A čo s tými, čo nikdy nepočuli evanjelium?

Možno máte sami takú skúsenosť. S priateľmi ste uprostred dobrého rozhovoru o evanjeliu. Zdá sa, že pochopili hlavné body a začínajú prijímať aj dôsledky pre seba. A keď to všetko dobre napreduje, odrazu zvraštia čelo a povedia: „To všetko je pekné, ale čo s ľuďmi v ďalekých kmeňoch, ktorí nikdy nepočuli o Ježišovi Kristovi?

Nie je to trochu nesprávne, ak ich Boh pošle do pekla?“ Čo im odpoviete? Je to koniec sľubnej konverzácie, alebo im odpoviete tak, že to uspokojí ich pochybnosti? Je to dôležitá otázka. Ak je Pán Ježiš skutočne jedinou cestou k Bohu, potom potrebujeme mať odpoveď na túto otázku pre nás samých aj pre našich priateľov, ktorí to vidia ako problém.

Musíme začať vyhlásením, že dokonalú odpoveď nemáme. Nová zmluva sa touto otázkou priamo nezaoberá, ale zaoberá sa ľuďmi, ktorí zvesť evanjelia počuli. Toto by sme mali mať na mysli, keď sa nás pýtajú. Môže to byť len taktická otázka našich priateľov, ktorí chcú uniknúť pred výzvou evanjelia vo svojom živote. Musíme vždy zdôrazniť, že toto nerobí z nich výnimku, aby nemuseli reagovať. Písmo veľmi jasne hovorí, čo sa stane s tými, ktorí vedome odmietajú zvesť evanjelia:

„… v plameni ohňa sa zjaví Pán Ježiš z neba strestať tých, čo neznajú Boha a neposlúchajú evanjelium nášho Pána Ježiša. Vezmú trest: večné zahynutie od tváre Pánovej a od slávy Jeho moci.“ (2. list Tesalonickým 1:8–9)

Ďalší vhodný verš na túto tému je v 5. knihe Mojžišovej 29:28:

„Tajomné veci patria Hospodinu, nášmu Bohu, a zjavené veci nám i našim synom až naveky, aby sme plnili všetky slová tohoto zákona!“

Tu je zdôraznená skutočnosť, že existujú aj ’tajomné veci’, že nevieme všetko, čo by sme chceli, ale na našich pleciach je zodpovednosť konať podľa poznania, ktoré nám bolo dané.

Teraz sa pozrime, čo sa o tom môžeme dozvedieť z Biblie.

Božia spravodlivosť

Keď niekto vznesie námietku proti Božej spravodlivosti, tak obsahuje obvykle jednu z týchto námietok: 1) aj iné náboženstvá majú platné cesty k Bohu; alebo 2) evanjelium hovorí o veľkej nespravodlivosti, ktorá sa udeje na poslednom súde. Boh je zobrazený so slovami: „Keď ste neprijali Ježiša, tak pôjdete do pekla!“, zatiaľ čo množstvo úbohých nešťastníkov odpovedá: „Ako? Nikdy sme nič také nepočuli. To predsa nemôžeš spraviť!“

Boh Biblie je spravodlivým Bohom. Nie je náladový, nie je Boh, ktorý hádže ľudí do pekla z rozmaru a podľa nálady, ktorú má práve v ten deň. Izaiáš nám hovorí, že „Hospodin je Bohom práva.“ (Izaiáš 30:18) On je tiež „milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti.“ (2. kniha Mojžišova 34:6) Niet pochybností, že to, čo Boh urobí v posledný deň bude spravodlivé, aj keď nedokážeme chápať všetky Jeho myšlienky. Možno sme ako Abrahám pred Sodomou a smelo vyhlasujeme: „Či by ten, čo súdi celú zem, nemal konať spravodlivo?“ (1. kniha Mojžišova 18:25b)

Všeobecné zjavenie (odhalenie)

Hoci mnohí ľudia nepoznajú celkový odkaz evanjelia, nik z nás ho úplne neignoruje. „Lebo čo je neviditeľné z neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, aby nemali výhovorky.“ (List Rímskym 1:20) Stvorený svet hovorí tak jasne o Stvoriteľovi, že to rebelujúcemu ľudstvu trvalo tisícky rokov, kým prišlo s polovičatým vysvetlením, ako mohli veci vzniknúť bez inteligentného dizajnera podľa neo-Darwinovej teórie. Žalmista volá, že nebesá rozprávajú o sláve Božej (Žalm 19:1) a skutočne musíme byť celkom oslepení naturalistickou filozofiou, keď sa chceme poprechádzať po krajine alebo sa zahľadieť na nočnú oblohu a nevidieť v tom niečo z Božieho stvoriteľského diela.

