Boha nájdeme na konci vlastných síl

Boh by mohol z ničoho stvoriť vedcov, matematikov, atlétov a hudobníkov. No nerobí to. On stvorí deti, ktoré príjmu svoje poslanie ako výsledok dlhodobého procesu. Boh z nás nestvorí človeka, ktorý sa hneď po svojom znovuzrodení úplne podobá na Krista. Postupne nás premieňa na Kristov obraz. „Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve — a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch“ (2. K 3:18). 

Vo svojom duchovnom, ako aj pracovnom živote, v športoch a koníčkoch sa zlepšujeme a vynikáme v nich tým, že sa vyrovnávame so zlyhaním a berieme si z neho ponaučenie. Odmenu a uspokojenie nachádzame len vtedy, keď pestujeme disciplínu, výdrž a trpezlivosť. A také vlastnosti sa najviac rozvíjajú prostredníctvom nejakej formy utrpenia. 

Boh ho používa pre naše dobro

Namiesto toho, aby sme za svoje utrpenie jednoducho obvinili lekárov, opitých vodičov a zločincov, mali by sme hľadať to, čo Boh môže prostredníctvom neho vykonať (R 8:28). Prečo Božie deti prežívajú tiesnivé pocity, trápenie a čelia smrteľnému nebezpečenstvu? Pavol jasne odpovedá: „aby sme nedúfali v samých seba, ale v Boha“ (2. K 1:9).

Raz mi jeden človek, ktorý sa stal obeťou veľkého zla, povedal: „Naučil som sa, že Boh nemá v úmysle prechádzať môj zoznam predstáv o šťastí a napĺňať ho. Naučil som sa, čo znamená odovzdať sa jeho vôli. Predtým som od neho chcel isté dary; dnes chcem Jeho.“

„Vo svojom duchovnom živote sa zlepšujeme a vynikáme v ňom tým, že sa vyrovnávame so zlyhaním a berieme si z neho ponaučenie.“

Niekedy na to, aby sme sa obrátili k Bohu, nefunguje nič tak dobre ako utrpenie. C. S. Lewis povedal: „Boh nám šepká, keď prežívame radosť, prehovára v našom svedomí, ale kričí v našich bolestiach: svojím megafónom prebúdza hluchý svet“ (The Problem of Pain). Boh používa utrpenie, aby nás doviedol na koniec našich vlastných síl a späť ku Kristovi — a to sa oplatí za každú cenu.

Tieto slová nepíšem z vyvýšeného miesta ako filozof, ale v rozpálenej peci, v ktorej moja drahá manželka Nanci bojuje s rakovinou. Toto pre nás nie je teória; je to život. A vnímame  nielen Božiu prítomnosť, ale aj jeho zámery.      

Naše utrpenie často zahŕňa prísnu výchovu

Na to, aby sme sa premieňali, a tak sa čoraz viac podobali na Krista, potrebujeme Božiu nápravu. „On (nás) však (vychováva) pre naše pravé dobro, aby sme sa stali účastnými Jeho svätosti. Pravda, nijaká prísna výchova, pokiaľ trvá, nezdá sa radostnou, ale žalostnou; potom však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila.“ (Žid 12:10–11)

Boh nás samozrejme netrestá preto, aby nás prinútil pykať za naše hriechy. On nás volá k tomu, aby sme prijali, a nie opakovali Kristovo vykúpenie (Iz 53:5). Ale dáva nám jasný dôvod, pre ktorý nás prísne vychováva: „aby sme sa stali účastnými Jeho svätosti.“

C. S. Lewis hovoril o Božej prísnej výchove takto:

„Predstavte si, že narazíte na chirurga, ktorý má s vami len dobré úmysly. Čím je láskavejší a starostlivejší, tým neúprosnejšie bude pokračovať v reze. Ak by sa podvolil vašim naliehavým prosbám, ak by skončil skôr, než je operácia kompletná, všetka doterajšia bolesť by bola zbytočná… Čo majú ľudia na mysli, keď vravia: ,Nebojím sa Boha, lebo viem, že je dobrý?‘ Neboli nikdy predtým u zubára?“ (A Grief Observed)

Nech utrpenie odhalí vaše modly

Utrpenie odkrýva v našom živote aj modly. Odhaľuje našu dôveru v náhrady za Boha a deklaruje našu potrebu presunúť dôveru z nich na toho Jediného, ktorý dokáže znášať jeho ťarchu.

„Boh používa akékoľvek prostriedky, len aby zboril všetko, čo pred Ním schovávame.“

„Meno Hospodinovo je pevnou vežou, spravodlivý sa do nej utieka a je chránený. Bohatému je majetok pevným mestom a vysokým múrom v jeho predstave“ (Pr 18:10–11). Boh používa akékoľvek prostriedky, len aby zboril všetko, čo pred Ním schovávame. Naša práca, dobré meno, dosiahnuté úspechy či materiálne vlastníctvo sa môžu stať naším opevneným mestom alebo pomyselným vysokým múrom. Ale všetko menšie než je Boh sám, sa ukáže ako nedostatočné. „Dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu“ (Jer 2:13).

Možno si Boha predstavujeme ako svojho džina, ktorý prichádza, aby nás počúval na slovo. Utrpenie nám otvára oči pre skutočnosť, že to my slúžime Jemu, nie on nám. Choroby, nehody a prírodné katastrofy nám pripomínajú, že sme nesmierne zraniteľní; život nemáme pod kontrolou.

Musíme sa vzdať svojej modly, ktorou chceme kontrolovať svoj život a ktorá nás vedie k presvedčeniu, že môžeme zabrániť tomu, aby sa stali zlé veci, či nejako napraviť ich dopad. Boh nám pripomína: „Hospodinova je zem, i to čo ju napĺňa, svet a tí, ktorí v ňom bývajú“ (Ž 24:1). Veď my ani nepatríme sebe: „Či neviete… že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení!“ (1. K 6:19–20)

Nášmu Pánovi by sme mali opakovane hovoriť: „Toto je tvoj dom. Tieto peniaze, toto telo a tieto deti patria tebe. Ty máš nadobúdaciu listinu; ty máš vlastnícke právo; ty máš moc nad životom a smrťou.“ Bohu budeme dôverovať oveľa ľahšie vtedy, keď pochopíme, že čokoľvek nám vezme, patrilo predovšetkým jemu (Job 1:21). 

Pokladajte to len za radosť

Na tento svet prichádzame ako biedni ľudia a rovnako z neho odchádzame. Bez utrpenia rýchlo zabúdame na svoju biedu. Ak sa nám utrpenie javí ako príliš vysoká cena za vieru, je to preto, že podceňujeme hodnotu viery. 

V Jakubovom liste 1:2–4 je napísané: „Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania, vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť. Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.“

Ako sa len dá poslúchnuť tento príkaz, aby sme ťažkosti prijímali, a nie k nim cítili odpor? Tak, že budeme veriť, že Boh hovorí pravdu, keď vraví, že sa vďaka nim budeme viac podobať na Ježiša, že zväčšia našu vytrvalosť, rozšíria pole našej služby a pripravia nás na večnú radosť.

„Húževnatosť získaná prostredníctvom utrpenia, na slávu Krista, je istou cestou k zbožnosti.“

Húževnatosť získaná prostredníctvom utrpenia, na slávu Krista, je istou cestou k zbožnosti. Nech nás Boh milosti a láskavosti obdarí svojím pokojom a ponorí nás do svojej prítomnosti, keď budeme kráčať touto cestou — a nech nám pripomína, že On kráčal touto cestou pred nami a kráča po nej s nami aj teraz.