Boj pred vami

„Choďte Duchom a nevykonáte žiadosti tela. Lebo telo žiada proti Duchu a Duch proti telu, lebo to sa jedno druhému protiví; aby ste nerobili toho, čo by ste chceli.“ (G 5:16–17, Roháčkov preklad)

V seminári táto pasáž zmenila moju predstavu o kresťanskom živote. Na jednej strane je tento úryvok jednoduchý. Obsahuje napomenutie („choďte Duchom,“), zasľúbenie („a nebudete uspokojovať žiadosti tela“) a vysvetlenie alebo zdôvodnenie (konflikt opísaný vo verši 17). Keď však nad týmto úryvkom rozmýšľame, zisťujeme, že ponúka aj trojitú víziu kresťanského života ako celku.

Uznajte vnútorný boj

Po prvé, Pavol trvá na tom, že východiskovým bodom pre kresťanský život je rozpoznanie boja medzi telom a Duchom.

Hovorím „východiskový bod“ kvôli logike veršov 16 a 17. V seminári ma učili, že jeden zo spôsobov, ako objasniť logiku takejto pasáže, je čítať verše v opačnom poradí, pričom logický vzťah zostáva zachovaný. Inými slovami, zmeniť argument „A, pretože B“ na argument „B, preto A“. „Jem, lebo som hladný,“ sa zmení na „Som hladný, preto jem.“

Keď to urobíme, úryvok bude vyzerať takto:

(Verš 17) Lebo telo žiada proti Duchu a Duch proti telu, lebo to sa jedno druhému protiví; aby ste nerobili toho, čo by ste chceli. (Verš 16) Preto (to je logická súvislosť) choďte Duchom a nevykonáte žiadosti tela.

Ako kresťania sa každý deň prebúdzame uprostred boja. Telesné túžby nás ťahajú jedným smerom; túžby Ducha nás ťahajú druhým smerom. Súčasný stav je patovou situáciou, ktorá nám bráni robiť to, čo chceme. Duchovné túžby bránia telesným túžbam a telesné túžby bránia duchovným túžbam.

Ak začneme týmto poznaním, môžeme byť realistickí, pokiaľ ide o náročnosť boja. Frustrácia, ktorú pociťujeme tvárou v tvár telesným vášňam, je skutočná a Pavol nás povzbudzuje, aby sme o nej hovorili úprimne. Tu ako kresťania začíname.

Ohromujúci prísľub slova „nevykonáte“

Ale podľa Pavla tam nemusíme zostať, pretože máme nový cieľ. Nemusíme sa vzdať. Môžeme žiť život, v ktorom určite neuspokojíme naše telesné túžby. To je ohromujúce zasľúbenie. Slovo „nevykonáte“ v 16. verši je v gréckom origináli zosilnené; je to tzv. dôrazná negácia. Pavol v podstate hovorí: „Ak budete chodiť Duchom, určite nevykonáte túžby tela.“

Teraz je dôležité, aby sme si ujasnili, čo Pavol sľubuje a čo nie. Nehovorí, že naše telesné túžby úplne zmiznú. Namiesto toho sľubuje, že tieto túžby nebudeme uspokojovať ani napĺňať. Inými slovami, tieto túžby môžu byť stále prítomné a budú stále bojovať s našimi duchovnými túžbami, ale teraz, keď chodíme podľa Ducha, ich nebudeme napĺňať.

Základnou myšlienkou je, že všetky túžby majú svoj smer, cieľ, trajektóriu. Smerujú nás k nejakému vnímanému dobru, k nejakému predmetu, o ktorom veríme, že nás uspokojí. Stručne povedané, túžby nás chcú niekam zaviesť.

Kam nás vedú túžby?

V Liste Galatským, v kapitole 5 sa píše, že telesné túžby vedú k skutkom tela: „smilstvo, nečistota, zmyselnosť, modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, svár, nenávisť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisti, opilstvá, hodovania a im podobné. Pavol jasne hovorí, že tí, ktorí praktizujú takéto veci — zvyčajným uspokojovaním týchto túžob –, nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. Na druhej strane, túžby Ducha vedú k ovociu Ducha: „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.“

Teda aj túžby, či už z Ducha, alebo z tela, majú svoj cieľ, a keď je tento cieľ dosiahnutý, túžba je naplnená. To, čo svrbelo, sme poškriabali. Všimnite si však kritický predpoklad, ktorý Pavol vyslovuje: prítomnosť telesnej túžby neznamená, že jej musíme vyhovieť. Je možné odolať tomu, kam nás naše túžby chcú zaviesť.

