Cirkev má tri ciele, a pri tom poslednom zlyhávame

https://unsplash.com/photos/Q1p7bh3SHj8

  • 26. Dec '20
  • 4 minúty
  • 380
  • 60

V tomto kritickom období ľudských dejín sa ocitáme ako cirkev. Nikdy nás nebolo viac. Nebolo doby, v ktorej by viac ľudí tvrdilo, že sú nasledovníkmi Ježiša Krista. K dispozícii máme jedinečné príležitosti a neslýchanú technológiu, aby sme posolstvo evanjelia zaniesli ešte ďalej.

A predsa, čo v dnešnej dobe robí cirkev? Využívame túto chvíľu? Dostávame evanjelium von medzi ľudí?

Zatiaľ čo svet je stratený a smeruje k istému súdu, my nariekame nad tým, ako zle fungujeme. Zatiaľ čo milióny ľudí nemajú nádej, že po smrti pôjdu do neba, my vedieme nekonečné debaty o tom, či sme predurčení, alebo nie sme predurčení.

Tieto veci sú vzdialene druhoradé oproti prvoradému poslaniu cirkvi vo vzťahu k svetu, ktorým je zvestovať evanjelium. To je dnes pre našu krajinu tou jedinou nádejou.

Cirkev ustanovil sám Ježiš a novozmluvná Kniha skutkov nám dáva príklad cirkvi hodný nasledovania. Cirkev prvého storočia v podstate obrátila svet hore nohami. Nenechali ho v rovnakom stave, v akom ho našli.

Táto pomerne malá skupina nasledovníkov Ježiša Krista dramaticky ovplyvnila svoj svet. Jedná vec je jasná: títo kresťania prvého storočia sa dotkli sveta.

My musíme urobiť to isté.

V Knihe Zjavenia mal Ježiš posolstvo pre zbor vo Filadelfii, o ktorom som presvedčený, že je dnes dôležité pre každého nasledovníka Ježiša Krista: „Poznám tvoje skutky. Ajhľa, otvoril som ti dvere, ktoré nikto nemôže zatvoriť, lebo hoci máš malú moc, predsa si zachoval moje slovo a nezaprel si moje meno“ (Zj 3:8).

Čo mal Ježiš na mysli, keď povedal: „Otvoril som ti dvere“? Existuje veľa spôsobov, ako to môžeme vyložiť. Ale jeden z nich (a s týmto výkladom súhlasím) je ten, že Ježiš hovoril o dverách neslýchaných príležitostí.

Apoštol Pavol použil podobnú metaforu vo svojom liste do zboru v Korinte: „Keď som prišiel do mesta Troas zvestovať dobrú zvesť o Kristovi, Pán mi otvoril dvere príležitostí“ (2. K 2:12, podľa anglického prekladu NLT).

Ježiš teda hovorí svojim nasledovníkom: „Otvoril som dvere. Existujú pre vás dvere príležitostí.“

My nielenže máme neslýchané možnosti prostredníctvom technológie na to, aby sme evanjelium zvestovali väčšiemu počtu ľudí ako kedykoľvek predtým, ale máme otvorené dvere aj v našom vlastnom živote. Existujú príležitosti medzi rodinnými príslušníkmi, ľuďmi, s ktorými pracujeme, a inými ľuďmi, s ktorými prichádzame do kontaktu.

Ježiš tiež povedal filadelfskému zboru: „Máš malú moc.“ Toto je obraz chorého človeka, ktorý ožíva. Poznáte to, že keď máte horúčku, len sa povaľujete. Ak vyskočíte na nohy príliš rýchlo, trochu sa vám zatočí hlava.

Cirkev, ktorú opísal Ježiš, nebola super cirkvou. Nebola dokonalou. Ale bola to cirkev, ktorá ožívala. Príčinou bolo to, že sa vracala k svojim koreňom.

O aké korene ide? Hlavný dôvod existencie cirkvi je trojaký: 1) oslava Boha, 2) vytváranie svätých, a 3) evanjelizácia sveta.

Jednoducho povedané, máme sa zapojiť do vzťahu s Bohom, ktorý je orientovaný smerom nahor, dovnútra a smerom von.

V prvom a najdôležitejšom rade, na túto zem sme boli postavení preto, aby sme oslávili a poznali Boha, ktorý nás stvoril. Biblia hovorí: „Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.“ (1. Pt 2:9).

Po druhé, dôvodom existencie cirkvi je vytváranie svätých. Pavol povedal, že jeho cieľom nie je len evanjelizovať, ale „aby sme každého človeka učinili dokonalým v Kristovi“ (Kol 1:28). Takže ako cirkev sme tu preto, aby sme duchovne rástli a navzájom sa posilňovali a povzbudzovali.

Nakoniec to všetko završuje evanjelizácia sveta. Keď oslavujeme Boha, keď sa povzbudzujeme navzájom, prirodzeným priamym dôsledkom by mala byť túžba dostať evanjelium von a sprístupniť ho ďalším.

Každé prebudenie v dejinách viedlo k tomu, že ľudia upreli svoju vieru na Krista. Zahŕňalo to pokánie. Zahŕňalo to tiež zmeny v morálke a viedlo k spoločenským zmenám.

Myslím si, že je v dnešnej dobe naliehavé, aby sa posolstvo evanjelia dostalo medzi ľudí. Naša krajina je v úbohom stave, duchovne aj morálne. A som hlboko presvedčený, že jedinou nádejou je zvestovanie evanjelia. Nevidím nič iné, čo môže Ameriku obrátiť k lepšiemu.

Ježiš nám dal svoje jasné pokyny. Povedal: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal“ (Mt 28:19–20).

Toto poverenie zhrnul v Markovom evanjeliu: „Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16:15).

V tejto kritickej dobe, v ktorej žijeme, by sme sa mali modliť za prebudenie a zvestovať evanjelium. To by malo byť naším skutočným cieľom.

Žiadne morálne prebudenie neurobí naraz v krajine poriadok, s výnimkou diela Božieho Ducha. A všetky ďalšie pokusy zmeniť našu spoločnosť, až na toto Božie dielo, skončia neúspechom.

Svet sa ženie za zlom ako nikdy predtým. V skutočnosti žasnem nad tým, ako ochotne niektorí ľudia veria zlým, odporným veciam a zasväcujú svoj život tomu, aby tieto myšlienky propagovali.

Zároveň vidím toľkých kresťanov, ktorí Bibliu poznajú viac než dostatočne, ale nepohnú ani prstom, aby dostali evanjelium k niekomu, kto žije hneď vedľa nich.

Čo nás to bude stáť? Musíme si uvedomiť naliehavosť doby, v ktorej žijeme.

GREG LAURIE. PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: HARVEST.ORG

4,9/5 (18 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.