Boh bezhraničnej štedrosti

Trávime hodiny sledovaním alebo čítaním vecí, ktoré sú nám umelo predkladané prostredníctvom obrazoviek, ktorých hardvér a softvér je vyrobený v tej či onej továrni. Sme zvyknutí veriť a cítiť, že celý náš svet, všetko dobré a hodnotné, je výtvorom človeka.

Samozrejme, že „umelosť“ nemusí byť nevyhnutne zlá. Ľudské písmo, bochník chleba a maľba sú „umelé,“ pretože ich vytvorili ľudia. Existuje však „prah umelosti,“ za ktorým sa začínajú prejavovať ďalšie negatívne účinky. Azda najhorším účinkom je naša čoraz ťažšia schopnosť vidieť, že Boh je Stvoriteľ a Darca všetkých vecí.

Ako môžeme vidieť Boha ako štedrého Darcu všetkých dobrých vecí, ak všetko, čo denne používame, vytvoril človek?

Zbytočný darca

Keď vyznávame Apoštolské vyznanie viery, začíname vyhlásením: „Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme.“ Z Biblie vieme, že veci, ktoré Boh stvoril, prehlasujú, že sú jeho výtvorom. Bohatstvo nášho sveta nám však nehovorí len o tom, že Boh je jeho Stvoriteľom (aj keď to určite hovorí). Písmo a svet tiež vyhlasujú, že Boh je dokonale dobrý Darca stvorenstva.

To, že stvorenstvo nie je Boh, nie je len taká bezvýznamná myšlienka, ale hovorí nám to niečo veľmi dôležité. Táto skutočnosť nám pripomína, že Boh nepotrebuje stvorenia, aby bol Bohom, aby bol dokonalou svätou Trojicou. Zároveň nám pripomína, že celá naša existencia závisí od jeho dobrovoľnej štedrosti: Božia plnosť sa „neprelieva“ nedobrovoľne, ale dobrovoľne vytvára život tam, kde kedysi nebol. S radosťou chce dať život a bytie všetkým. Stvorením sa však Boh nestáva menej sám sebou, a na druhej strane ani nič nezískava. Zostáva nekonečne, dokonale sám sebou. Naša existencia je teda úplne darom a Boží čin darovania života stvoreniam je aktom lásky.

„Naša existencia je teda úplne darom a Boží čin darovania života stvoreniam je aktom lásky.“

Stvorenie nesie odtlačok Boha, svojho Stvoriteľa. Stvorenie je svojím konečným spôsobom bohaté (1. Tim 6:17), krásne (Kaz 3:11) a dobré (1. M 1:31). Ako spieva Rich Mullins v piesni The Color Green, samotná zeleň ozimnej pšenice nás vyzýva, aby sme chválili Boha za všetku jeho nehu v dielach jeho rúk. Zatiaľ čo Boh sám osebe má nekonečný život, časti jeho konečného stvorenia sú, ak sa zachovajú neporušené a správne používajú, v podstate „nevyčerpateľné“ v samotných svojich hraniciach. Dobre udržiavaná záhrada môže vo svojom každoročnom cykle zrodenia, oživenia, smrti a znovuzrodenia svedčiť o tom, že Boh je „Pán a darca života“.

Ak je Boh dobrý a stvorenia sú rovnako dobré, potom sú Boh aj stvorenia hodné našej radosti a potešenia, každý vo svojej vlastnej miere. Vďaka Božiemu spravodlivému stvoreniu majú stvorenia správny poriadok, v ktorom existujú: spôsob bytia v harmónii so všetkým ostatným. Túto harmóniu narušil pád, hriech, ktorý vniesol do sveta neporiadok. Hriech však nezničil stvorené veci ani ich dobrotu. Dokonca aj hriech a nespravodlivosť vydávajú negatívne svedectvo o pôvodnom poriadku, ktorý kedysi bol (a jedného dňa bude opäť). V našom veku je súčasťou diela Ducha Svätého obnoviť našu myseľ a srdce, aby sme správne videli a poznali skutočný vzťah stvorení k ich dokonalému Stvoriteľovi a aby sme ho spoznali a milovali v Ježišovi Kristovi (Žid 11:3; 2. K 4:1–6).

