A čo ak si to Boh všetko vezme?

https://www.pexels.com/photo/backlit-countryside-dawn-daylight-599708/

  • 15. Mar '18
  • 5 minút
  • 4534
  • 16

Dôverovať mu vo finančných ťažkostiach.

Nedávno sme prechádzali prvýkrát okolo nášho starého domu, odkedy sme sa ho museli vzdať a uskromniť sa. V tom momente si naše štyri deti začali vybavovať spomienky a spomínali na všetky miesta v dome, ktoré im chýbali. Znovu nevedeli pochopiť, prečo sme sa toho museli vzdať.  

Ako som sa im snažila vysvetliť, že bolo správne, aby naša rodina nasledovala Božie vedenie — aj za cenu straty finančného komfortu a domova, ktorý sme milovali –, hlboko vo vnútri som bojovala s nostalgiou a s mojimi vlastnými otázkami.

Žiť z mála

Pred šiestimi rokmi sme žili výrazne pod svoje možnosti, starostlivo sme plánovali budúcnosť a hľadali múdru radu, ako byť dobrými správcami nášho rastúceho príjmu. Ale Boh nás vo svojej udivujúcej zvrchovanosti chcel naučiť, ako málo toho v skutočnosti  máme pod kontrolou.

Hoci sa zdalo, že už neurologické problémy nášho syna nás úplne pohltia, začali vzrastať aj iné tlaky. Moje zdravie sa zhoršovalo, a tým, že manžel nemal stálu pracovnú dobu a do práce chodil, keď ho zavolali, cítila som, že som na deti sama. Účty za zdravotnú starostlivosť boli stále vyššie a vyššie a naša istota v dobrú budúcnosť vystriedala realita, že naša rodina je v kríze.

Boh nás priviedol do situácie, kedy už nebola žiadna iná možnosť len opustiť všetko, na čo sme šetrili, čo sme plánovali a na čom sme tvrdo pracovali. V priebehu niekoľkých krátkych mesiacov môj manžel dostal prácu, ktorá prinášala značne menší príjem pre rodinu (ale mohol byť viac doma). Predali sme náš vysnívaný dom, nasťahovali sme sa k mojim rodičom a neboli sme si vôbec istí tým, čo budúcnosť prinesie.

Verím v prosperitu?

Kde sme urobili chybu? Možno sme ju niekde urobili a možno sme ju neurobili.

Hoci nám Boh káže, aby sme múdro spravovali veci, ktoré nám zveril, žiada od nás, aby sme mu absolútne verili, bez ohľadu na to, čo nás to bude stáť.

Skrze toto všetko, aj skrze našu túžbu využiť to, čo máme, na Božiu slávu, naučil ma skúmať si srdce tak, že si neustále kladiem tri otázky.

1. Žijem v strachu z toho, že stratím svoj komfort?

Ak túžime po svetskom pohodlí a pozemskej straty sa bojíme viac ako Boha, tak pravdepodobne budeme robiť rozhodnutia a plány podľa toho, čo si myslíme, že v našom živote udrží pohodlie. Keď sa ohliadnem späť, vidím, ako Božia milosť zmenila všetky plány, ktoré sme si urobili pre naše životy. Vzala nám naše pozemské prostriedky, vďaka ktorým sme nachádzali pohodlie a bezpečie v tomto svete. Áno, bolo to bolestivé, ale tiež oslobodzujúce.

Kým sa naše oči stále viac upierajú na to, aby sme mali bázeň pred Pánom a aby sme dôverovali Jeho zasľúbeniam, môžeme mať väčšiu slobodu plánovať a žiť múdro podľa Božieho plánu, a nie ako otroci svojich plánov.

2. Aké dedičstvo zanechávam?

To, kde dávame svoj čas, energiu a peniaze, je súčasťou budovania dedičstva, ktoré tu zanecháme, keď odídeme. Pracujeme množstvo hodín kvôli pohodliu našej rodiny. Ale investujeme do ich duševného rozvoja a budujeme vzťahy? Sme tak zaneprázdnení plánovaním budúcnosti, že nepočujeme Božie volanie žiť radikálne v prítomnosti? Alebo náš životný štýl poukazuje na to, že tento svet je vlastne naším domovom?

Nehovorím, že by sme si nemali užívať Božie dary, ale máme príkaz byť dobrými správcami toho, čo nám Boh zveril. Často by sme mali prosiť Ducha Svätého, aby nám preskúmal srdcia a ukázal nám, kde nás pozemské bohatstvá motivujú viac ako tie nebeské, aby sme hľadali najprv spravodlivosť (Mt 6:33).

3. Či v bohatstve, či v chudobe, je Ježiš pre nás dosť?

