Ako si vziať Bibliu k srdcu

Vďaka veľkej Božej dobrote som bol v čase svojho štúdia na vysokej škole pohltený vzrušujúcou službou, ktorá prebiehala v areáli školy. Išlo o skupinku, ktorá milovala teológiu a misiu. Naučil som sa zdieľať svoju vieru s druhými a mať radosť zo štúdia Biblie. Keď sa na to obdobie pozriem spätne, uvedomujem si, aký čisto akademický bol môj záujem o Bibliu, keď som bol študentom univerzity a mladým mužom. Bola to moja vlastná nezrelosť — nie chyba duchovných služobníkov, ktorí sa o mňa tak dobre postarali.

Domnievam sa, že z viacerých hľadísk by to nemalo byť žiadne prekvapenie. Možno sa tomu dvadsaťročný vysokoškolák nedokáže vyhnúť. Nielenže som bol citovo a duchovne nezrelý preto, že som vychádzal z puberty, ale taktiež som bol aj študentom na plný úväzok. Žiť život rozumu bola moja úloha, najprv ako poslucháča, neskôr ako chovanca seminára. Ako by som nemal mať sklon k čítaniu Biblie s intelektuálnym záujmom?

Teraz som už ale vďačný, že keď som tento kúsok z cesty dospelosti prešiel bezpečne a stal sa zo mňa zrelý tridsiatnik, naučil som sa, aké dôležité je čítať Bibliu svojmu srdcu.          

Zobuďte srdce

Tim Keller vo svojej pozoruhodnej knihe o modlitbe poznamenáva, že predstava „stíšenia“ protestantov je často viac zameraná na intelekt než na srdce.

Kresťanské stíšenie z konca dvadsiateho storočia malo sklon podceňovať tie aspekty modlitby, ktoré súvisia so skúsenosťou. Zdôrazňoval sa interpretačný spôsob štúdia Biblie, ktorý zahŕňal načrtnutie hlavných bodov nejakého úryvku, jeho parafrázovanie, hľadanie literárneho členenia kompozície…

Výsledkom bolo presadzovanie metódy induktívneho štúdia Biblie, ktorá sa zameriava viac na výklad textu než na rozjímanie a skúsenosť s Bohom. Po takomto štúdiu Biblie prišla na rad modlitba, ale toto prevažne poznávacie štúdium neviedlo veľmi prirodzene k vzdávaniu úcty. Modlitbu potom ovládli formálne prosby za potreby a vyznávanie hriechov.

Mnohí došli k záveru, že tradičné protestantské stíšenie — s dôrazom na interpretačné štúdium Biblie a formálne predkladanie potrieb v modlitbe — je cvičením príliš zameraným na rozum. (Timothy Keller: Prayer, str. 244).

Zažil som niečo podobné. Dnes sa zdá, že ako dvadsiatnik som veľa rokov strávil skôr zhromažďovaním informácií pre svoju myseľ a formovaním obrysov svojej teológie než zháňaním každodenného pokrmu pre svoju dušu. Niet pochýb, že takéto intelektuálne zaoberanie sa Písmom prinieslo po čase svoje ovocie. Triesky na podpálenie musia byť poruke, aby sa oheň rýchlo a silno rozhorel. Avšak bol by som veľmi rád, keby som druhým pomohol pochopiť skôr, než som pochopil ja, aké dôležité je čítať Bibliu nielen  hlavou a pre svoju myseľ, ale srdcom a pre svoju dušu.            

Spomaľte a nechajte sa nasiaknuť

Naučil som sa spomaliť tým, že robím všetko pre to, aby som si uprostred hektického života manžela, otca troch detí a pastora, našiel čas na neuponáhľanú chvíľu, počas ktorej nechám svoju dušu nasiaknuť Bibliou. Čítam ju tempom, ktoré mi prináša väčšiu radosť a pri ktorom môžem viac premýšľať (až takým pohodovým) — namiesto náhlenia sa s cieľom prečítať čo najviac.      

Časom som prišiel na to, že rýchle čítanie je, aspoň pre mňa, honba za preludom. Čítanie samo o sebe neznamená pochopenie a samotné pochopenie hlavou je na hony vzdialené rozjímaniu v srdci, ktoré premieňa život. Veď nakoniec to, čo zasejeme pri rannom stíšení, zožneme v duši. Raketové čítanie kapitol Biblie možno zaplní vašu myseľ informáciami a môžete si na znak splnenia urobiť čiarku, ale veľmi vás sklame v tom, ako úboho vyformuje, premení a nakŕmi srdce.        

