Byť vyliaty pre druhých

Tretia kniha Mojžišova je knihou, v ktorej zomierajú mnohé plány na čítanie Biblie. Tí, ktorí dobre začnú v Prvej a Druhej knihe Mojžišovej, sa podobne ako izraelský ľud potácajú púšťou v Tretej a Štvrtej knihe Mojžišovej a zúfalo hľadajú cestu k príbehu Dávida alebo k Pavlovým listom. Mnohí z nich sa potácajú, pretože ich nenaučili základy obetného systému. Pokyny o usporiadaní častí zvierat, kropení krvou a telesných výlučkoch sú pre nich nepochopiteľné, kým sa nenaučia základnú gramatiku sveta, v ktorom sa Tretia kniha Mojžišova odohráva. 

Keď sme však pochopili niektoré základy, zistili sme, že nielenže dokážeme čítať Tretiu knihu Mojžišovu s väčším porozumením, ale sme schopní vidieť aj hĺbku zvyšku Písma, vrátane Pavlových listov, ktorá bola predtým skrytá. Zamyslime sa nad nasledujúcimi vetami, ktoré sú ukryté v jeho povzbudení Filipským, aby všetko, čo robia, robili bez reptania a sťažovania:

„Ale jestli aj budem vyliaty sťa liata obeť pri bitnej obeti a svätoslužbe vašej viery, radujem sa a spolu sa radujem so všetkými vami, a takiste sa aj vy radujte a spolu sa radujte so mnou.“ (F 2:17–18, prekl. prof. Roháčka)

Toto je mnohovrstvový jazyk Tretej knihy Mojžišovej. Sme pozvaní uvažovať o kresťanskom živote a službe druhým cez optiku Tretej knihy Mojžišovej. Pavol predpokladá, že jeho čitatelia budú poznať rôzne obety a obetné dary, a preto budú schopní pochopiť cieľ jeho služby a cieľ ich života.

Dávam sa ti celý

Pavol spomína dva obetné dary — nápojovú obetu a obeť a službu vašej viery. Tá druhá je s najväčšou pravdepodobnosťou odkazom na spaľovanú obeť.

„Každý kresťan je teraz živou spaľovanou obetou, ktorá sa denne predstavuje Bohu skrze vieru v Krista.“

Spaľovaná obeta je v Starom zákone základnou obetou, pri ktorej veriaci položí ruky na nepoškvrnené zviera, takže nepoškvrnené zviera teraz predstavuje hriešneho veriaceho. Zviera sa zabije, jeho krv sa vypustí a potom ňou kňaz pokropí oltár. Potom kňaz na oltár uloží rozštvrtené časti tela, pričom sa sústredí najmä na hlavu a tukové časti. Nakoniec kňaz celé zviera spáli, aby zviera ako zástupca veriaceho stúpalo k Bohu v dyme ako príjemná vôňa.

Táto obeta je vhodným obrazom úplnej odovzdanosti, našej úprimnej túžby priblížiť sa k živému a svätému Bohu napriek našej hriešnosti. Veriaci v nej v podstate vyznáva: „Dávam sa ti celý, Bože.“ Pavol tento prvok obetného systému vyzdvihuje v Liste Rímskym 12:1–2:

„Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.“

V Novej zmluve namiesto obetovania zvierat prostredníctvom ohňa a dymu obetujeme sami seba — svoje telo a myseľ — ako duchovnú službu a uctievanie Boha. Údy svojho tela predkladáme Bohu ako jeho nástroje a svoju myseľ a srdce podriaďujeme pravde jeho slova. A ako Pavol jasne hovorí v Liste Filipským — toto všetko robíme vierou. Každý kresťan je teraz živou spaľovanou obetou, ktorá sa denne predstavuje Bohu skrze vieru v Krista.

A samozrejme, najhlbším dôvodom, prečo sme teraz schopní priniesť túto duchovnú obetu našich tiel a myslí, je to, že Kristus naplnil tento obetný systém tým, že sa obetoval na kríži. Kristus vstúpil do nebeskej svätyne, „ani nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a vydobyl večné vykúpenie“ (Žid 9:12). Kristus priniesol lepšiu obetu ako býky a kozly, keď svojou vlastnou obetou raz navždy odstránil hriech (Žid 9:26). My sa úplne ponúkame Bohu len na základe Kristovej konečnej obety.

Vyliaty za ich obetu

Nezabudnite však, že v druhej kapitole Liste Filipským sa spomína druhá obeta, s ktorou apoštol stotožňuje seba i svoju službu: „Ale jestli aj budem vyliaty sťa liata obeť… “ Opäť, keď máme po ruke základy Tretej knihy Mojžišovej, pripomíname si, že popri primárnej spaľovanej obete boli aj sekundárne obety, ako napríklad pokrmová obeta, ktoré predstavovali skutky a prácu veriaceho. Ak je obeta pozdvihovania hlavným chodom, tak pokrmová obeta je vedľajším chodom.

