Boh ti bude oporou deň po dni

Nevedela som sa sama ani obliecť. Bola som vyčerpaná, a to nebolo ani deväť hodín ráno. Trpím postpoliomyelitickým syndrómom, a nikdy si nie som istá, kedy je nová bolesť dočasná, alebo zostane natrvalo. Nechcela som ísť takto ďalej. Čo prinesie tento deň?

Volala som k Pánovi a povedala mu, že mi to celé príde ohromne nespravodlivé. Skončila som vyhlásením: „Nedokážem takto žiť po zvyšok svojho života. Prosto to nedokážem!“ Cítila som sa zároveň otrávená, nahnevaná a zdrvená. Uvedomujem si, že to možno znie veľmi neduchovne, ale mala som také pocity. Nedokázala som si predstaviť, že zvyšok môjho života budú sprevádzať tieto fyzické ťažkosti.

V tichu

Po svojom náreku som bola ticho. Povedala som všetko, čo som povedať chcela. A potom som čakala. Nie som si istá, či som od Boha očakávala odpoveď, ale vedela som, že sa musím utíšiť a počúvať.

Uprostred mlčania mi na myseľ prišli nasledovné slová: „Nežiadam od teba, aby si takto žila po zvyšok svojho života. Žiadam ťa len, aby si takto žila dnes.“ Mala som pocit, že so mnou hovorí Boh.

„Nežiadam od teba, aby si takto žila po zvyšok svojho života. Žiadam ťa len, aby si takto žila dnes.“

Okamžite som pocítila, ako na mne spočinul nezameniteľný pokoj. Moja situácia sa nezmenila, ale cítila som sa zvláštne inak. Dnešný deň bolo určité obdobie, na ktoré som sa vedela sústrediť. Dnešok sa zdal dosiahnuteľný. Dnes znelo oveľa menej desivo než „zvyšok môjho života.“ Znášať čokoľvek dnes sa mi zdalo možné. Teda, možné s Bohom.

Potom čo ma zaplavila úľava, znovu som si spomenula na tie slová: „Nežiadam od teba, aby si takto žila po zvyšok svojho života. Žiadam ťa len, aby si takto žila dnes.“ Mohli to byť slová, ktorými ku mne prehovoril Boh? Zhodovali sa s Božím charakterom? Čo hovorí Písmo o slovách, ktoré mi prišli na um?

Každodenný chlieb

Spomenula som si, že Ježiš nás učil modliť sa: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes!“ (Mt 6:11). Boh naplní naše potreby dnes. Jeho milosrdenstvo sa dá získať dnes. Nemáme byť ustarostení o budúcnosť, dokonca ani o zajtrajší deň, lebo každý deň má svoje vlastné trápenie (Mt 6:34).

Budúcnosť je v Božích rukách. Zajtrajšie ráno možno prinesie radosť a dokonca aj zázrak (Ž 30:5), lebo jeho skutky lásky sa obnovujú každé ráno a nič nie je u Boha nemožné (Žalosp 3:22–23; L 1:37).

Olej a múka vdovy zo Sarepty boli zázračne dostupné, kým ich potrebovala (1. Kr 17:14–16). Potom čo sa modlil Chizkija, anjel Hospodina zabil 185 000 Asýrčanov bez toho, aby Izrael vôbec vyšiel do boja (2. Kr 19:35). Gideon porazil obrovskú armádu Midjáncov len s pomocou 300 mužov (Sud 7:1–25). Ľudsky povedané, ani jeden z nich nevidel východisko z danej situácie. A často ho nevidíme ani my. Ale s Bohom je možné všetko pre tých, ktorí veria (Mk 9:23).

Boh ma znovu uistil, že nemusím zúfať nad budúcnosťou. Ale neuisťoval ma o tom, že sa moje okolnosti zmenia, ak mu dôverujem. Vyzýval ma, aby som vydržala dnes a dôverovala mu ohľadom zajtrajška.     

Raduj sa, modli sa a ďakuj

Ale dnešný deň. Ako zvládnem dnešný deň? Uvažovala som. Dnešný deň sa predo mnou stále nejasne rysoval so všetkými svojimi ťažkosťami.

