Boh spásonosnej piesne

Autor piesne stvorenia

Náš Boh je autorom piesne stvorenia. Vytvoril šepot vetra medzi stromami a skomponoval hukot oceánu na pobreží. Celý svet prekypuje chválou svojho Stvoriteľa. Na úsvite stvorenia „ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania“ (Job 38:7). Žalmista hovorí: „Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha“ (Ž 19:2).

Od ranných škovránkov a večerných cikád po hučiace vodopády a tečúce potoky, od burácajúcich hromov a praskajúcich ohňov po dvíhajúce sa búrky a jemný vánok — všetko stvorenie sa pripája k tomuto veľkému chválospevu. Keď vás nabudúce zaujme nejaký zvuk stvorenia, zvážte, či sa nezastavíte a nebudete chváliť toho, kto ho zložil.

Téma nebeskej piesne

Náš Boh je tiež témou nebeskej piesne. Vznášajúc sa nad melódiami zeme aj nebesia sa rozozvučia uctievaním. V celom Písme počúvame anjelské bytosti, ako uctievajú svojho Boha. V Izaiášovom videní serafi neprestajne volajú: „Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy“ (Iz 6:3). Pri narodení Krista množstvo nebeských zástupov ohlasuje Spasiteľovo narodenie piesňou: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ (L 2:14). Na chvíľu si uvedomme, že keď spievame, nikdy nespievame sami. Naopak, pripájame sa k chóru anjelov nad nami a svätých, ktorí nás predišli v chvále Kráľa.

Stredobod našej piesne

Napriek tomu Boží ľud spieva spôsobom odlišným od zeme dole a neba hore; spievame ako vyvolený, vykúpený a milovaný ľud. Pán nás mohol stvoriť len na to, aby sme hovorili, ale vedel, že len slová nebudú stačiť. Boli sme stvorení na spev a náš Stvoriteľ do nás vložil pieseň spásy. Próza je povýšená nad poéziu a reč je prenesená do melódie vďaka nášmu slávnemu a milostivému Bohu. On sám by mal byť stredobodom našej piesne.

Počas celých dejín spásy bol Boží ľud spievajúci. Od Mojžišovej piesne (2. M 15:1–18) po Dávidove Žalmy, od chválospevov na Krista v Novej zmluve až po piesne svätých v súčasnosti, stále „spievajte Hospodinovi novú pieseň“ (Ž 96:1). Vykúpení Pánom nemôžu zostať ticho.

„Keď vás nabudúce zaujme nejaký zvuk stvorenia, zvážte, či sa nezastavíte a nebudete chváliť toho, kto ho zložil.“

Spievanie Bohu a o Bohu je aktom uctievania, prostriedkom vyjadrenia a rastu našej viery a vyhlásením svetu. Preto Pavol nabáda cirkev: „Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom“ (Ef 5:19). Moji drahí priatelia Keith a Kristyn Getty radi hovoria, že spievame, pretože sme na to stvorení, pretože nám to prikázali a pretože nás to k spevu ťahá. Ja by som dodal, že sme k tomu aj poverení — keďže svojim blížnym a národom ohlasujeme chválu nášho Boha (Mt 28:18–20).

Boh svojej vlastnej piesne

Jedným z najviac prehliadaných aspektov spevu je ohromujúca skutočnosť, že Boh sám spieva — a spieva, aby vyjadril svoju zmluvnú lásku k svojmu ľudu. Sofoniáš 3:17 vyhlasuje: „Hospodin, tvoj Boh, je uprostred teba ako zachraňujúci hrdina. On radostne zaplesá nad tebou, obnoví ťa vo svojej láske, bude s plesaním jasať nad tebou.“ Toto zasľúbenie prichádza po sérii obvinení Božieho ľudu z jeho hriechu a vzbury. Avšak aj uprostred odsúdenia žiari jasné zasľúbenie vykúpenia — a to prostredníctvom piesne.

V Kristovi sa toto zasľúbenie definitívne naplnilo. Ježiš prišiel, aby prebýval medzi nami, aby nás zachránil. Pre radosť, ktorá ho čakala, prijal kríž, znášal jeho potupu a vstúpil aj do hlbín samotnej smrti, kým nebol povýšený v slávnom vzkriesení. Ten, ktorý na ceste na Kalváriu spieval hymnus (Mt 26:30) teraz vedie svoj ľud v piesni (Žid 2:12) a s radosťou nad nami spieva.

Nabudúce, keď budete spievať — či už sami cestou do práce, v obývačke s rodinou, alebo v nedeľu v cirkevnom zbore –, pamätajte na toto: keď spievate, spieva nad vami váš Boh. Jeho pieseň je piesňou Otca, ktorý sa teší zo svojich detí, piesňou Ženícha, ktorý sa raduje zo svojej nevesty.

Alfa a omega hudby

Boh, ktorý tvorí hudbu, je alfou a omegou nášho muzicírovania. Celá zem spieva chválu svojmu Stvoriteľovi, nebesá sa rozozvučia chválou, Boží ľud jasá nad jeho dobrotou a sám Boh nad nami spieva s hlasnou radosťou. Každá melódia a harmónia, každý text a tón krásy nachádza svoj zdroj v ňom.

Jedného dňa budeme počuť nespútanú pieseň spásy, keď sa nebo a zem spoja v piesni Baránka. Apoštol Ján to najlepšie vyjadril v Zjavení 19:6, keď naplnil naše srdcia očakávaním piesne, ktorá čaká, až ju zaspievame:

"Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu, hukot mnohých vôd a rachot mohutných hromov:

„Haleluja!

Ujal sa kráľovstva Pán,

náš Boh vševládny!“