Každé ráno nové skutky lásky

Ešte stále ľahko upadnem do spôsobu myslenia, ktoré hovorí: Musím dnes prejsť všetky tieto pasáže, aby som za rok prešiel celú Bibliu. Prečítať celú Bibliu za rok môže byť obdivuhodnou snahou. Je možno zvlášť užitočnou pre pastorov a učiteľov, ktorí sa pravidelne vyjadrujú písomne alebo ústne o Bohu a Jeho slove a potrebujú mať v maximálne možnej miere prehľad o celej sfére nebeského zjavenia. Ale nemal by som dovoliť, aby tento celkový cieľ nejako narušil 365 každodenných príležitostí nakŕmiť svoju dušu Božím slovom.

Oveľa dôležitejšie, ako preletieť Bibliou za jeden rok, je naučiť sa jednoducho „denne nazbierať, koľko je potrebné na deň“ (Ex 16:4). Podobne ako Boží ľud na púšti sa potrebujem viac sústrediť na to, aby som sa nasýtil mannou z dnešného dňa, ako na úsilie zhromaždiť informácie pre zajtrajšok, budúci týždeň či pre použitie v budúcnosti — alebo nahradiť čas, ktorý som zmeškal včera. Nech je čítanie, ktoré som včera zmeškal, ponechané minulosti, namiesto toho sústredím svoje srdce na to, aby sa nasýtilo dnes.

Veď napokon v duši zožneme to, čo zasejeme pri rannom stíšení.

Ježiš hovorí: „Dosť má deň svojho trápenia.“ (Mt 6:34). Tento pohľad potrebujem každé ráno na to, aby som sa nesnažil nahradiť včerajší deň alebo vytvárať svoju teológiu pre celý život, ale usiloval sa nasýtiť svoju hladnú dušu pre dnešný deň. Božie skutky lásky sa obnovujú každé ráno (Žalosp 3:22–23).

Tri kroky k srdcu

Aby som sám sebe pripomínal, aké dôležité je každý deň čítať Bibliu svojmu srdcu, naučil som sa opierať o jednoduchý postup pri ranných stíšeniach, pozostávajúci z troch fáz — začínať Bibliou, prejsť k rozjímaniu, vyčistiť modlitbou.     

Začínam Bibliou, pretože chcem začať Božím hlasom, nie svojím. On je Boh; nie ja. On by mal hovoriť ako prvý; ja by som mal počúvať. Najprv znie Jeho slovo; neskôr prichádza moja odpoveď v modlitbe. A tak po krátkej prosbe o Jeho pomoc sa púšťam do čítania pre daný deň a pripomínam si, že cieľom je nájsť pokrm pre svoju dušu a tomu zodpovedá aj tempo čítania. Snažím sa čítať Bibliu svojmu srdcu a striehnem na miesto, kde sa zastavím a hlboko ponorím do Božej dobroty.

Keď nájdem nejaký nový biblický výrok o Jeho dobrote, prejdem k rozjímaniu a usilujem sa vštepiť si túto pravdu do svojej mysle a srdca. Rozjímanie znamená uvažovať o nejakej pravde a vychutnávať ju, snažiac sa vztiahnuť ju na svoje srdce, precítiť jej význam pre seba samého. Rozjímanie sa pre mňa stalo vrcholom každodenného stíšenia, kedy samotné čítanie Biblie prechádza do spomaleného, niekedy až pozastaveného režimu a v myšlienkach sa zdržím pohľadom na Božiu dobrotu, ktorá na mňa dýcha v Jeho slove.

Nakoniec, keď prejdem po moste rozjímania, vyčistím to modlitbou. Rozjímanie prirodzene spája počutie Božieho hlasu v Biblii s odpoveďou na neho v modlitbe. Časom som prišiel na to, že nie je najlepšie pustiť sa hneď do modlitebného zoznamu prosieb, ale nechať, aby ma obsah rozjímania toho dňa v to konkrétne ráno viedol, ako sa modliť za rodinu, priateľov, cirkevný zbor, službu a Božie plány, ktoré súvisia s celým svetom.

Čítajte Bibliu nie preto, aby ste zhromaždili informácie alebo vyformovali obrysy svojej teológie, ale aby ste našli pokrm pre svoju dušu.

V každodennej chvíli, počas ktorej je moja duša  nanovo ciachovaná, je preto podstatné srdce. Akokoľvek lákavá môže byť myšlienka realizovať čítanie Biblie na úrovni intelektu a iba samotného zhromažďovania informácií, ktoré vybudujú našu teológiu, dlhodobo budeme oveľa silnejší a šťastnejší, ak sa naučíme čítať Bibliu svojmu srdcu.