A je tu tiež svedectvo nášho svedomia. Je síce narušené od pádu do hriechu, ale stále pôsobí a dáva nám vedomie morálneho poriadku a mravnosti, lebo vo všeobecnosti vieme, čo je správne, hoci v konaní toho zlyhávame. Keď sa Pavel zaoberá Božím spravodlivým právom, hovorí nám, že „pohanom, ktorí nemajú zákon… je konanie podľa zákona vpísané do srdca. O tom im súčasne svedomie vydáva svedectvo.“ (List Rímskym 2:15)

Teda ani jeden človek úplne neignoruje Boha. Každý z nás ma o Ňom určitú vedomosť a podľa toho budeme súdení. „Pán Boh odplatí každému podľa jeho skutkov“ (List Rímskym 2:6), a nie podľa toho, čo človek nemal možnosť vykonať.

Hrdinovia Starej zmluvy

V činnosti tento princíp vidíme v Starej zmluve. Vieme, že tisícky Židov a pohanov, ktorí žili v čase pred Pánom Ježišom, budú mať večný život. V Zjavení Jána 7:9 je napísané, že sú súčasťou toho „veľkého zástupu zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať a ktorí stáli pred trónom oblečení do bieleho rúcha.“ Pán Ježiš opisuje Abraháma, Izáka a Jákoba, „ktorí budú stolovať v kráľovstve nebeskom“ (Evanjelium podľa Matúša 8:11), zatiaľ čo samotné nebo je opísané ako tá strana, na ktorej bol Abrahám. (Evanjelium podľa Lukáša 16:23–24)

Evidentne nepoznali celú zvesť evanjelia, hoci je tam niekoľko veršov, ktoré ukazujú, že mohli poznať viac, ako je zaznamenané v Písmach. V Liste Židom 11:16 je napísané, že Mojžiš „pokladal pohanenie Kristovo za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady.“ Akú presnú predstavu mal o prichádzajúcom Mesiášovi — čo vedel o tom, čo Kristus bude robiť? Nevieme.

Kristova obeť na kríži o storočia neskôr asi pôsobila na nich spätne. (List Rímskym 3:25) To by nás nemalo prekvapiť, lebo Boh nie je závislý na čase a nemá problém vidieť dopredu, čo Kristus vykoná v ich prospech. Nie je naším problémom, že celkom nechápali ten mechanizmus. Aj ja riadim auto a používam počítač bez toho, aby som pochopil ich vnútorné pochody, ktoré umožňujú ich činnosť.

Ak nedostatok poznania pred prvým príchodom Pána Ježiša nebol absolútnou prekážkou pre spasenie ľudí, existuje nejaký dôvod, prečo by nedostatok poznania po tomto čase mal byť absolútnou prekážkou? Tí, ktorí v súčasnosti naozaj nepočuli evanjelium, sú na tom podobne ako tí, čo žili pred Kristom.

Potreba evanjelizácie

Predtým než niekto z vás zvolá ’bludár’, vysvetlime si niekoľko vecí, ktoré nemáme hovoriť. Po prvé nehovoríme, že „všetky cesty vedú k Bohu“. Pán Ježiš povedal o sebe: „Nikto neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“ (Evanjelium podľa Jána 14:6b) a Peter zvestoval, že „nieto spasenia v nikom inom.“ (Skutky apoštolov 4:12) Ak je niekto spasený v inom náboženstve alebo v inom systéme viery, nie je to kvôli jeho viere ale napriek tej viere. Všetky ostatné náboženstvá skresľujú pravdu, no stále majú nejakú pravdu. Ak sa človek pod vedením Ducha Svätého pozerá cez skresľujúcu šošovku, zazrie matný obraz reality a ak podľa toho reaguje, nepotvrdí to falošné náboženstvo vcelku, ale len určitú pravdu, ktorá leží ukrytá pod jeho povrchom.

Napríklad ak moslim číta v Koráne o Ježišovi (Isa) a dozvie sa o Jeho bezhriešnom živote (Súra 19:19) a o tom, že On je Duchom od Boha (Súra 4:171), možno pochopí, že Pán Ježiš je v skutočnosti väčší ako Mohamed, ktorý potreboval Božie odpustenie hriechov. (Súra 48:2) To však neznamená, že islam je správnou cestou k Bohu. Správnu cestu nájde človek, iba ak Duch Svätý bude konať v jeho srdci.

