Budeme slúžiť tomu, čo uctievame

Robíme z ľudí bohov? Je to nemiestne uctievanie? Čo je to v našom vnútri, čo nás núti zbožňovať iného človeka?

Božie slová, ktoré zazneli z hory Sinaj, platia aj dnes: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa“ (2. M 20:3).

Čím to je, že chceme niekoho alebo niečo obdivovať, napodobňovať alebo dokonca uctievať? Je to preto, že sme tak stvorení. Vidíte, boli sme stvorení, aby sme oslavovali Boha. Boli sme zapojení do uctievania. A Biblia hovorí, že Boh vložil večnosť do srdca človeka (pozrite Kaz 3:11).

Vo svojom vnútri máme iskru, ktorá hovorí, že v živote je toho viac, ako to, čo prežívame. Toto vnímame už od mladosti. Všetko je to o ďalšej hračke. Neskôr je to o ďalšej videohre alebo novom oblečení. Potom, keď sme starší, je to o aute alebo dome.

Od chvíle, keď sme sa narodili, sme na tejto ceste, pretože Boh nás predurčil, aby sme rozpoznali, že v živote ide o niečo viac.

Zvieratá však také nie sú. Nesedia a neuvažujú o tajomstvách vesmíru. Ľudia to však robia neustále. To je na nás jedinečné. Boli sme stvorení s určitým cieľom. Boli sme stvorení pre uctievanie.

Toto bol Boží plán pre ľudstvo od úplného začiatku. Keď Boh stvoril našich prvých rodičov, Adama a Evu, a umiestnil ich do skutočného raja, náplňou ich práce bolo objavovať Božie stvorenie a tešiť sa zo všetkého, čo Boh stvoril.

Najdôležitejšie bolo, aby mali spoločenstvo so samotným Bohom. Každý deň prichádzal Pán do rajskej záhrady a rozprával sa so svojím priateľom Adamom. Aký úžasný život to musel byť.

Ale v záhrade bol iba jeden strom, o ktorom Boh povedal, že z neho nemôžu jesť. A kde nachádzame Adama a Evu? Pri nesprávnom strome. Mohli jesť ovocie z každého iného stromu v záhrade. Mohli si užívať všetko ostatné. Ale ich to okamžite ťahalo k tej jednej veci, pred ktorou ich Boh varoval, aby sa od nej držali ďalej.

Nakoniec, samozrejme, jedli zakázané ovocie. Zhrešili. Vydali sa zlým smerom. A potom, rovnako ako každý deň, Adam počul v záhrade hlas, ktorý zvolal: „Kde si?“ (1. M 3:9).

Nebolo to tak preto, že by Boh nevedel, kde sa Adam nachádza. Boh presne vedel, kde bol Adam. Ale chcel, aby Adam priznal svoju situáciu.

Boh v podstate povedal: „Adam, ako to dopadlo? Povedal som ti, aby si nejedol zo zakázaného ovocia, a ty si to urobil. Ako to ide? Dalo ti to všetko, v čo si dúfal? Si teraz šťastný?“

Keby bol Adam úprimný, uznal by, že cítil prázdnotu, pretože sa minul účelu, pre ktorý bol stvorený.

Ako Adam, aj my sme boli stvorení s určitým cieľom. Boli sme stvorení k uctievaniu. Zjavenie Jána v Novej zmluve opisuje túto scénu v nebi: „Padlo tých dvadsaťštyri starších pred Sediacim na tróne, klaňali sa Živému naveky vekov… volajúc: Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť aj vládu, lebo Ty si stvoril všetky veci, Tvojou vôľou trvali a boli stvorené!“ (Zjav 4:10–11).

Existujeme na tejto zemi, aby sme oslavovali Boha a prinášali mu potešenie. V skutočnosti Boh aj dnes stále hovorí: „Kde si?“ Hovorí: „Milujem ťa a chcem s tebou tráviť čas. Chcem mať s tebou spoločenstvo a rozprávať sa s tebou. A chcem ti žehnať.“

Nie sme na tejto zemi preto, aby sme hľadali svoje vlastné šťastie. Pred časom jeden prieskum ukázal, že 61 percent Američanov verí, že hlavným zmyslom života je „potešenie a osobné naplnenie.“ A prekvapivo, 50 percent opýtaných sa označilo za znovuzrodených kresťanov.

Je však toto naozaj zmyslom života — potešenie a osobné naplnenie?

Nie, nie je.

Sme tu preto, aby sme oslavovali Boha. A ak Ho oslavujeme, nájdeme naplnenie a zmysel, ktorý hľadáme. Ak však Boha vynecháme z rovnice a budeme sa naháňať za inými vecami, nikdy nezažijeme naplnenie.

Ale predtým, ako môžeme naplniť účel, pre ktorý nás Boh stvoril, musíme Ho poznať — nielen o ňom vedieť, ale poznať Ho aj osobne.

Boli sme stvorení na Boží obraz, aby sme Ho poznali a oslavovali. No napriek tomu často úplne míňame tento účel a naháňame sa len za tým, čo zaujíma nás. Ale ak Boha neoslavujeme, nerobíme to, na čo sme boli stvorení.

Nakoniec budeme slúžiť tomu, čo uctievame. A každý uctieva niekoho alebo niečo. Pred akým oltárom sa klaniate práve teraz?

Ak sa pokloníte pred oltárom materiálnych vecí, budete slúžiť materiálnym veciam. Ak sa pokloníte pred oltárom potešenia, budete slúžiť potešeniu. Ale ak sa pokloníte pred oltárom Ježiša Krista, budete slúžiť Jemu.

Ježiš položil túto otázku: „Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše?“ (Mt 16:26)

Ak ste kresťanom a ak ste požiadali Ježiša Krista, aby vstúpil do vášho života, potom už nepatríte sami sebe. Biblia nám hovorí: „Nie ste sami svoji. Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom.“ (1. K 6:19–20)

Vzduch, ktorý práve teraz vdychujete do pľúc, je darom od Boha. Neberte to ani na chvíľu ako samozrejmosť. Boli ste stvorení, aby ste oslavovali Boha.