Máme plánovať a spravovať — ale bude nám Ježiš stačiť, ak sa rozhodne vziať toto všetko preč?

Počas dvoch rokov sme si prešli od rozhovorov o tom, ako zrekonštruovať a zrenovovať našu kuchyňu, k zápaseniu s otázkami ako nakŕmiť šesťčlennú rodinu stravnými lístkami. Obe obdobia nám priniesli odlišné výzvy. Keď sme mali pohodlie, neustále sme bojovali s pokušením dať svoju dôveru a radosť do klamnej istoty, ktorú nám dávalo bohatstvo. Ak mám byť úprimná, hoci sme túžili po oslave Krista všetkým, čo sme mali, bolo oveľa ľahšie nechať si odvrátiť pozornosť nadbytkom.

Omnoho väčšie bohatstvo

Nepochybne nás posledné dva roky preskúšali aj v iných oblastiach. Bojovali sme s dôverou v Božie vedenie, keď sa zdalo, že nás vedie len do väčšej núdze a trápenia. Boli sme v pokušení závidieť ľuďom vôkol nás, ktorí zdanlivo žili pohodlným životom. Pýtali sme sa, prečo by Boh dovolil, aby sme stratili všetko, keď sme sa horlivo usilovali o to, aby bol oslávený v každom našom kroku. Nevedeli sme pochopiť, prečo Boh vzal prostriedky na zdravotnú starostlivosť a doktorov, ktoré boli nevyhnutné na liečbu chronických zdravotných problémov v našej rodine. A občas sme mali ťažkosti vidieť Božiu starostlivosť a nezaslúžené dary, lebo sme boli tak zameraní na to, čo sme stratili.

No napriek tomu nám svojou milosťou neustále dokazoval, že je verný a že sa o nás stará svojím spôsobom a vo svojom čase, a počas toho menil naše srdcia.

V akomkoľvek období sa nachádzaš, pridŕžaj sa pravdy, že Kristus pre teba je a vždy bude dostačujúcim (Flp 4:19). On je väčším bohatstvom než čokoľvek, čo môže dať tento svet. Niekedy je potrebné stratiť všetko na tomto svete, aby sme tomu boli schopní veriť celou svojou bytosťou.

Plánuj do budúcnosti, ale nevkladaj do nej svoju nádej

Pobožnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom; lebo na svet sme nepriniesli nič a je nepochybné, že si ani nič neodnesieme. Preto, keď máme pokrm a odev, uspokojíme sa s tým (1. Tim 6:6–8).

Máme príkaz byť dnes spokojní, pretože nikto z nás nemá garanciu toho, čo prinesie zajtrajšok. Preto, hoci tým, že si múdro spravujeme svoje zdroje, oslavujeme Krista — plánujeme, šetríme si na stav núdze, domov a dôchodok — a musíme si stále strážiť svoje srdcia, aby sme do tých vecí nezačali vkladať svoju nádej. Keď rastieme v porozumení toho, aký dočasný je život, učíme sa nedržať sa tak pevne svojich plánov, žiť v slobode a nie v strachu, a učíme sa mať väčšiu ochotu radikálne sa odovzdať Pánovi.

Keď  máme pohodlný bankový účet a všetky naše snahy vyšli tak, ako sme dúfali, musíme byť opatrní, aby sme do toho nevložili svoju istotu a radosť. Musíme v smelosti prosiť Pána, aby nás zachoval závislých na Ňom a aby nám pomohol osláviť Ho v každej situácií. Nech sme pomalí v súdení tých, ktorí bojujú (nepredpokladajme, že je to ich vlastná lenivosť alebo chabý úsudok) a rýchli vo všímaní si toho, ako sa o nás Boh bohato stará svojou milosťou pre svoje vlastné účely.

Môžeš sa na Neho spoľahnúť

Ak sa na druhej strane snažíš spamätať zo straty toho, na čom si pracoval, alebo nesieš bremeno neistej budúcnosti, naber odvahu a odpočívaj v Tom, ktorý vidí tvoje potreby a je vždy verný, aby sa postaral.

Nech je toto obdobie, kedy uvidíš a zakúsiš narastajúcu túžbu a lásku ku Kristovi, keď sa na Neho spoľahneš vo svojich terajších aj budúcich potrebách. Dávaj si pozor, aby si nedával/a priechod hnevu či závisti voči tým, o ktorých sa ti zdá, že žijú vo väčšom pohodlí. Toto intenzívne obdobie potrieb môže byť tým najväčším darom, ktorý ti Boh dal kvôli svojim večným plánom.

Sarah Walton © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

4,8/5 (37 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.