužíval na podvody a vymáhanie peňazí od ľudí svojho vlastného národa. Ten druhý pod plášťom ukrýval dýku, aby v príhodnom okamihu vykonal pomstu na prisluhovačoch rímskeho zdieračstva. Ani by im nenapadlo, že by sa raz mohli spoznať. A predsa jeden neznámy Muž z jedného zaspatého mestečka spôsobil, že sa ich cesty spojili. Nielen to. Osudom tejto neobyčajnej dvojice nebolo len vzájomné stretnutie, ale i spoločná služba. Všetko, čo dovtedy viedlo ich kroky a ich život, muselo ustúpiť pred novým poznaním a novým životným rozhodnutím.

Bol to deň, na ktorý nikto nečakal. Matúš ho trávil vyberaním daní od ľudí. Nezabudol si zakaždým vyžiadať viac ako bolo potrebné, aby si pritom aj on načierno naplnil vrecká. Ten neznámy, ktorý sa zastavil pri výbercovi daní/colníkovi, sa na pohľad nijako zvlášť od iných neodlišoval, a tak Matúša Jeho výzva, keď povedal: „Nasleduj ma!” ohúrila. Bežný Izraelčan by sa neznížil k rozhovoru s Matúšom, ale tohto neznámeho Muža zaujímal, dokonca Ho prizval nasledovať Ho! A hoci nevedel kam, túto ponuku nemohol odmietnuť. Ešte v ten večer Matúš neznámeho pozval k sebe domov na večeru, lakte opreli o ten istý stôl. Toto ešte nikdy nevidel ani sám Matúš. Neuvedomoval si tento Človek, že sedí medzi najopovrhovanejšími a najnenávidenejšími zo všetkých? Ako to, že vôbec vstúpil do Matúšovho domu, do domu človeka, ktorého nenávidel celý Izrael, lebo sa zapredal moci Ríma? Tento zvláštny Človek pokojne sedel za stolom a hodoval s vyvrheľmi a zradcami.

V nezvyčajnosti za ním však nezaostával ani deň, kedy sa Muž prihovoril Šimonovi Horlivcovi. Horlivci, Zéloti, Revolucionári hľadali spôsob ako zvrhnúť rímsku nadvládu a pre tento účel im bol každý prostriedok dosť dobrý. Šimonovi politickí spolupútnici boli revolucionári a mali v nenávisti všetko, čo ľudia ako Matúš predstavovali. Pre Šimona bol Matúš obyčajný kolaborant, ten, ktorý spolupracoval s utláčateľom izraelského ľudu. Lenže Muž z Nazaretu ich k sebe povolal obidvoch. Obom povedal: „Nasleduj ma!” A tak bol aj Šimon Horlivec prizvaný nasledovať neznámeho, ktorý okolo seba vytvoril naozaj nezvyčajnú skupinu nasledovníkov. Patrili do nej rybári Šimon Peter, Zebedejovi synovia, Jakub a Ján, no a ten nešťastný výberca daní.

Kto by si za nasledovníkov zvolil takú nesúrodú skupinu? Aký vodca spája ľudí, ktorí v podstate reprezentujú totálne názorové protiklady?

Bol Ním Ježiš z Nazaretu. Jeho vyzvanie nasledovať Ho zmietlo každé ich očakávanie, nahradilo každú doterajšiu príslušnosť a celkom zmenilo ich chápanie sveta. Nezvyčajná partia ľudí nasledovala Ježiša oveľa ďalej ako boli ich osobné ciele a túžby. Ježiš prekonal ich predstavy o vodcovstve. Jeho učenie a radikálna štedrosť a prijatie, ktoré ľuďom preukazoval, zmenili ich život, a zmenili svet. Ježiš povolal Matúša rovnako ako Šimona, zapredancov aj revolucionárov. Moc Kristovho odkazu odráža fakt, že výberca daní je autorom jedného zo štyroch evanjelií, zatiaľ čo horlivec pravdepodobne položil svoj život nie ako hrdina revolúcie, ale ako martýr za evanjelium.

Ježiš hlásal dobrú novinu, ktorá bola dosť dobrá na to, aby zjednotila výbercu daní a horlivca, mužov zo znepriatelených táborov, chudobných i bohatých, vyvrheľov i zapredancov. Prehlásil, že každý, kto koná vôľu Božiu, je Jeho bratom, Jeho sestrou a matkou. Dobrú správu počul aj niekdajší rúhač, perzekútor, neústupčivý utláčateľ. Ale ani apoštol Pavol sa nám do pamäti nezapísal týmito udalosťami. Myslíme naňho ako na človeka, ktorý vynaložil všetku snahu priniesť dobrú správu do celej Rímskej ríše. Tento muž prehlásil: „Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Medzi nimi som ja prvý; ale práve preto sa mi dostalo milosti, aby Ježiš Kristus na mne prvom dokázal všetku svoju zhovievavosť, aby to bolo príkladom pre tých, ktorí budú veriť v Neho k životu večnému.”
(1. Tim 1:15–16)

Evanjelium sa prihovára takým ľuďom a do rodiny Ježiša Krista prijíma aj takých nepravdepodobných adeptov, akými boli Matúš, Šimon, Pavol. Ježiš ich vyzval, aby Ho nasledovali, spoločne, jedni s druhými, bok po boku. A takto aj naďalej volá rozdielnych ľudí k sebe, spolu, všade tam, kde sa káže evanjelium, aj v tých najvzdialenejších končinách sveta.

Evanjelium prináša takúto výzvu, ktorá je zároveň šancou. Pozvánka je taká veľká, štedrá a dobrá, že sa týka aj mňa. Zároveň sa týka aj tých, o ktorých by sme si to nemysleli a povzbudzuje nás, aby sme slúžili po ich boku. Je to výzva vzdať sa predsudkov a predstáv, keď sa dvere Božieho kráľovstva otvárajú ďalším hriešnikom, vstupujúcim na cestu posvätenia. Vovádza nás do spoločenstva nových vzťahov, do Kristovho tela, ktoré môže byť iba Božím dielom.