Pavol hovorí, že život podľa Ducha neodstraňuje všetky telesné sklony a náklonnosti v tomto živote. Namiesto toho ich presmeruje a mení tak, aby už viac nehanobili Boha a neubližovali ľuďom. Je dôležité mať v tomto bode jasno, aby sme si nevytvárali nemožné a nereálne očakávania od kresťanského života. V tomto živote môžu túžby stále vznikať, ale podľa Pavla nás nemusia ovládať. Nemusia mať nad nami moc. Nemusíme ich uspokojovať ani im vyhovieť. Nemusíme sa po nich škriabať. Môžeme byť slobodní.

Ale len vtedy, ak budeme chodiť podľa Ducha.

Základný most

Chodiť podľa Ducha je tretím prvkom tejto vízie kresťanského života a mostom medzi naším súčasným bojom a budúcim víťazstvom. Je to cesta, ktorá nás vedie od frustrácie k slobode. A to znamená, že naliehavá otázka pre nás znie takto: Čo presne znamená „choďte Duchom“?

Tento obraz je dostatočne jasný. Chôdza je forma pohybu. Nie je to ani státie na mieste, ani beh. Je to rovnomerný pohyb určitým smerom pod vplyvom určitej sily (v tomto prípade Ducha). List Galatským 5:24–25 vrhá na tento obraz ďalšie svetlo:

„Tí, čo prináležia Kristu Ježiši, ukrižovali si telo s vášňami a žiadosťami. Ak Duchom žijeme, aj obcujme podľa Ducha.“

„Chodiť Duchom“ znamená „držať krok s Duchom“. Je to, akoby Duch určoval tempo a my sme s ním držali krok. Naša chôdza má svoj rytmus. Duch udáva rytmus ako bubeník a my pochodujeme spolu s ním. Táto základná myšlienka sa v rôznych podobách objavuje v Pavlových listoch:

• Kráčajte rovnou cestou za pravdou evanjelia (G 2:14).
• Choďte Duchom (G 5:16, Roháčkov preklad).
• Nechajte sa viesť Duchom (G 5:18).
• Duchom i choďme (G 5:25 Roháčkov preklad).
• Žite tak, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní (Ef 4:1).
• Aby ste chodili hodní Pána (Kol 1:10).

„Život podľa Ducha je mostom medzi naším súčasným bojom a budúcim víťazstvom.“

V Novom zákone sa objavujú aj ďalšie výrazy ako chodiť v láske, chodiť vo svetle, chodiť ako deti svetla, chodiť podľa Pavlovho príkladu a chodiť v pravde. Vo všetkých týchto príkladoch je myšlienka rovnaká: ide o správanie, „chodenie“, ktoré je v súlade s evanjeliom, Duchom a pravdou. Existuje spôsob života, ktorý zodpovedá evanjeliu.

Kým budeme môcť kráčať s Duchom

Život podľa Ducha však vychádza z niečoho podstatnejšieho, a to je veľmi dôležité. Skôr než budeme môcť kráčať v súlade s Duchom, musíme najprv „chodiť Duchom.“ To znamená, že musíme mať život s Duchom.

Život, o ktorom je reč, je život vzkriesenia. Vlastníme ho, pretože patríme Ježišovi a ukrižovali sme telo s jeho vášňami a túžbami. Je to to, čo Pavol na inom mieste opisuje ako „obživenie s Kristom“ (Ef 2:5). Je to obrátenie, keď nás Boh milosťou skrze vieru v Krista vzkriesi z duchovnej smrti.

Túto skutočnosť rozvádza vo veľkom evanjeliovom úryvku z Listu Galatským 2:20:

„A nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.“

„Duch je oživujúcou silou v našom živote, ktorá formuje naše každodenné rozhodnutia, keď sa prebúdzame uprostred duchovného boja.“

Ukrižovaný s Kristom, takže telo bolo zabité. Vzkriesený s Kristom, takže žije v našom mene a my vlastníme život skrze jeho Ducha. Toto je dobrá správa, ktorá úplne premenila Pavla a je schopná premeniť aj nás.

Kráčanie podľa Ducha sa teda vzťahuje na naše každodenné správanie, zakorenené v našom spojení s Kristom v jeho smrti a zmŕtvychvstaní a posilnené Duchom, ktorý presmeruje naše túžby na zbožnú plodnosť. Duch je oživujúcou silou v našom živote, ktorá formuje naše každodenné rozhodnutia, keď sa prebúdzame uprostred duchovného boja. Pavlova výzva je, aby sme sa denne chopili zbraní v boji, povzbudzovali a uspokojovali svoje duchovné túžby a držali krok s Duchom, pretože patríme Ježišovi.