Druhým hlavným bodom je, že takéto rozmýšľanie v žiadnom prípade neznižuje naliehavú potrebu evanjelizácie alebo misie. Nehovorte: „Neotravujte s evanjeliom — aj tak môžu byť všetci spasení.“ Hrdinovia Starej zmluvy boli výnimkami vo svojej dobe a boli žiarivými príkladmi — neboli to len priemerní ľudia. Dokonca v judaizme, ktorý mal Božie pravé Písma a prorokov, čo dosvedčovali Jeho zázraky, väčšina aj tak zišla z cesty a nenasledovala Boha. Žalmista narieka, že „odpadli všetci, skazení sú napospol, niet nikoho, kto by dobre robil, niet ani jedného.“ (Žalm 53:4) Ak odozva na Božie zjavenie v tom čase bola všeobecne nízka, bude ešte oveľa menej tých, čo budú hľadať Božie cesty uprostred falošných náboženstiev a ideológií.

Evanjelium má byť vysvetľované a vyučované. Obyvatelia Ninive boli zjavne pripravení, aby odpovedali Bohu, ale veľa o Ňom nevedeli. Bolo to kázanie Jonášovo, ktoré ich navrátilo k pokániu a k viere. (Jonáš 3) Aj keď si etiópsky eunuch čítal proroka Izaiáša, potreboval vysvetlenie Filipovo, aby poznal, že to skutočne poukazuje na Ježiša Krista. (Skutky apoštolov 8:26–39)

Dnešní ľudia sú väčšinou slepí a pomýlení nesprávnymi názormi o Bohu. Úlohou nás kresťanov je niesť svetlo evanjelia, prinášať správne učenie o tom, kto je Boh a ako Ho môžeme poznať. Evanjelium si vybral Boh ako prostriedok, aby narušil našu samoľúbosť, priniesol usvedčenie z hriechu a volal ľudí k sebe. Tí, ktorí počujú Jeho volanie, sú v oveľa lepšej situácii, aby hľadali Boha pre milosť a odpustenie.

Čestný hľadač

Pán Ježiš sľubuje, že tí, čo hľadajú Boha, nájdu Ho. (Evanjelium podľa Matúša 7:7) To môže znamenať, že vo svojom živote budú počuť dobrú správu o Ježišovi. Ale je jasné, že to nebol prípad ľudí v Starej zmluve. To teda môže znamenať, že takíto ľudia žijú bez istoty odpustenia, a predsa im Boh odpustí skrze zástupnú smrť Pána Ježiša, ak sa vložili do Božej milosti.

Súhrn

Len Pán Boh vie, ako to bude s jednotlivcami v deň súdu. Tieto veci nám neprislúchajú. „Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán.“ (List Rímskym 12:19b) Preto máme všetky dôvody veriť, že Boh bude konať spravodlivo. Každý má dosť poznatkov o Bohu na to, aby Ho hľadal, ale všeobecná situácia je, že ľudia Ho nehľadajú, dokonca aj keď ich svedomie obviňuje.

Sme teda pozvaní hlásať evanjelium a burcovať ľudí, aby sa zmierili s Bohom. „Miesto Krista sme teda poslovia… Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom!“ (2. List Korintským 5:20) Tí, ktorí už počuli evanjelium a stále odmietajú Božiu ponuku odpustenia, sú v nebezpečenstve večného zahynutia: „Lebo ak úmyselne hrešíme, keď sme už prijali znalosť pravdy, niet už viac obete za hriechy, len očakávanie súdu plné hrôzy a žeravý oheň, čo bude zožierať protivníkov.“ (List Židom 10:26–27) A tak otázka, ’čo s tými, čo nikdy nepočuli zvesť?’, nemôže zabezpečiť žiadnu útechu tým, čo odmietli význam evanjelia pre seba. Títo ľudia budú súdení na úplne inom základe ako tí, čo síce zostávali v úplnej tme, ale čestne hľadali pravdu, vyznávali svoje hriechy a spoliehali sa na Božiu milosť. Musíme sa modliť za nich, aby ich Boh viedol do pravdy. Musíme tiež pamätať na to, že ak by cirkev brala počas stáročí a aj dnes vážne príkaz Pána Ježiša činiť učeníkmi všetky národy, (Evanjelium podľa Matúša 28:19) bolo by oveľa menej tápania v duchovnej tme. Ak skutočne porozumieme dôsledkom tejto problematiky, budeme sa viac ako doteraz usilovať nasledovať Pavlov príklad a kázať evanjelium tam, kde o Kristovi nevedia. (List Rímskym 15:20–21) Budeme viac oddaní evanjeliu a svetovej misii cez modlitby, finančnú podporu a cez aktívnu účasť, takže „zem bude naplnená poznaním slávy Hospodinovej, tak ako vody napĺňajú moria.“ (Abakuk 2:14)