Milované dary

My ľudia sme dostali život „na Boží obraz“. V tejto podobnosti s naším Stvoriteľom sme dostali „vládu“ nad ostatnými stvorenými vecami (1. M 1:26–27). Ako však máme túto podriadenosť uplatňovať? Prinajmenšom jeden spôsob sa zdá byť jasný: Keďže sme stvorení na obraz Pána a Darcu života, ktorý pre nás vytvoril domov, v ktorom môžu žiť a prekvitať stvorenia, mali by sme nájsť spôsoby konania, ktoré sú rovnako životodarné, aby stvorenia prekvitali na svojom mieste. Týmito spôsobmi by sme si ctili veci, ktoré nám boli dané, tak ako nám ich dal Boh, a správali sa k nim s vedomým obdivom a primeranou vďačnosťou voči Bohu (Ž 92:4).

Ale čo je ešte dôležitejšie, tieto životodarné spôsoby by uctili Darcu, ktorý nám dal tieto konkrétne veci, aby sme ich poznali, milovali, tešili sa z nich a používali ich. On sám sa z nich teší (1. M 1:31; Sof 3:17). Žalmista vyzýva Pána, aby sa radoval z Pánových skutkov (Ž 104:31), a medzi tieto skutky patria jeho dary dažďa a pramenitej vody (Ž 104:10–13) a tráva a iné rastliny, ktoré rastú ako výsledok tejto vody (Ž 104:14). Žalm sa zamýšľa nad kŕmením rastlín, vtákov, zvierat a rýb: Pán Boh ich všetkých živí, aby žili.

Tieto litánie Pánových diel potom zahŕňajú ako dôsledok Božích darov aj ľudské diela chleba a vína (104:14–15). Zdá sa mi, že ak majú tieto diela vytvorené človekom oslavovať Pána, ktorý nám dal celý ekosystém produkujúci pšenicu a hrozno (vrátane zvierat, ktoré roznášajú ich semená a hnoja ich pôdu), potom by naša výroba a používanie chleba a vína mali byť dobré v čo najväčšom počte ohľadov. Chlieb by mal byť dobrým chlebom, víno dobrým vínom, ich prirodzené životodarné vlastnosti by sa nemali zničiť, ale naopak, mali by byť posilnené naším pôsobením na ne a mali by čo najmenej škodiť iným tvorom pri ich používaní.

V ideálnom prípade by sa našou výrobou a používaním živil náš ľudský život, ako aj život ostatných tvorov, od ktorých náš život závisí. Iste, ak trávu, ktorá sa stáva naším chlebom, Boh pestuje aj na kŕmenie dobytka (Ž 104:14; 1. M 1:28–30), potom súčasťou nášho používania trávy v prospech Boha je aj to, že ju neničíme pre budúce generácie — ľudí aj iných tvorov. Ak by sme sa naučili tešiť z Božích stvorení a spravovať ich podľa ich vlastnej prirodzenosti, a nie v rozpore s ňou, a pracovať so zrnom ich plodnosti, ktorú im dal Boh, začali by sme jasnejšie vidieť, ako ony — a my — odrážajú nekonečný a nevyčerpateľný život trojjediného Boha.

Naša vďačná radosť      

Ten istý Pavol, ktorý nám hovorí, že Boh nám dáva všetko, aby sme sa z toho tešili (1. Tim 6:17), nám tiež hovorí, že vďačnosť Bohu Darcovi je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako zabrániť modloslužbe, hriechu, ktorý zabúda na Božiu štedrosť a bezbožne stavia stvorenstvo na Božie miesto (R 1:20–23). Ak dokážeme vychovať svoju myseľ, aby sme Bohu ďakovali za konkrétne dary vody, slnka, trávy, ovocia, blížneho, seba samého, tela, duše — teda za veci, ktoré Boh absolútne nemusel stvoriť! –, potom z tejto vďačnosti pramení láskyplné potešenie z týchto darov a ich používanie. A čo je ešte dôležitejšie, táto jemná a radostná vďačnosť za Božie dary bude oslavovať Boha, dobrého a dokonalého Darcu všetkých vecí.