Dostala som pripomenutie, že Božia milosť je pre mňa postačujúca. Že jeho moc sa dokonale prejavuje v mojej slabosti (2. K 12:9–10). Že musím na Neho čakať a že on ma posilní a uspokojí všetky moje potreby (Iz 40:30–31; F 4:19). On „je blízky tým, čo sú skrúšeného srdca, a pomáha tým, čo sú ubitého ducha“ (Ž 34:19). Ak sa ja priblížim k Nemu, potom sa on priblíži ku mne (Jk 4:8).

„Neuisťoval ma o tom, že sa moje okolnosti zmenia. Žiadal ma, aby som vydržala dnes a dôverovala mu ohľadom zajtrajška.“

Ako som prežívala svoj deň, musela som sa radovať z toho, čo Boh robí, modliť sa bez prestania, vzdávať vďaky aj v ťažkých okolnostiach, vediac, že to všetko je pre mňa Božia vôľa (1. Tes 5:16–18).             

Každým nádychom a výdychom

Nie je pre mňa ľahké radovať sa v skúškach. Musím sa zámerne sústrediť na to, čo Boh robí uprostred nich. Musím si pripomínať, že aj keď sa moje skúšky zdajú ťažké a nekonečné, sú ľahké a trvajú krátko v porovnaní s večnosťou. A že mi chystajú hojnosť slávy, ktorá sa nedá k ničomu prirovnať (2. K 4:17).

Keď mám pocit, že sú moje zápasy neúnavné, nútia ma dôverovať Bohu zo dňa na deň, z okamihu na okamih, každým nádychom a výdychom. Bolesť, či už fyzická, duševná, alebo duchovná, vie, ako upútať moju pozornosť. Môžem túto pozornosť zamerať buď na seba a klesnúť do zúfalstva, alebo môžem svoje myšlienky nasmerovať na Ježiša a prosiť ho o milosť.

Onen dialóg s Bohom z okamihu na okamih ma mení. Vidím jeho dostatočnosť a jeho slávu tak, ako by som inak nevidela (2. K 3:18). Utrpenie ma jedinečným spôsobom stavia do Božej prítomnosti, kde uzriem Jeho slávu, pretože na neho ustavične volám.        

Sužovaní, nie zdrvení

Ako dopadol môj deň? Úprimne povedané, bol ťažký. Môj manžel Joel mi pomohol s obliekaním. Mala som dosť energie na to, aby som sa odviezla vo svojej upravenej malej dodávke na masáž, čo som zúfalo potrebovala. Terapeutka čakala pri dverách, aby mi pomohla — niečo, čo nikdy predtým neurobila. Hneď som videla, ako sa o mňa Boh stará.

Po návrate domov Joel zariadil všetko, čo som potrebovala. Ale veci sa nevyvíjali spôsobom, ktorý by som si sama vybrala. Mala som problém so sústredením. Mala som prerušovanú bolesť. Bola som zo svojej slabosti otrávená.

„Niektoré dni urobí omnoho viac, než dokážem prosiť či rozumieť. A po iné dni je mi oporou v búrke.“

Volať k Bohu bolo všetko, čo som dokázala. A urobiť to, čo bolo práve na rade. Jasnejšie som porozumela tomu, čo znamená, keď „zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; … sme zmietaní, no nehynieme“ (2. K 4:8–9). Aj keď bol deň ťažký, Boh sa postaral o to, aby ma nerozdrvil.  

Iba dnes

Moja bolesť a sila ma dennodenne opúšťajú a vracajú sa, takže častokrát neviem čo čakať, kým nevstanem z postele. Táto realita platí aj o mojej duševnej bolesti. Ale aj keď deň prinesie utrpenie, teší ma, keď viem, že Boh ma nevyzýva žiť s touto bolesťou a slabosťou po zvyšok môjho života. Vyzýva ma len k tomu, aby som s tým žila dnes. Niektoré dni urobí omnoho viac, než dokážem prosiť či rozumieť (Ef 3:20). A po iné dni je mi oporou v búrke.

Ale každý deň zabezpečí, aby som mala všetko, čo potrebujem.