Vo Štvrtej knihe Mojžišovej sa dozvedáme, že keď Izrael vstúpil do zasľúbenej zeme, mal obetovať nielen pokrmové, ale aj nápojové obety. Spolu s obilím mali na oltár vyliať aj víno. A tu je zásadný bod: podľa Štvrtej knihy Mojžišovej 15 mala byť každá spaľovaná obeta, ktorú prinášali v zasľúbenej zemi, sprevádzaná pokrmovou a nápojovou obetou. Ku každému cheeseburgeru patrili hranolky a nápoj.

Čo to má spoločné s Listom Filipským? Pavol hovorí, že každý z Filipanov je prinášaný ako živá obeta, ako spaľovaná obeta. A jeho práca pre ich radosť a vieru je vedľajšou nápojovou obetou. On je vyliaty, aby oni mohli byť obetovaní. A tak je ochotný nechať sa vyliať až do dna, teda na smrť.

Nie je to nádherný, biblický obraz cirkvi a kresťanského života? Všetci sme povolaní, aby sme sa úplne obetovali Bohu. „Dávam sa ti celý, Bože, skrze Ježiša Krista, tvojho Syna.“ Úplné odovzdanie sa. Každý z nás je spaľovanou obetou, denne sa odovzdávame Bohu, obnovujeme svoju myseľ jeho pravdou a svoje telo prinášame ako živú obetu. Toto je naše duchovné uctievanie.

Podľa príkladu apoštola je však každý z nás povolaný byť aj obetným darom pre druhých. Sme povolaní, aby sme boli vyliati ako oslavný sprievod k ich životu obetavej služby. Podobne ako Pavol pracujeme, namáhame sa a dávame, aby iní mohli byť čistí a bezúhonní pre Kristov deň. Vylievame sa, aby sa oni mohli obetovať.

Vzájomné obetovanie sa Bohu

Toto pozadie formuje našu víziu kresťanského života a služby druhým. Uvažujte napríklad o tom, ako táto vízia kresťanskej služby mení smer našej práce pri výchove našich detí. Na začiatok ich v zásade nežiadame, aby nám ponúkli svoju poslušnosť; usilujeme sa o živú obetu a službu Bohu vo viere. Keď ich nabádame, aby nereptali a nesťažovali sa, ale namiesto toho ponúkali radostnú, šťastnú a plnú poslušnosť, vyzývame ich, aby s radosťou povedali: „Dávam sa ti celý, Bože, skrze Ježiša Krista, tvojho Syna.“

Alebo sa zamyslite nad tým, ako formuje naše modlitby. Keď Pavol hovorí, že je vyliaty ako nápojová obeta, zahŕňa to aj modlitby, ktoré obetoval za Filipanov na začiatku svojho listu.

„A za to sa modlím, aby sa vaša láska vždy viac a viac rozhojňovala v pravom poznaní a v každej skúsenosti, aby ste tak boli schopní rozoznávať, čo je hlavné, a boli ste čistí a bez úhony na deň Kristov, naplnení ovocím spravodlivosti skrze Ježiša Krista na slávu a chválu Božiu.“ (F 1:9–11)

Hojná láska, rastúca rozlišovacia schopnosť, múdre schvaľovanie toho, čo je dobré a správne za každých okolností — to je život smerom k Bohu. Ak Boh odpovie na túto modlitbu, títo ľudia budú čistí a bezúhonní, živé obety naplnené jeho spravodlivosťou a budú sa mu úplne páčiť. A za takýmto bohumilým životom duchovného uctievania sa skrývajú modlitby a práca apoštola, milostivo napomáhajúceho a slúžiaceho plnej a úplnej obete Božieho ľudu Bohu.

A to všetko sa robí s radosťou. Keď sa Pavol vylieva v modlitbe a službe až na smrť, robí to s neutíchajúcou radosťou. A vyzýva Filipanov, aby sa k nemu v tejto radosti pridali. „Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa!“ (F 4:4)

Pre Pavla žiť je Kristus a umrieť je zisk, a preto je jeho práca pre pokrok a radosť z viery Filipanov veľmi radostná. S radosťou sa dáva a je obetovaný za ich duše, vylieva sa ako nápojová obeta, aby im pomohol priblížiť sa k Bohu. Prostredníctvom svojich napísaných slov stále robí to isté pre nás. A teraz sa aj my podieľame na radosti z vylievania sa za druhých.