Ako (ne)ostať vlažný

Zaprisahával som sa, že mám vzťah s Bohom.

Veril som, že nech by som zomrel kedykoľvek, bol by som nebi vítaný.

Nebol som. Nemal som. Nebol by som.

Nemal som kategóriu pre ľudí, ktorí si mysleli, že sú nasledovníkmi Ježiša a v skutočnosti nimi neboli. Myslel som si, že ak som túžil byť kresťanom, Boh by ma mal vítať s otvorenou náručou. Nikdy som si neprečítal, že Boh v súdny deň odmietne ľudí, ktorí ho budú zdraviť a oslovovať „Pane, Pane“ (Mt 7:21–23).

Presvedčil som sa, že som pred Božím hnevom v bezpečí. Nikto mi nepovedal, že vlažný „kresťan“ bude vypľutý z Božích úst (Zjav 3:16). Nikto ma neinformoval, že ak nebol v mojom srdci na prvom mieste Boh, mal som sa bezodkladne kajať, alebo som bol už stratený. Slovami Francisa Chana, bol som vlažný a miloval som to.

Vlažný a spokojný

Nadával som málokedy. Nespával som s kadekým. V nedeľu som chodil do kostola. Ja predsa musím byť kresťan.

Povedal som, že Ježiš zomrel za moje hriechy. Spieval som text vysvietený na obrazovke. Pred jedením som sa modlieval. Ďakoval som Mu za svoje úspechy v atletike. Ja predsa musím byť kresťan.

Jasné, Boh nebol mojím všetkým. Jasné, nečítal som Jeho Slovo. Jasné, veľa som sa nemodlieval. Jasné, tajne som miloval hriech. Jasné, svätosť pôsobila strašne nudne. Jasné, málokedy som Ho vyznal na verejnosti a málokedy som s Ním trávil čas v súkromí. Ale On tomu rozumel. Veď som len človek. Nikto nie je dokonalý.

Ak by Boh nezasiahol, zobudil by som sa s ohňom na streche. Predstavoval som si, že hodujem pri stole milosti a pijem z kalicha večného života, no jedol som odpadky a pil žumpu. Sníval som ako tí z knihy Izaiáš:

„Ako keď sa sníva hladnému o jedení, ale keď precitne, hlad je neukojený, ako keď sa smädnému sníva o pití, ale keď precitne, cíti sa zmorený a stále prahne smädom, tak pochodí aj množstvo všetkých národov bojujúcich proti Sionu“ (Iz 29:8).

Bol by som najutrápenejším stvorením v celom večnom zatratení.

Držal som sa vo svojej mylnej predstave, vypol som svoje svedomie a presvedčil som sa, že som s Bohom za dobré vďaka tejto jednoduchej stratégii: Odmietal som čítať Božie Slovo a hodnotil som sa podľa ľudí, ktorých som mal okolo seba.

Ako ostať vlažný

Porovnávať svoju vieru s vierou ostatných (vrátane nekresťanov) bolo najjednoduchšou cestou, slovami C. S. Lewisa, cestou dole miernym svahom rovno do pekla.

Pohľad dole

Zvrchu som sa díval na tých, ktorí boli „menej“ kresťanmi, aby som si ospravedlnil vlastnú nečinnosť. Moja istota spasenia pochádzala väčšinou zo skutočnosti, že som bol navonok oveľa lepší než väčšina kozlov, ktoré o sebe tvrdili, že sú ovce.

Modlil som sa ako farizeji: Bože, ďakujem, že nie som ako ostatní, ako smilníci, klamári, cudzoložníci — bez nich by som nevedel, že som kresťan.

Keď sa kačka porovnáva s ostatnými kačkami, sama sa korunuje za labuť.

Pohľad hore

Keď som sa stretol so skutočnými veriacimi, cítil som hlboké presvedčenie. Ale aby som ostal vlažný, usúdil som, že oni boli jednoducho kresťania s veľkým K.

Namiesto toho, aby som ich zaradil do kategórie „žijúcich“ a seba do „mŕtvych“, utvrdzoval som sa, že oni sú Avengeri. Boli to kresťania s hviezdičkou, ja som bol kresťan tretej kategórie — no obaja sme mali prejsť. Len preto, že ja som nebol v A tíme, neznamenalo to, že som nebol v tíme vôbec, že?

