Boh v tele a čase

Máloktorý zážitok je úžasnejší, ako keď držíte v rukách novorodenca. Vaše srdce sa rozplýva láskyplným úžasom. „Si taký krásny. Jednoducho dokonalý!“ Dokonca aj uprostred tohto nežného úžasu sa objavia prudké ochranárske inštinkty. „Dal by som za teba svoj život.“

O čo viac to platí pre Máriu, keď držala v náručí Ježiša. V obľúbenej vianočnej piesni sa Mark Lowery pýta: „Mária, vedela si… že keď bozkávaš svoje dieťatko, bozkávaš tvár Boha?“ Hoci by o tom musela premýšľať celé dni, anjel jej naozaj povedal: „Aj to, čo sväté narodí sa [z teba], bude sa volať Syn Boží“ (L 1:35).

Je to jeden z prvých a najväčších titulov, ktoré boli Ježišovi udelené. Čo však znamená? „Boží Syn“ má niekoľko významov.

Človek, Žid, Kráľ

Pri uvádzaní Ježišovho rodokmeňa nám Lukáš hovorí, že Adam bol „Boží“ (L 3:38). Bol jedinečne stvorený, ale bol aj otcom ľudského rodu. V istom zmysle sme teda všetci Božími synmi. Pavol potvrdzuje toto univerzálne synovstvo citátom gréckeho básnika: „Lebo aj my Jeho rod sme“ (Sk 17:28).

Písmo nám však dáva ešte jeden zmysel, v ktorom sú vyvolení a povolaní ľudia spoločne Božím synom. „Takto hovorí Hospodin: Izrael je mojím prvorodeným synom“ (2. M 4:22). Boh zrodil svoj ľud, keď ho vykúpil z otroctva v Egypte. O niekoľko storočí neskôr, počnúc Dávidom, boli izraelskí králi považovaní za Božích synov. Išlo o synovstvo na základe Božieho pomazania, ktoré viedlo k osobitnej dôvernosti: „Bude na mňa volať: Ty si otec môj, môj Boh a skala mojej spásy. Ba ustanovím ho prvorodeným, najvyšším pre kráľov zeme“ (Ž 89:27–28).

Ježiš naplnil všetky tri biblické významy pomenovania „Boží Syn“. 1) Narodil sa z Márie, a tak bol (a je) skutočne človekom, potomkom Adama a Evy, jedným z Božieho potomstva, ktoré nosí Boží obraz, rovnako ako každý z nás. 2) Ježiš bol tiež skutočným Židom. Lukáš pripomína, že bol obrezaný na ôsmy deň (L 2:21), označený za súčasť Izraela, za Božieho syna. Ale čo viac, Ježiš bol prvým z nového Izraela, zakladateľom ľudu vykúpeného milosťou a spojeného s ním vierou. 3) Ježiš bol Dávidov potomok a bol oslavovaný ako pravý dedič Dávidovho trónu (L 1:32). Pomazaný Duchom Svätým pri svojom krste je Ježiš Kristus Božím Synom, ktorý je večným Kráľom svojho ľudu.

Večný Syn v tele a čase

Objavuje sa však aj hlbší a starší význam, v ktorom je Ježiš jedinečným Božím Synom. Vďaka Jánovmu evanjeliu máme tú česť vypočuť si Ježišove osobné modlitby k nebeskému Otcovi krátko pred jeho zatknutím. Dozvedáme sa, aký veľký bol rozsah tejto ich dôvernosti.

„Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou, kde som ja, a videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred založením sveta.“ (J 17:24)

Vzťah medzi Otcom a Synom je večný. Ešte pred stvorením čohokoľvek, Otec miloval Syna a Syn miloval Otca — všetko v osobnom, prúdiacom zväzku lásky, v spoločenstve Ducha Svätého. Hoci toto tajomstvo ohromuje našu myseľ, zisťujeme, že vzťah je v samom srdci bytia trojjediného Boha. Dieťa v Máriinom náručí bol večný Boží Syn, ktorý prijal naše človečenstvo v konkrétnej osobe Ježiša. Bol božským Synom Božím odjakživa a teraz je Božím Synom v tele a čase.

„Ešte pred stvorením čohokoľvek, Otec miloval Syna a Syn miloval Otca.“

V Matúšovom evanjeliu Ježiš odhrnie oponu tohto hlbokého tajomstva a dá nám nahliadnuť do večnosti, keď vyhlási: „Nikto nepozná Syna, len Otec, ani Otca nikto nepozná, len Syn a komu by Syn chcel zjaviť“ (Mt 11:27). Poznanie je viac ako faktické vedomosti; toto poznanie je vzťahová intimita. Zahŕňa neustálu výmenu lásky medzi Otcom a Synom (opäť v Duchu).

Otec a Syn sú si takí blízki, že sa medzi nich nikto a nič nemôže dostať. Tento vzťah predchádza všetkému. Toto poznanie je základom ústredného kresťanského tvrdenia: „Boh je láska“ (1. J 4:7). V Ježišovi sme svedkami toho, ako sa vzťah, ktorý je základom celého stvorenia, zjavuje pred našimi očami v konkrétnom tele, krvi, postave a hlase.

Synovia v Synovi

Úžas sa prehĺbi, keď si uvedomíme, že vtelenie znamená, že Boh otvára tento úplne jedinečný vzťah, aby zahrnul aj nás. Tento úryvok z listu apoštola Pavla je úžasným vianočným textom:

„Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo. A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče! Takže už nie si sluha, ale syn. A ak syn, tak skrze Boha aj dedič. (G 4:4–7)

„Trojjediný Boh nás chce prijať do svojho večného vzťahu lásky.“

V Kristovi nás trojjediný Boh prijíma do svojho večného vzťahu lásky. Umožňuje to nielen legálne, prostredníctvom forenzného vykúpenia, ale aj skúsenostne, prostredníctvom zoslania Ducha svojho Syna. Večný Syn priniesol svoj vzťah s Otcom medzi nás vo vtelení. Teraz, keď sa vrátil do neba, uvádza nás do svojho vzťahu s Otcom prostredníctvom daru svojho vlastného Ducha v nás. Nedostávame len informácie o vykúpení. Keď sa v nás Duch prejavuje, voláme: „Abba! Otče!“

Všetci veriaci — či už muži, ženy, chlapci, alebo dievčatá — sú Božími synmi, pretože sú spojení s jediným večným a vteleným Božím Synom, Ježišom.

Spoločenstvo s Otcom a Synom

Môžeme si klásť otázku, či sme skutočne zahrnutí do takejto lásky. Patrím medzi tých, „komu by Syn chcel zjaviť?“ Aká je teda útecha, keď čítame hneď nasledujúce slová z Ježišových úst: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!“ (Mt 11:28) Ježiš nás chce zasvätiť do svojho vzťahu s Otcom.

Vo svojom prvom liste Ján hovorí, že píše čitateľom: „… aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami.“ Potom vysvetľuje, čo to znamená: „Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom“ (1. J 1:3). Ježiš je jedinečným Božím Synom tak, ako ním nikdy nemôže byť obyčajný človek, národ alebo kráľ. On sa však túži podeliť o toto synovstvo s nami, aby sme boli prijatí do samotného života Otca, Syna a Ducha Svätého.

A práve na Vianoce nám toto tajomstvo, ktoré sa teraz zjavilo, znie v srdciach:

Tichá noc, svätá noc.

V Ježiši — Dieťati

Boh sa láskavo usmieva nám,

anjel zvestuje: Buď pokoj vám!

Kristus je daný nám.

Kristus je daný nám.