Akonáhle som si vytvoril túto kategóriu kresťanských superhrdinov, hľadal som si dôvody, pre ktoré som do tejto kategórie hádzal veriacich, ktorí vo mne vyvolávali výčitky. Och, ale on chce byť pastor! Och, ale oni boli pár rokov misionármi. Och, ale oni vyrastali celý život v kresťanskej domácnosti. Och, ale oni majú takú povahu, ktorá sa nadchne zo všetkého. To všetko vysvetľuje.

Uspokojil som sa s tým, že som duchovný hobit — veď predsa aj oni boli členmi Spoločenstva.

Kam som sa nepozeral: do Biblie

Keď som bol vlažný, na neotvorenú Božiu Knihu v mojej izbe sadal prach.

Potom ma Boh voviedol do svojho Slova a zachránil ma. Boh stretol mrzutého, skoro dva metre vysokého hobita v jeho chladnej, vlhkej izbe a oživil ho svojím Duchom a Slovom. Vlažnú cirkevnosť pohltila živá viera v pohlcujúceho Boha Biblie.

Tam čítam, že sa musíš znovu narodiť, aby si vstúpil do kráľovstva (J 3:3). Tam čítam, že milovať Ježiša viac ako všetkých ostatných — otca, matku, syna, dcéru, manžela či manželku — nebolo len pre superkresťanov, ale pre všetkých nasledovníkov Ježiša (Mt 10:37–39). Tam čítam, že som sa hnusil Bohu, keď som sa Mu približoval ústami pred jedlom a v nedeľné rána, zatiaľ čo moje srdce bolo od Neho ďaleko (Iz 29:13–14). Tam čítam, že môžem skúmať Písmo v tisíckach biblických štúdií, no zároveň stále odmietať ísť k Ježišovi a mať život (J 5:39–40).

Tam čítam, že nemôžem byť pre Boha dosť užitočný (L 17:10). Nemôžem sa páčiť Bohu, kým žijem vo fyzickom tele (R 8:8). Tam čítam, že som bol oprávnene prekliaty za to, že som nemiloval Ježiša (1. K 16:22) a trest za to bude večné utrpenie (Zjav 14:11).

Tam čítam, že Boh nebol to utiahnuté dieťa, ktoré v jedálni zúfalo túžilo po tom, aby si k nemu niekto prisadol. Tam čítam, že Jeho meno je „Kráľ kráľov a Pán pánov“ (Zjav 19:16) a že pred ním pokľakne každé koleno (F 2:10). Tam čítam, že On ma nepotreboval (Sk 17:25) a ak by som Ho neuctieval ja, budú kamene (Lk 19:40). Tam čítam, že som bol stvorený pre Jeho slávu, nie On pre moju (Iz 43:7).

Tam čítam, že ak by som bol ľahostajný voči Kristovi, voči kajaniu z hriechu a ak by som odmietol vzdať sa v radostnom podriadení, vypľul by ma z úst (Zjav 3:15–16).

Dobré správy pre vlažných

Tam však čítam aj to, že zatiaľ čo sme boli horší ako tí vlažní, Kráľ kráľov zomrel pre nás (R 5:8). Hoci môj hriech a nezáujem mi vyslúžili smrť, Boží dar zdarma je večný život v Kristovi (R 6:23). Tam ale čítam aj to, že Ježiš neprišiel pre zdravých, ale Jeho súcit a milosť je pre tých, ktorí sú chorí vo svojich hriechoch (L 5:31).

Tam tiež čítam, že ak by som bol smädný a bez peňazí, Boh by ma stále pozýval, aby som prišiel a bol spokojný v Ňom (Iz 55:1). Tam čítam aj to, že ak by som bol unavený kvôli práci pre niečo, čo by ma nechávalo prázdnym a obrátil by som sa k Nemu, nakŕmil by ma jedlom, dal by mi život a uzavrel by so mnou večnú zmluvu cez svojho Syna (Iz 55:2–3).

Ak si vlažný a čítaš tieto riadky, dobrou správou je: Stále je čas. Kajaj sa. Ver. Raduj sa. Ži.